Aktuálne
Pramienok - krásny príbeh o Wyšnovém
Podarí sa richtárovi wyšnovskému zachrániť prvorodenú vnučku? Podarí sa Jánovi Zápoľovi zničiť bandu lúpežných rytierov, ktorí rabujú dediny v jeho panstve? Dokážu ľudia vo Wyšnovém postaviť kostol, hoci nedostali žiadne úľavy od hradného pána Zápoľu? Nájde Ján Zaffiri cestu k srdcu krásnej Magdalénky? Aký dopad budú mať na ľudí dva neúrodné roky 1771 a 1772?
Odpovede na tieto i na mnohé ďalšie otázky sa dozviete v príbehu Pramienok. Napísal ho pán Pavol Dubovec, farník farnosti Višňové pochádzajúci z Turia pri príležitosti 620. výročia prvej písomnej zmienky o obci Višňové. Je to veľmi zaujímavé čítanie, od ktorého sa neodtrhnete, lebo vás stále drží v túžbe poznať, čo bude ďalej. Knihu v mäkej väzbe je možné kúpiť za 3,50 Eur; v tvrdej väzbe za 5 Eur na adrese Amarena - Višňa, Hlavná 70, 013 23 Višňové.
Sv. Otec 19. mája
Pápež v pondelkovej homílii: Kde je ukotvené naše srdce?
Vatikán 19. mája 2014 - Kresťan má srdce upevnené v Duchu Svätom, nie srdce preskakujúce z jednej strany na druhú, zdôraznil pápež František v rannej svätej omši v Dome sv. Marty. V homílii sa zameral na svätého Pavla, ktorý – ako povedal – bol schopný evanjelizovať „non-stop“, pretože jeho srdce čerpalo vytrvalosť a pevnosť z Ducha Svätého. Ako je na tom naše srdce? Svätý Otec sa v odpovedi na túto otázku pozastavil nad „činnosťou a pevnosťou“ nášho srdca.
Vyšiel z prvého čítania zo Skutkov apoštolov (Sk 14, 5-18), kde môžeme obdivovať evanjelizačnú horlivosť svätého Pavla, ktorý mal srdce pevné, ale v neustálom pohybe. Apoštol pohanov prichádza do Ikónia, kde sa ho pokúsili zabiť, ale nesťažuje sa na to. Ide evanjelizovať ďalej do oblasti Lykaónie a v mene Pána tam uzdravuje ochrnutého. Stalo sa, že pohania, ktorí videli tento zázrak, si mysleli, že Pavol a Barnabáš, ktorý ho sprevádza, sú bohovia Jupiter a Merkúr, ktorí zostúpili na Zem. Pavol sa snažil presvedčiť ich, že sú obyčajní smrteľní ľudia ako oni. Toto boli ľudské okolnosti a udalosti, v ktorých žil Pavol, poznamenal Svätý Otec:
„My ich máme mnoho, každý z nás. Sme uprostred mnohých udalostí, ktoré nás posúvajú z jedného miesta na druhé. Ale prosme si o milosť, aby sme mali srdce pevné ako mal Pavol. Nesťažoval si na prenasledovanie, ale išiel sa pozrieť do iného mesta. Tam začal kázať, uzdravil chorého, uvedomujúc si, že ten muž mal dostatok viery, aby bol uzdravený. Potom upokojil ten nadšený ľud, ktorý im chcel priniesť obetu. Ohlasoval, že existuje len jeden Boh, ktorý hovorí jazykom ich kultúry. Robil jednu vec po druhej... A toto môže len pevné srdce.“
Otec Kardinál Ján Chryzostom Korec sa dožíva dnes (22.1.2014) 90 rokov života
Dnes (v stredu 22. januára 2014) si pripomíname mimoriadne a vzácne životné jubileum. Deväťdesiat rokov života oslávi otec kardinál Ján Chryzostom Korec, emeritný nitriansky biskup.
Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch, v obci ležiacej pod Tríbečskými vrchmi, severovýchodne od mesta Topoľčany. V továrni na spracovanie koží pracovali kardinálovi rodičia.
Základnú školu vychodil v rodnej obci, meštianku v neďalekých Chynoranoch. Dňa 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu.
Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku (1. októbra 1950) bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa otcom biskupom Pavlom Hnilicom. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt Svätého Otca Pia XII. pre naše krajiny.
Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník. V tomto období oprávnene desať rokov každý deň očakával, že príde pre neho Štátna bezpečnosť, ako sa to stalo v mnohých prípadoch jeho spolubratom v reholi, či diecéznym kňazom, či veriacim laikom. O to viac, že vedeli o ňom, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť, ba i ordinuje tajne kňazov. Bolo to však, ako sám spomína, obdobie preniknuté nádejou a dôverou v Boha.
Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života. Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý na údiv mnohých odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke.
I v tejto situácii nezostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnili každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ.