Dnes - 31. októbra - sa modlíme za Zimbabwe

Hlavné mesto Harare

rozloha 390 580 km2

obyvateľov 12,3 mil.

kresťanov cca 65 %

Pohľad tak krásny, že anjeli sa musia  za letu s údivom pozerať. Tak povedal škótsky cestovateľ a misionár David Livingstone, keď v roku 1855 objavil a uvidel prekrásne vodopády na rieke Zambezi. Voda tam padá z výšky 111 metrov a vodopád ma šírku až 1,7 km. V každej sekunde sa cez okraj útesu preleje 9 miliónov litrov vody. Ale to je asi tak všetko, čo dobré sa dá povedať o tomto africkom štáte. V každodennosti je tam život veľmi ťažký. Hospodárstvo je úplne v ruinách. Určite ste počuli o inflácii. Najjednoduchšie možno povedať, že inflácia je vzrast cien rôznych tovarov. V Zimbabwe rastú ceny najrýchlejšie na svete. Každý deň všetok tovar je dva razy drahší. Je to tak, akoby na Slovensku v pondelok stáli nanuky 50 centov, v utorok  1 euro a v stredu 1 euro 50 centov a tak ďalej donekonečna. V Zimbabwe sa tak deje už niekoľko rokov. Pred niekoľkými rokmi 1 slovenská koruna mala hodnotu 800 miliónov zimbabwianských dolárov. A ako tu žiť, keď jedného dňa si za 10 miliárd dolárov môžete kúpiť škatuľku zápaliek a o týždeň len jednu zápalku. Pred rokmi to bola jedna z najbohatších krajín v Afrike. Všetky nešťastia stiahol na Zimbabwe prezident Robert Mugabe, ktorý tam vládne už 30 rokov. Roľníkom, ktorí dokážu dobre hospodáriť, kradne zem a potom ju rozdáva svojím verným sluhom. Žiaľ, tiež nenávidí Katolícku Cirkev, ktorej vyhlásil vojnu. Veľa kresťanov zahynulo alebo ich mučili prezidentovi ľudia.

Modlime sa za kresťanov v Zimbabwe, ktorí napriek prenasledovaniu sú verní Kristovi.

Piaty desiatok sa modlíme za seba, za našu rodinu, za posilnenie našej viery.

Dnes - 29. októbra - sa modlíme za Pásmo Gazy v Izraeli

Hlavné mesto Gaza

rozloha 360 km2

obyvateľov 1,4 mil.

S odpoveďou na otázku, čo je to Pásmo Gazy, majú ťažkosti dokonca špecialisti. Určite to nie je ešte štát, možno niečo medzitým. Pásmo Gazy je malý kúsok zeme dlhý 41 km a široký od 6 do 12km, vtisnutý medzi Stredozemné more a Izrael. Prečo píšeme o tak malom kúsku zeme? Pretože leží na území Svätej Zeme, kde žili proroci a patriarchovia, kde sa narodil náš Pán Ježiš Kristus. Hlavné mesto Pásma Gazy, čiže Gaza, je známe zo Starého zákona. Do Gazy priviedli Samsona, keď ho vzali do otroctva.  Bol známy veľkou silou, ktorú mal. Obyvatelia tohto kúska zeme žijú v chudobe, sú akoby zavretí vo veľkom väzení. Z väčšej časti sú si sami za to vinní, a najviac je vinná teroristická organizácia Hamas, ktorá vládne v Gaze. Teroristi z tejto organizácie občas raketami útočia na pohraničné dediny v susednom Izraeli. Najťažšie to majú v Pásme Gazy kresťania, ktorých je tam len zopár tisíc. Moslimovia im nedovoľujú mať žiadne práva a niekedy ich dokonca zabíjajú. Tak sa stalo aj s Rami Ayyadem, majiteľom jedinej kresťanskej knižnice na teréne Gazy. Rami, predtým než ho  zastrelili, bol mučený. Pred tým knižnicu vďaka ktorej živil celú rodinu, podpálili. Žena Ramiho v jednej z výpovedí povedala, že polícia nerobí nič, aby chytila vrahov. Avšak veľa moslimov je presvedčených, že Rami evanjelizoval ľudí, a je dobré, že zomrel.

Modlime sa za zabíjaných vyznávačov Krista v Pásme Gazy vo Svätej Zemi.

Piaty desiatok sa modlíme za seba, za našu rodinu, za posilnenie našej viery.

