Aktuálne

Dnes - 27. októbra - sa modlíme za Uzbekistan

Hlavné mesto je Taškent

rozloha 447 000 km2

obyvateľov 27,6 mil.

kresťanov cca 1,3 %

 

 

Je známy z nedostatku slobody. V tomto ohľade Uzbekistan je na jednom z posledných miest na svete. Vláda sleduje nielen skupiny, ale aj jednotlivých Uzbekov. Často  používa na svojich obyvateľov násilie, a dokonca mučenie. Noviny nemôžu písať o všetkom a politici môžu presadzovať len jeden druh svetonázoru. Kresťania sú vysmievaní. Sú tiež prípady zatknutí, vysokých peňažných pokút, policajných razií, prehľadávania bytov, vyhrážok, ničenia náboženských predmetov. Veriaci v Ježiša môžu byť potrestaní dokonca za to, že sa stretli na nejakej rodinnej slávnosti, obede, či oslave narodenín. V rokoch 2009 a 2010 súdy veľakrát vydali rozsudok za „nelegálnu náboženskú činnosť“. Dokonca keď kresťania čítajú náboženské knihy vo vlastnom dome, sú ničené. A ich dodávanie zo zahraničia je ostro sledované a veľmi ohraničené. Jednou z obetí je Dimitrij Sestakow, pastor Cirkvi Celé Evanjelium. Keď prišiel s Dobrou Novinou za moslimami, bol považovaný za zločinca a odsúdili ho na  štyri roky do pracovného tábora. V januári 2011 vyšiel na slobodu. Sále ho však stráži polícia a má úplný zákaz pastorácie.


Modlime sa za veriacich v Krista v Uzbekistane, zosmiešňovaných, neprávom trestaných a väznených za rodinné stretnutia


Piaty desiatok sa modlíme za seba, za našu rodinu, za posilnenie našej viery.

Dnes - 26. októbra - sa modlíme za Turecko

Hlavné mesto je Ankara

rozloha 783 562 km2

počet obyvateľov 77,8 mil.

kresťanov cca 0,32 %

 

 

 

Zo všetkých krajín, kde sú kresťania prenasledovaní, Turecko je najbližšie k Európe, dokonca jeho neveľká časť leží na našom kontinente. Od Ázie ho delí Marmarské more a prielivy Bospor a Dardanely. Pre kresťanov je územie dnešného Turecka veľmi dôležité. Možno nie všetci si uvedomujú, že práve tam apoštoli ako prví priniesli Dobrú novinu o Ježišovi. Práve tam sa rozvíjala Cirkev prvých storočí. List Efezanom bol napísaný pre Ježišových učeníkov v Efeze, na území dnešného Turecka. Tam, a nie v Ríme, sa uskutočnilo prvých sedem koncilov. Dnes je to inak. Už mnoho stáročí odkedy v tejto krajine vládnu moslimovia, kresťania vždy boli menej alebo viac prenasledovaní. Predstavte si, že bez súhlasu vlády nebolo možné odslúžiť sv. omšu. Nebolo to možné ani v malej kaplnke v meste Tarze. Áno, správne uvažujete. Tarz je mesto, odkiaľ pochádzal Apoštol národov sv. Pavol. Na prvý pohľad vyzerá, že je všetko v poriadku. Turecko je čoraz bohatšie, Slováci tam cestujú na dovolenky, vylihujú na plážach, naši futbalisti hrajú v tureckých kluboch, ale kresťania sa majú v Turecku čoraz horšie. Nemôžu verejne hovoriť o Ježišovi, z času na čas sú dokonca zabíjaní. Tak sa stalo pred rokom, keď nožom zavraždili biskupa Luigiho Padovese. Predtým odvážne bránil veriacich, čím sa vystavil pozornosti nepriateľom Cirkvi. Pred svojou smrťou sa pridal k mnohým mučeníkom a svätým, ktorí cez 2 tisíc rokov žili na tejto zemi pre Krista.


Modlime sa za veriacich v Krista v Turecku, ktorých štát núti, aby sa zriekli svojej viery a kostoly mení na múzea a knižnice.


