Aktuálne

Dnes - 16. októbra - sa modlíme za Kolumbiu

Hlavné mesto Kolumbie je Bogota

rozloha 1 139 825 km2

obyvateľov 45,7 mil.

kresťanov 94 %

 

 

V Kolumbii, ktorá leží v Južnej Amerike, prípady vyzerajú úplne inak ako v arabských krajinách, kde sú kresťania prenasledovaní mohamedánmi. V Kolumbii nie je snáď ani jeden mohamedán. Najviac tu je katolíkov a predsa Kolumbia je jednou z najnebezpečnejších krajín pre kňazov a biskupov. Od roku 1984 v Kolumbii zabili dvoch biskupov a 67 kňazov. Je to smutný rekord zabitých kňazov a biskupov. Ako je to možné, že v katolíckej krajine zomierajú katolícki duchovní?  Odpoveď je dosť jednoduchá. V Kolumbii už mnoho rokov je občianska vojna, ktorú vedú ľavicoví partizáni. Kňazi a biskupi sú pre nich hlavní nepriatelia, lebo bránia chudobných obyvateľov dedín a miest. Každý kňaz, ktorý z kazateľnice skritizuje partizánov, vystavuje sa veľkému nebezpečenstvu.

Okrem partizánov veľkým nebezpečenstvom sú obchodníci s narkotikami. A tých v Kolumbii nechýba. Trpia od nich nielen katolíci, ale tiež protestantskí pastori. Ako sú veľmi zlí a neľútostní, nech ukáže jeden príklad: Vo februári tohto roku partizáni zastrelili 37 ročného pastora Suareza Romera, jeho 9 ročnú dcérku Nubiu, ako aj 27 ročnú Cecíliu Guevaru. Partizáni prišli do domu pastora v obci Divino Nino, kde viedol kresťanské spoločenstvo a mal obchod. Staral sa o ženu, tri malé deti a starších rodičov. Partizáni boli zlí na pastora, lebo im nechcel dávať úplatky. Do dnešného dňa nebolo možné chytiť vrahov.

Modlime sa za biskupov a kňazov unášaných a zabíjaných v Kolumbii.


Piaty desiatok sa modlíme za seba, za našu rodinu, za posilnenie našej viery.

V Kolumbii bolo od roku 2000 zavraždených viac ako 100 pastorov a cirkevných pracovníkov.

(Bogota 14. 5. 2009) Kresťanský manželský pár bol zastrelený v Kolumbii. Dvaja muži vtrhli do domu  Emilse Maria del Carmen a José Rodrigueza v Araucau. Žena bola postrelená osemkrát a jej manžel šesťkrát. Obaja zomreli neskôr v nemocnici. Prežili po nich tri deti: ich deväť ročný syn Heydi, dvojročný Ambar a dvojmesačný Juan José. Pred rokmi mali spojenie s ľavicovými skupinami. José Rodriguez mal na starosti bojovníkov, potom sa stal kresťanom. Tiež Emilse bola aktívna pri povstalcoch a opustila skupinu až vďaka jej premene. Ich rodiny hovoria, že dôvodom ich zabitia bolo ich vedúce postavenie v kresťanskom spoločenstve.

24. septembra 2001 uniesli slovenského misionára v Kolumbii Pavla Sochuľáka:

"V Kolumbii zajali slovenského kňaza a misionára z rehole verbistov Pavla Sochuľáka. Povstalci v nedeľu zastavili autobus smerujúci od hôr k hlavnému mestu Bogota a okrem misionára uniesli aj ďalších ľudí. Za akciou zrejme stojí Národná oslobodzovacia armáda." Táto správa vzbudila v septembri na Slovensku veľký ohlas. Do povedomia slovenskej verejnosti sa začala dostávať vzdialená Kolumbia, nepoznaná tragédia občianskej vojny a v konečnom dôsledku i práca misionára. Tvrdá, nebezpečná, s nasadením života.

Z rozhovoru s Pavlom Sochuľákom:

A čo to tvoje zajatie?

