Rok viery
Dvere sú stále otvorené.... Porta fidei 1, Benedikt XVI.
Benedikt XVI. otvoril Rok viery, čítaj viac.
Aktuálne
Odmena za Roráty 2011
Chodiť poctivo na Roráty sa naozaj oplatilo. Odmena bola lákavá. A tak sa 70 detí, ktoré si to zaslúžili, mohlo pozrieť do Poľska po stopách Jána Pavla II., ktorý nás sprevádzal celý advent 2011. Cez zimu sme sa naučili mnohé veci, spoznávali sme jeho detstvo, mladosť, dospelosť i starobu. Teraz sme toto všetko mohli prežiť na vlastnej koži. Náš výlet sme zahájili 8. októbra o 5,00 hodine ráno, keď sme nastúpili do autobusov, doplnených dospelými a cesta sa začala. Prvou zastávkou boli Wadowice, kde sme mali o 9,00 spoločnú svätú omšu v kostole Obetovania Panny Márie, ktorú slúžil náš pán dekan. Keď sme čítali v knihe návštev mená ľudí, ktorí prišli sem, aby tu mali sv. omšu, zistili sme, že mnohé národnosti – ako Američania, Brazílčania, Afričania, dokonca Indovia – sem prišli prosiť o milosti. Slovákov na toto miesto nechodí veľa. Málo si ceníme sväté miesta, ktoré máme tak blízko. V tomto kostole bol Karol Wojtyla pokrstený 20. júna 1920. Videli sme aj krstiteľnicu, kde sa to všetko začalo. Každý prosil bl. Jána Pavla II. za vieru do rodiny, aby naša viera rástla a mocnela. Potom sme navštívili múzeum, ktoré stojí hneď vedľa kostola. Keďže rodný dom Karola Wojtylu sa rekonštruuje, mnohé osobné veci, ktoré používal, alebo ho sprevádzali od detstva, sa nachádzajú v tomto múzeu. Pán riadil naše cesty, lebo toto múzeum malo byť v deň nášho výletu zatvorené, ale keď sme tam prišli, vo vnútri sedela rehoľná sestrička. Vraj tu vôbec nemala byť, ale jednoducho sa rozhodla, sama nevedela prečo, že tam zájde. Takže sme si mohli pozrieť listy, vysvedčenia, mnohé fotografie, škapuliar, ruženec, reverendy a mnohé iné osobné predmety Jána Pavla II. Potom naše cesty viedli ďalej. Boli sme aj v Dinoparku, kde sa deti mohli dosýta vyšantiť a pohrať. Asi 7 km pred Wadowicami nás znova sprevádzal nápis „Tu sa to všetko začalo“, aby sme si pripomenuli, po akých veľkých miestach putujeme. Náš výlet sme zakončili v Bazilike Božieho milosrdenstva v Krakowe. Aj tu sme v Slovenskej kaplnke prosili svätých Cyrila a Metoda, aby nám v roku viery dali ešte silnejšiu vieru. Ďakujeme všetkým, ktorí sa o tento výlet pričinili, hlavne nášmu pánovi dekanovi, ktorý nás sprevádzal a ukázal nám všetky tieto milostivé miesta. Tešíme sa na tohtoročné Roráty a ďalšie pekné zážitky.
Strom viery - ruženec v októbri - sila modlitby
Poď si s nami posilniť vieru: pravidelnou modlitbou sv. ruženca
Syn misionárskej rodiny v Afrike našiel v časopise obrázok malého ružového dinosaura a chcel mať takého. Mama vedela, že to nie je možné, lebo časopis bol tri roky starý. Ale jej syn nikdy nepochyboval o tom, že Boh mu ho dá. O niekoľko mesiacov neskôr, na Štedrý večer, prišla škatuľa z vlasti. Na prvý pohľad sa zdalo, že obsahuje niečo zvláštne pre každého – okrem malého chlapca. Potom sa dostali na dno – a užasli. Pani, ktorá poslala túto škatuľu, nevedela, že Boh si ju použije, aby odpovedal na chlapcovu modlitbu. Pred zalepením škatule na poslednú chvíľu vhodila jednu vec, ktorú mu rodičia nemohli dať – niečo tak bezvýznamné, že žiaden dospelý by sa ani nepokúsil o to žiadať Boha – ružového brontosaura z umelej hmoty z akcie, ktorá sa konala vo fastfoode.