Dnes - 30. októbra - sa modlíme za Západný breh Jordánu

Rozloha 5800 km2

obyvateľov 2,3 mil.

kresťanov cca 3 %

Začnime od ťažkej otázky. Kde leží Betlehem? Ako, kde? Vo Svätej Zemi. Áno, ale Svätá Zem nie je štát. Žeby v Izraeli? Nie, Betlehem neleží na území štátu Izrael, hoci sa nachádza len 8 km od Jeruzalema, hlavného mesta Izraela. Teda, kde? Betlehem leží na území Západného brehu Jordánu. Všetko je veľmi skomplikované, ale tak to už je vo Svätej Zemi, kde už roky medzi Židmi a Palestíncami trvá vojna o každý kameň. Najviac tou vojnou trpia kresťania. Moslimovia ich vyhadzujú z práce, berú im obchody a výrobné dielne. Najviac to vidieť v Betleheme. Kedysi tam žili len kresťania, dnes mnohí utiekli do Ameriky. Zostali tam len najodvážnejší. „Našu zem nikdy neopustím“, hovorí Carlos. „Tu sa narodil môj otec, odtiaľto pochádzajú moji predkovia, v tomto meste sa narodil náš Boh, Ježiš Kristus.“ Celá Carlosova rodina utiekla do Južnej Ameriky. Bratia si nanovo zariadili život a stále ho nahovárajú, aby odtiaľ odišiel, ale on je tvrdohlavý.  Všetci jeho susedia, väčšinou kresťania, opustili svoje domy, on zostal.  Jeho šesťčlenná rodina  - to sú teraz jediní  kresťania v tej časti Betlehema. „Je ťažko“, opisuje. „Žijeme v napätí, náhle sme tu cudzí, aj napriek tomu, že tisíce rokov to bola naša zem. „Teraz som tu sám“, hovorí. Na otázku, či sa bojí, odpovedal so zábleskom v očiach: „Seba aj svoju rodinu som odovzdal Ježišovi, čoho sa mám báť?“

Modlime sa za veriacich v Krista na Západnom brehu Jordánu, aby sa nepoddávali prenasledovaniu a neopúšťali Svätú Zem.

Piaty desiatok sa modlíme za seba, za našu rodinu, za posilnenie našej viery.

Dnes - 28. októbra - sa modlíme za Vietnam

Hlavné mesto je Hanoj

rozloha 331 051,4 km2

obyvateľov 86 mil.

kresťanov cca 7,8 %

Od východu na západ je Vietnam tenký ako plátok, zato od severu na juh dlhý ako školský rok. Čo nám Vietnam pripomína? Určite vojny ukazované v mnohých filmoch. Američania sa pokúšali túto krajinu ochrániť pred komunistami. Neuspeli. Doteraz vo Vietname vládnu komunisti. Trpia tým kresťania, ktorí o sebe hovoria, že žijú v jednom veľkom koncentračnom tábore. Kňaz Joseph Nguyn Công Doan strávil vo vietnamskom väzení 9 rokov. Po prílete do Vietnamu bol hneď zadržaný. Päť rokov ako „agenta Vatikánu“ ho sledovali na každom kroku, zapisovali si každé jeho slovo. Vo väzení prvé 3 roky nemohol slúžiť sv. omše. Potom dostal trochu vína. Strážnikom povedal, že je to liek. Keď sa zotmelo, ležiac na matraci pod moskytiérou, potichu odslúžil sv. omšu. Vo vrecku nosil premenené  hostie a počas dňa rozdával katolíkom sv. prijímanie. Posledné roky trestu strávil v pracovnom tábore. Tam sv. omše slúžil za stolom zastavaným kávou, aby ho strážnici neodhalili. V jednom vrecku mal chlieb, v druhom náprsnom vrecku víno. V momente premenenia dotýkal sa vrecka s chlebom a hovoril: hľa, toto je moje Telo, následne sa dotkol vrecka s vínom: hľa, toto je moja Krv. Prenasledovania dodávajú vietnamským katolíkom silu. Už dlhé roky tamojšie kňazské semináre praskajú vo švíkoch, toľko je kandidátov do kňazstva. Na dedinách ľudia prichádzajú do kaplnky už o štvrtej ráno, len aby sa mohli zúčastniť sv. omše.

Modlime sa za veriacich v Krista vo Vietname vyhadzovaných z vlastných domovov, bitých a väznených, ktorí sú považovaní za nepriateľov štátu.

Piaty desiatok sa modlíme za seba, za našu rodinu, za posilnenie našej viery.