V septembri sa napäté vzťahy medzi vládou a ostatnými vojenskými skupinami ešte vyostrili. Vykopali vojnovú sekeru a začali útočiť na všetko a na každého. Ja som sa prepravoval autobusom, ktorý prepadli. Zobrali troch rukojemníkov, medzi inými aj mňa. Začal som s diplomatickým odporom, ale keď na vás mieria samopalom, tak sa vyjednávať nedá.

Pomáha ti viera v Boha?

Keď som zo zajatia vyviazol živý, mnohí, ktorí ma videli, hovorili: “Teba ten Boh musí ma rád.”

V Kolumbii je vojna už vyše 40 rokov. Prednedávnom sa vojnové podmienky ešte zhoršili. Nie si deprimovaný z toho, že to nemôžeš zmeniť, nemôžeš pomôcť?

Ale ja predsa môžem pomôcť. Čo je úlohou kňaza, misionára? Kolumbijčania v nás vidia nádej, pomoc, možno i určitý druh osvety. Naša práca je postupná transformácia, vychovávať ľudí. Nejde však o generácie, iba o jednotlivcov. Generácie totiž vychováva vojenské

prostredie, ktoré je veľmi silné. Štyridsať rokov vojny je v ľuďoch tak zakorenených, akoby to bola prirodzená súčasť života a vývoja spoločnosti.  Veď mnohí by bez vojny už ani nevedeli žiť. Nevedia pracovať. Vojna vytvorila bezprávny, svojím spôsobom anarchistický

štát. Ak niečo potrebujú, tak si to ukradnú. Tak isto je to s pestovaním koky. Vláda to môže zakazovať. Lenže mnohým táto droga sprostredkúva výborný zárobok. Oni nemajú vôbec záujem o to, aby sa niečo zmenilo.

Čítaj viac: Klikni sem. Klikni sem.

Slávnostná sv. omša na počesť bl. Jána Pavla II. Veľkého s Mons. Mariánom Šurábom

V nedeľu 23. októbra sa chrám vo Višňovom opäť zaplnil, aby boží ľud spoločne so slávnostným celebrantom a kazateľom Mons. Mariánom Šurábom, dekanom CMBF v Bratislave, oslávil spomienku na blahoslaveného Jána Pavla II. Veľkého.

Kazateľ spomínal na všetky tri apoštolské cesty bl. Jána Pavla na Slovensko. Boli to nezabudnuteľné chvíle. Vyjadril svoj názor, že pápež slovenský národ skutočne miloval a jeho slová adresované Slovákom neboli len štátnickou formalitou, ale úprimným vyjadrením človeka, ktorý vždy žil krásny vzťah so svojím Bohom. Nijaký pápež nemal doteraz taký vrúcny vzťah k Slovákom, ako práve bl. Ján Pavol II. Mons. Šuráb pripomenul, že Slováci nezúžitkovali jeho prejavy tak, ako snáď mali. Vrátil sa myšlienkami k stretnutiu pápeža s mladými v Nitre. Bolo to niečo bezprostredné a hlboko povzbudzujúce. Na otázku prečo má pápež taký úspech, odpovedal, že Jána Pavol mladých miluje a oni to cítia. Slávnostný kazateľ vyzdvihol u bl. Jána Pavla to, že vždy aj mladým hovoril pravdu s láskou. Mladí ľudia to vnímali a vážili si pápeža. Ďalší veľký odkaz, ktorý tento pápež dával svetu bol ten, že zdôrazňoval: máte Matku. Pripomínal to aj Slovákom, aby sa s úctou obracali k Panne Márii. Kazateľ spomenul príbeh z druhej návštevy pápeža na Slovensku. Pri návšteve Trnavy, keď prebiehal program so Sv. Otcom, prišiel nejaký muž k chrámu a žiadal istého kňaza, aby ho vyspovedal, lebo vraj nebol dlhý čas na spovedi. Kňaz, ktorý chcel počúvať pápeža a sústrediť sa na to, čo prebiehalo, sa pýtal, či tá spoveď chvíľu nepočká, či musí byť práve teraz. Muž odpovedal: „Pápež šiel papamobilom okolo môjho domu. Veľmi milo sa na mňa usmial, dal mi požehnanie a ja som musel prísť sem k vám, aby som sa po dlhých rokoch vyspovedal. Tak veľmi ma povzbudilo jeho gesto...“   Pri poslednej návšteve Slovenska poukazoval bl. Ján Pavol na hodnotu kríža a všetko s ním spojené. „Ave crux, spes unica – Buď pozdravený kríž, nádej naša jediná.“ Svojím najosobnejším svedectvom ukazoval, ako kríž treba niesť. Povzbudzoval Slovákov, aby do Európskej únie priniesli svoju živú vieru. Jeho veľkým odkazom pre svet bolo aj to, že to bol pápež nádeje. Svojou bytosťou, správaním, slovami neustále prezentoval nádej Kristovu. Kazateľ poukázal aj na to, čo sa deje v súčasnosti v jeho rodnom Poľsku. Pri posledných voľbách tam získala percentá strana, ktorá otvorene hovorí o odstránení krížov z verejných miest. Za kríž sa nesmieme hanbiť, pri ňom treba vždy verne stáť. Slová pápeža z inauguračnej slávnosti z 22. októbra 1978 z Námestia sv. Petra „Nebojte sa“, nech sú aj pre nás neustálym povzbudením. Bl. pápeža Jána Pavla treba vnímať aj v širšom kontexte, ako len v oblasti viery. Jeho ľudskosť, charizma, hlboká viera, citlivé vnímanie sociálneho sveta – to všetko je bohatstvo, ku ktorému sa treba stále vracať.