Chlapec bol nadšený. „Vidíš, mama, ja som dôveroval Bohu, že On vyslyší moju modlitbu!“
Niekedy sa hanbíme obťažovať Boha maličkosťami, ale nemali by sme sa hanbiť. Svätý Pavol nám hovorí: „Vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.“ (Flp 4,6)
Boh sa zaujíma o každý detail tvojho života. Ak je niečo dôležité pre Teba, je to dôležité aj pre Neho. Uč sa dôverovať Bohu v maličkostiach. Potom mu budeš dôverovať aj vo veľkých veciach.
Strom viery pomaly zakvitá...
Fatimská slávnosť v októbri - hovorme doma s deťmi o viere
V sobotu 13. októbra bola opäť Fatimská slávnosť vo Farskom kostole vo Višňovom. Uvažovali sme o 8. encyklike bl. Jána Pavla II. Veľkého – Redemptoris missio – O misijnom poslaní. Pápež nás všetkých vyzýva, aby sme boli misionármi. Každý z nás má vydávať svedectvo viery.
22. október 1978 – deň, kedy sa ujal služby dnes už bl. Ján Pavol II. Veľký – bol práve Deň svetových misií. Pápež hneď v úvode encykliky píše, že od začiatku svojho pontifikátu sa rozhodol cestovať až na kraj sveta, aby dal dôraz na misionársku zodpovednosť. Predstavil v encyklike ťažkosti, ktoré sú spojené s ohlasovaním evanjelia. Rozdelil ich na vnútorné a vonkajšie. Medzi tie vonkajšie zaradil sekularizáciu súčasnej kultúry ako aj falšovanie Božieho zjavenia. Za veľmi nebezpečné však považuje vnútorné prekážky a to je strata kresťanskej morálnosti, oslabenie prežívania viery a vytrácanie sa povedomia hriechu.
Hlásanie evanjelia je povinnosťou každého katolíka. Už v Starom zákone čítame, že Boh sľúbil poslať ľudstvu Spasiteľa. Ježiš Kristus je jediný Vykupiteľ človeka. Pápež hovorí o Božom kráľovstve, o Duchu Svätom, ktorý je hlavným hlásateľom Dobrej zvesti, o poslaní pápeža, biskupov, duchovných osôb i laikov, katechétov, rodičov, vychovávateľov.
Svet potrebuje evanjelizovať územie, kde ešte Pána Ježiša nepoznajú. Svet potrebuje ale evanjelizovať aj územie, kde Krista už prijali, ale ho aj opustili.
Ako my evanjelizujeme, aká je naša evanjelizácia?
Nerozprávame doma s deťmi o viere! Nechávame to len na náboženstvo v škole a na nedeľnú sv. omšu. Mnohí idú do kostola len v nedeľu. Ale vtedy to je povinnosť! Ak nie som v kostole v nedeľu a prikázaný sviatok – pácham hriech. Čo teda robím pre svoju vieru počas týždňa? Čo urobím naviac, okrem nedeľnej povinnosti? Je pravdou, že je lepšie, ak idú na krúžky ako do krčiem alebo za drogami. Ale kde v tom programe krúžkov je v týždni zaradená sv. omša? Pýtal som sa chlapca, ktorý je doma ako tak vychovávaný vo viere, keď mal sviatok, či bol v týždni na sv. omši. Odpoveď znela: Nie! Rodičia, urobte zmenu vo výchove, hovorte so svojimi deťmi o viere aj doma. Ak to nebudeme robiť, naša viera sa bude strácať. Deti chodia do kostola v nedeľu z povinnosti, nechodia v týždni, lebo ich viera je len sviatočná a príkazová. Máte doma birmovancov? Hovoríte s nimi pravidelne o ich viere, o tom ako sa pripravujú na túto sviatosť? Prečo to nerobíte, rodičia? Myslíte si, že takto vychováte praktických kresťanov? Určite nie! Máte doma prvoprijímajúcich? Hovoríte s nimi o viere rečou primeranou ich veku a rozumu? Prečo tak nerobíte? Ako je to možné, že chlapec, ktorý chodí do kostola, veľmi škaredo rozpráva a nadáva? A to sa vraj on niekedy modlí. A čo potom ostatné deti, ktoré do kostola ani nechodia? Potrebujeme všetci vydávať hodnoverné svedectvo o Ježišovi a tak evanjelizovať svet – aj ten náš.