Piaty desiatok sa modlíme za seba, za našu rodinu, za posilnenie našej viery.

Dnes - 25. októbra - sa modlíme za Južný Sudán

Hlavné mesto je Juba

rozloha 619 745 km2

obyvateľov 8,2 mil.

kresťanov väčšina

Je úplne novým štátom, ktorý vznikol 9. júla 2011. V republike Južného Sudánu žijú hlavne kresťania a animisti, ktorí veria, že nielen ľudia majú dušu, ale aj zvieratá, rastliny, a dokonca aj niektoré predmety či  javy. Nový štát - nové problémy. Obyvatelia Južného Sudánu trpia nielen nedostatkom vody, hladu a veľkej chudoby. Obávajú sa tiež ďalšej občianskej vojny medzi Severom a Juhom. A ak vojna, tak aj násilie a mučenie. 11 miliónov obyvateľov trpí hladom a má nedostatok vody. 4 milióny brutálne vyhnali z domovov. Veľa sirôt, chorých a hladných čaká na pomoc. Táto krajina potrebuje tiež veľa modlitby. V Južnom Sudáne je veľa nešťastných detí, ktorým náboženská vojna a násilie zobrali rodičov. Tak ako maličkej Alžbete. Istého dňa akási žena, ktorá bola chorá na AIDS, priniesla ju bezdetnej starenke, a prosila: „Postrážte mi ju na chvíľu, ja sa hneď vrátim.“ A nikdy viac sa už neukázala. Starenka poprosila o pomoc sestry saleziánky.  Dievčatko bolo vtedy vyhladovaným novorodencom. Sestry sa o dievčatko postarali. Teraz má dieťa 4 roky. Žije.


Modlime sa za osirotené deti v Južnom Sudáne, ktorým vojna a násilie zobrali rodičov.


Piaty desiatok sa modlíme za seba, za našu rodinu, za posilnenie našej viery.

Dnes - 24. októbra - sa modlíme za Severný Sudán

Hlavné mesto Chartum

rozloha 1 886 068 km2

obyvateľov 30,8 mil.

kresťanov 3,5 %

Ešte pred rokom krajina s takýmto názvom nebola na mape sveta. Bol jeden Sudán, kde už niekoľko desiatok rokov severná a južná časť žili v konflikte. Na severe Sudánu žili hlavne Arabi. Južnú časť obývali hlavne pohania a kresťania. Nedávno po 22-ročnej občianskej vojne, v júli tohto roku, sa krajina podelila na dve polovice. Obyvatelia z juhu sa v hlasovaní rozhodli, že chcú žiť vo vlastnej nezávislej krajine. Od roku 1989 je prezidentom Sudánu Omar Hassan al-Bashir, na ktorého Medzinárodný trestný úrad v Haagu vypísal zatykač. Al-Bashir je stíhaný za genocídu a jeho zoznam spáchaných zločinov je dlhý. Okrem iného dáva peniaze teroristom, ktorí sú zodpovední za útoky. Keď sa prezident Sudánu dozvedel o zatykači, ktorý naňho vydali v Haagu, hneď  vyhodil z krajiny 13 charitatívnych organizácií. Na prvý pohľad panuje v Sudáne mier, ale v skutočnosti ľudia neustále trpia kvôli násiliu a hladu. Začiatkom septembra vybuchol v krajine ďalší konflikt medzi sudánskou armádou, ktorá je verná úradom v Chartúme a vojakmi ľudového osloboditeľského hnutia v Severnom Sudáne. Štátne orgány vyhlásili výnimočný stav. Biskup Daniel Adwok z Chartúmu zhromažďuje vo farnosti Singa tisíce vysídlencov. Do organizácie Pomoc Cirkvi v núdzi píše takto: „Mnoho civilov opustilo Damazin narýchlo. Sú hladní, vyziabnutí, chýbajú deky. Veľa starších ľudí, ktorí nedokázali zájsť ďaleko, zostali 10 km od mesta.“


Modlime sa za vyznávačov Krista prenasledovaných a stále hladujúcich v Severnom Sudáne.


Piaty desiatok sa modlíme za seba, za našu rodinu, za posilnenie našej viery.