Aktuálne
Čítania na nedeľných sv. omšiach
Božie Slovo je zrnom,
my sme pôdou, do ktorej slovo padá a každodennosť, do ktorej sme ponorení, je nevyhnutnou klímou pre jeho vzrast.
... Dôslednému predneseniu Božieho Slova predchádza jeho pochopenie, preto je potrebné prečítať si ho vopred v Katolíckych novinách alebo na internete.
... Pred sv. omšou príde lektor do sakristie 10 min. vopred. Tu si môže pozrieť text v lekcionári.
V kostole vzadu na stolíku je list, kde sa môžeš zapísať na čítanie Božieho slova.
Modlitba lektora:
Všemohúci Bože, ty si ma pozval k službe lektora, požehnaj ma, aby som zreteľne prednášal(a) slová Svätého písma, a svojím životom svedčil(a) o tom, čo ústami prednášam. Amen
Fatimská slávnosť v novembri
13. novembra 2012 o 17,00 hod. bola opäť vo Farskom kostole vo Višňovom Fatimská slávnosť. Zamýšľali sme sa nad 9. encyklikou bl. Jána Pavla II. Veľkého: Centesimus annus (Sté výročie). Je to posledná z jeho sociálnych encyklík. Mnoho pútnikov sa modlilo sv. ruženec, aby sme si v Roku viery vyprosovali silnejšiu vieru....Naša viera je taká, ako sa modlíme.
Bohatstvo pápežských encyklík je ohromné. Pápež zverejnil svoju sociálnu encykliku v roku 1987 a štyri roky nato ponúka ďaľšiu: Encykliku Centesimus annus vydal Ján Pavol II. Veľký v Ríme 1. mája 1991 na spomienku svätého Jozefa robotníka. Vychádza z encykliky Leva XIII. Rerum novarum. Čo je samotným cieľom encykliky? Pápež reaguje na situáciu, ktorá vznikla v roku 1989 po páde komunizmu vo východnej Európe, ale tiež v Latinskej Amerike, Afrike, v Ázii. Pápež píšúc o konci komunizmu, hľadá odpoveď na otázku: Čo ďalej? Pýta sa, či pád komunizmu značí víťazstvo kapitalizmu? Vo svojich odpovediach je diskrétny a opatrný. Zaujímavú odpoveď dáva v bode 42: Možno tvrdiť, že po páde komunizmu je kapitalizmus víťazným spoločenským systémom a že tento systém je cieľom úsilia krajín, ktoré sa pokúšajú o obnovu svojho hospodárstva a svojej spoločnosti? Je to vari ten model, ktorý sa má navrhnúť krajinám tretieho sveta hľadajúcim cestu ozajstného ekonomického a spoločenského pokroku? Odpoveď je – píše pápež – komplikovaná. Ak sa termínom "kapitalizmus" označuje ekonomický systém, ktorý uznáva základnú a pozitívnu rolu podnikania, trhu, súkromného vlastníctva a z toho vyvplývajúcej zodpovednosti za výrobné prostriedky, slobody tvorivej činnosti človeka v ekonomickej oblasti, odpoveď je iste pozitívna, hoci by bolo priliehavejšie hovoriť o "podnikovom hospodárstve" či "trhovom hospodárstve", alebo jednoducho o "slobodnom hospodárstve". No ak sa pod "kapitalizmom" rozumie systém, v ktorom hospodárska sloboda sa neviaže na taký pevný právny poriadok, ktorý slúži úplnej ľudskej slobode a ktorý hospodársku slobodu pokladá za zvláštnu dimenziu slobody s jej etickým a náboženským jadrom, odpoveď je potom rozhodne negatívna. Pápež sa vyjadruje k slobodnému trhu, slobodnej ekonomike, slobodnému hospodárstvu. Všetko to ale musí mať jasný právny sytém. Reč je o demokracii. O hodnotách, o ľudskej dôstojnosti, o právach človeka.
Aké miesto zaujíma Boh v dejinách civilizácie?
Boh je predovšetkým Veľký manager! Každému dal originálne miesto. Pápež píše, že aj zmeny, ktoré nastali v roklu 1989 sú dielom ľudskej modlitby k Bohu a výrazom dôvery človeka v Boha.
Čo má človek robiť?
Počúvať svoje svedomie, nechať ho formovať Božej pravde, žiť v boji s hriechom. Hriešny človek nemôže tvoriť bezhriešne štruktúry! Robiť všetko, aby svet okolo neho bol menej nespravodlivý alebo aspoň aby v ňom nedominovali štruktúry zla! V každom človeku je zakódované to augustínovké: Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe, Bože. Človek, objavuj to v sebe. Buduj štát, cirkev. Ako? Nemusíš meniť Ameriku ani Rusko. Skús meniť seba. Nehreš, neklam, nekradi, buď verný, spravodlivý, čestný. Nechoď s davom, choď proti prúdu! Buď svätý!