Po sv. omši a adorácii sme si uctili relikviu krvi bl. Jána Pavla II. Veľkého, ktorú nám daroval otec kardinál Stanislaw Dziwisz.

Dnes - 15. októbra - sa modlíme za Jemen

Hlavné mesto je Sana

rozloha 527 968 km2

obyvateľov 23,6 mil.

kresťanov cca 0,06 %

 


Jemen je ďalší arabský štát, kde dokonca nie je možné meno Ježiš vysloviť nahlas, lebo ihneď je možno dostať sa do väzenia alebo takéhoto človeka môžu uniesť. Možno práve preto je vyznávačov Krista veľmi málo, niečo viac ako tisíc.

Jemen veľmi ľahko nájsť na mape sveta. Leží na samom juhu Arabského poloostrova. Predstavte si, že hoci je ten kraj väčší od susedného Poľska, nie je tam žiadna rieka ani jazero. Sú tam len rieky okrasné, ktoré sa napĺňajú vodou v čase dažďov a rýchlo vyschýnajú. Iná zaujímavosť je tá, že Jemen leží na dvoch kontinentoch – ázijskom a africkom. Ako je to možné? Pretože do Jemenu patrí súostrovie  štyroch ostrovov a ostrovček Sokora nachádzajúcich sa v Indickom oceáne. Tie ostrovy patria už africkému kontinentu.

Jemen vládne nad jedným z dôležitých miest na svete. Čo je to za miesto? Ak pozriete na mape, medzi Červeným morom a Indickým oceánom vidíte  úzky prieliv nazývaný Bab al-Mandab. Každodenne plávajú tadiaľ stovky lodí z Európy do Ázie a späť. Z jednej strany úžiny  leží Jemen a z druhej, už vlastne v Afrike, maličký štát s názvom Džibuti. Pretože uprostred úžiny vyrastá neveľký ostrov, niekoľko rokov dozadu chcel ktosi postaviť najväčší most na svete, ktorý by spojil Jemen a Džibuti. Ale z tých plánov nič nebolo. No pretože Arabi radi  stavajú najvyššie stavby sveta, možno vybudujú najväčší most.


Modlime sa za vyznávačov Krista - cudzincov - unášaných a zabíjaných v Jemene.


Piaty desiatok sa modlíme za seba, za našu rodinu, za posilnenie našej viery.

29. nedeľa - 16. októbra 2011

Ježiš povedal farizejom: "Ukážte mi daňový peniaz!” Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?” Odpovedali mu: „Cisárov.” Tu im povedal: „Dajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.” Mt 22, 20 - 21


 

Bohu patrí všetko, preto Bohu záleží na všetkých

 

Čítať ďalej...