Arcibiskup Stanislav a biskup Viliam o Vianociach
Nitriansky biskup Viliam Judák Judák: Vianoce sú o prejave konkrétnej Božej lásky
Nitriansky biskup Mons. Viliam Judák vo vianočnom rozhovore pripomína - okrem histórie slávenia najkrajších sviatkov roka – aj dôležitosť hodnôt, ktoré prinášajú. Povzbudzuje všetkých ľudí dobrej vôle, aby čo najviac potlačili kult komercie a slávili Vianoce v kresťanskom duchu. S biskupom Viliamom Judákom sa zhováral hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko.
V čom spočíva pravá podstata Vianoc?
Myslím, že to každý z nás vie, len pod tlakom rozličných komerčných akcií zabúdame, čo patrí k podstate kresťanských Vianoc. Je to predovšetkým prejav konkrétnej Božej lásky, ktorá sa k nám znížila. Boh sa vo Vianociach ukázal veľmi solidárny s človekom, keď sa stal jedným z nás vo všetkom nám podobným, okrem hriechu. Je to niečo, čo je možno aj dnešnému človeku – tak ako to bolo aj Ježišovým súčasníkom – nepochopiteľné, že bezbranné Dieťa, ktoré je všemohúcim Bohom, ide do biedy tohto sveta. Ale práve preto, aby človek mal k Bohu blízko, Ježiš sa znížil. A k podstate Vianoc aj pre nás, ľudí tretieho tisícročia, patrí, aby sme boli pokorní pred týmto Božím tajomstvom, aby sme aj my dokázali sa znížiť na úroveň dieťaťa a tak prijať túto Božiu lásku do svojho života.
Vianoce boli v Rímskej ríši pôvodne pohanským sviatkom. Bolo to tak?
Podľa zimného slnovratu sa slávil sviatok Nativitas Sol Invictus, teda narodenie Nepremožiteľného slnka, ale tento sviatok zaviedol až cisár Aureliánus v roku 274. Zvyklo sa aj v kresťanských kruhoch hovoriť o tom, že práve kresťania nahradili tento sviatok a dali mu kresťanský ráz aj preto, že Kristus je nepremožiteľné Slnko. Ale tento názor, aj keď rozšírený, aj u mnohých teológov, najmä v druhej polovici 20. storočia, nie je správny. Pretože ako spomína aj Svätý Otec Benedikt XVI. v životopise Ježiša Krista, na základe iných autorov zo staroveku, len sa na to zabudlo, tento sviatok spomína už Hipolyt v roku 204, že sa slávil v Cirkvi. Všeobecne sa hovorí o tom, že sa slávil až v 4. storočí na Východe a potom prešiel do Ríma. Tento sviatok bol však u kresťanov už pred zavedením Sviatku slnka. A možno práve tento pohanský cisár chcel potlačiť kresťanský ráz tohto sviatku tým, že tam dal pohanský sviatok Mitru, čo bol vlastne cisársky štátny sviatok.