Diakonát Petra Becíka
Diakonát je prvým stupňom z vyšších svätení, kedy sa diakon zúčastňuje na verejnom a súkromnom bohoslúžení, posluhuje pri sviatostiach, ale ani jednu nevysluhuje(toto platí vo východnej cirkvi. V latinskej cirkvi diakon vysluhuje sviatosť krstu a asistuje pri uzatváraní sviatosti manželstva). Diakonát bol však ustanovený nie na kňazstvo, ale na službu biskupom a presbyterom. Diakoni sa totiž pokladali za ich ruky a oči. Podľa vyjadrenia Ignáca Antiochijského, diakoni v súlade biskupmi a presbytermi jasne učia veriaci ľud „Pánove príkazy“.
Diakoni môžu byť označovaní ako dočasní – tí sú na diakonov svätení iba prechodne, pretože túto službu má po nejakú dobu zastávať každý, kto sa má stať kňazom. Tí, ktorí neašpirujú na vyššie svätenie, sú označovaní ako trvalí diakoni. Trvalý diakon môže byť ženatý, ale musí mať v poriadku rodinné záležitosti.
História
Vystúpenie diakonov ako osobitej kategórie vyšších svätení v Cirkvi je zaznamenané v Skutkoch apoštolov, kde sa opisuje voľba a ustanovenie siedmich mužov na službu starostlivosti o stolovanie, obsluhovanie pri stoloch. O týchto mužoch sa hovorí ako o mužoch „plných Ducha a múdrosti“ (porov. Sk 6,3). Obsluhovanie pri stoloch a pomáhanie počas tzv. agapé bolo spájané v apoštolskej dobe so slávením Eucharistie, lebo po liturgii sa spotrebovávali ostatky eucharistických prínosov. Povinnosťou diakonov bolo vyberať, či oddeľovať z prinesených darov chlieb a víno ako matériu pre Eucharistiu.
V 3.-4.storočí sa okruh diakonských povinností rozšíril a prísne stanovil. Na základe Apoštolských konštitúcií má byť diakon uchom, okom a taktiež srdcom a dušou biskupa. Diakon mal oboznamovať biskupa o všetkom, čo sa deje v živote Cirkvi, pričom otázky tzv. druhostupňovej záležitosti mohol riešiť aj sám. Hlavná činnosť diakona však spočívala pri aktívnej účasti pri vykonávaní bohoslužieb. V dobe katechumenátu bol diakon povinný nad tými, ktorí sa pripravovali na vstup do Cirkvi, čítať modlitby a privádzať ich k biskupovi. Potom ich privádzal na miesto krstu, pomáhal pri obradoch (zobliekanie z odevov, mazanie celého tela krstným olejom…). Pomerne často boli diakoni splnomocnencami biskupov na všeobecných a miestnych snemoch.
Činnosť diakonov bola najviac badateľná pri vykonávaní svätej božskej liturgie. V prvých časoch kresťanstva diakoni oboznamovali cirkevnú obec o čase a mieste bohoslužieb a počas samotných obradov dohliadali na poriadok v čase ich trvania: ukazovali veriacim ich miesta a dohliadali, aby bol pokoj a ticho. Ukazovali tiež veriacim, kedy sú povinní stáť, sedieť alebo skláňať sa na kolená. Diakoni tiež posluhovali biskupovi a kňazovi v oltárnej časti chrámu, kde pripravovali bohoslužobné predmety a oblečenie pre slúžiacich.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi, paragrafy 1536 - 1600
6. článok: Sviatosť posvätného stavu
1536 Posvätný stav (Ordo) je sviatosť, [KKC 860] vďaka ktorej sa poslanie, ktoré Kristus zveril svojim apoštolom, naďalej vykonáva v Cirkvi až do konca čias. Je to teda sviatosť apoštolskej služby. Zahŕňa tri stupne: stupeň biskupov (episkopát), kňazov (presbyterát) a diakonov (diakonát).
[O ustanovení a poslaní apoštolskej služby zo strany Krista pozri č. 874-896. Tu sa hovorí len o sviatostnom spôsobe, ktorým sa táto služba prenáša.]
1537 V rímskom staroveku slovo ordo označovalo občianske stavy (triedy), najmä stav tých, ktorí vládli. Ordinatio označuje zaradenie do niektorého stavu (ordo). V Cirkvi sú ustanovené stavy, ktoré Tradícia, nie bez základu vo Svätom písme už od dávnych čias označuje slovom taxeis (po grécky), ordines (po latinsky). Tak aj liturgia hovorí o ordo Episcoporum (biskupský stav); ordo presbyterorum (kňazský stav) a ordo diaconorum (diakonský stav). Aj iné skupiny dostávajú pomenovanie ordo (stav): katechumeni, panny, manželia, vdovy...(922, 923, 1631)
1538 Zaradenie do niektorého z týchto stavov v Cirkvi sa konalo obradom nazývaným ordinatio, čiže náboženským a liturgickým úkonom, ktorý bol posvätením, požehnaním alebo sviatosťou. Dnes je výraz ordinatio vyhradený pre sviatostný úkon, ktorý zaraďuje do biskupského, kňazského a diakonského stavu. Tento úkon presahuje obyčajné vyvolenie, určenie, poverenie alebo ustanovenie zo strany spoločenstva, lebo udeľuje dar Ducha Svätého umožňujúci vykonávať posvätnú moc [KKC 875] (sacra potestas), ktorá môže pochádzať len od samého Krista prostredníctvom jeho Cirkvi. Ordinatio sa volá aj consecratio (vysviacka), lebo je vyčlenením a udelením poslania samým Kristom pre jeho Cirkev. Vkladanie rúk biskupa spolu s konsekračnou modlitbou tvorí viditeľný znak [KKC 699] tejto konsekrácie (vysviacky).
Božie kráľovstvo je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď vzíde, vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky. (Mk 4,31-32)
Netreba byť silákom, aby si bol silný. Naozaj silný je ten, kto žije z Božej lásky a dáva ju iným.
Nitra 26. júna (TK KBS) - Kardinála Jána Chryzostoma Korca dnes popoludní prepustili z nemocnice do domáceho liečenia. TK KBS to povedal hovorca nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko. Lekárom tento krok podľa jeho slov umožnil podstatne zlepšený zdravotný stav nitrianskeho emeritného biskupa. Kardinál Korec bol v nemocnici, kde ho operovali, takmer dva týždne.
"Kardinála Jána Chryzostoma Korca dnes popoludní prepustili z nitrianskej fakultnej nemocnice do domáceho liečenia. Lekárom tento krok umožnil jeho podstatne zlepšený zdravotný stav," uviedol v správe Lyko. Kardinála Korca prijali do nemocnice 13. júna. V ten istý deň sa podrobil operácii. Potom, ako bol v umelom spánku, sa však jeho stav postupne zlepšil.
Svoje osobitné požehnanie poslal v čase hospitalizácie kardinálovi Korcovi aj Benedikt XVI. Na viacerých miestach na neho mysleli veriaci v modlitbách i pri svätých omšiach. Za spomienky i modlitby im kardinál poďakoval. "Vo svojich modlitbách myslí na nich a žehná ich. Zvlášť ďakuje poslucháčom Rádia Lumen a divákom TV LUX," dodal v správe Lyko.