Fatimská slávnosť v apríli

Aj v apríli sme sa stretli na Fatimskej slávnosti s Matkou a jej vernými synmi - čoskoro už Cirkvou vyhlásenými za svätých - Jánom XXIII. a Jánom Pavlom Veľkým. Modlili sme sa a uvažovali nad našou spoločnou témou pred blížiacim sa svätorečením, ktorú nám ponúka svätý pápež z Poľska: Nebojte sa byť svätými. V pondelok Veľkého týždňa prišlo mnoho pútnikov do Višňového. Pokračovali sme v pohľade na svätosť. Pán dekan hovoril na tému: Mária - náš vzor svätosti. Jej sme zverili Veľký týždeň, sväté trojdnie, oktávu Zmŕtvychvstalého Pána Ježiša i prežitie svätorečenia Jána XXIII. i Jána Pavla II. Veľkého, ktoré bude práve na záver oktávy. Obaja pápeži boli veľkými ctiteľmi Panny Márie. Brali každý deň do ruky ruženec a s Máriou prežívali svoju cestu za svätosťou. O svätosti Márie, ktorá je vzorom pre celú Cirkev hovoril na generálnej audiencii Sv. Otec Ján Pavol II. 3. septembra 1997. Mária síce bola uchránená od hriechu, my máme pokušenia k hriechu, musíme s nimi bojovať. Ona bola veľmi úzko zjednotená so svojim Synom, počúvala Boha a to veľmi kladie na srdce aj nám. My ho nepočúvame tak, ako by sme mali. Onedlho svätý pápež Karol Wojtyla vtedy na audiencii rozoberal tri čnosti, v ktorých nám je Mária veľkým vzorom. Sú to jej viera, nádej a láska. Pán dekan potom rozoberal tieto čnosti ako ich vysvetľoval Ján Pavol II. Spomínal Jána XXIII. ako dával požehnanie mladým snúbencom. Prišli na námestie, objali sa a pápež im z okna dal požehnanie, bez toho, aby o tom vedeli. Keď prosíme Pána aj cez svätcov, koľkokrát nám dobrotivý Boh dáva požehnanie tak, že si to ani neuvedomujeme.

Čítať ďalej...

Info o svätorečení

Katolícka cirkev sa poďakovala za kanonizáciu sv. Jána Pavla II.

Vatikán 28. apríla 2014. V pondelok 28. apríla o 10.00 h na Námestí svätého Petra vo Vatikáne kardinál Angelo Comastri, generálny vikár Svätého Otca pre Vatikán, predsedal Eucharistickému sláveniu na poďakovanie za kanonizáciu Jána Pavla II. Celé námestie naplnili prevažne skupiny poľských pútnikov, nechýbali však ani Slováci. V úvode slávnosti kardinál Stanislaw Dziwisz, krakovský arcibiskup, spomenul niekoľko dôvodov pre vďačnosť:

„Ďakujme za mimoriadne transparentné svedectvo lásky a služby týchto dvoch pastierov. V ich láske a službe sa uskutočňuje Boží prísľub spred stáročí, napísaný u proroka Jeremiáša: «Dám vám pastierov podľa svojho srdca» (Jer 3,15). Za tento dvojaký dar ďakujme z celého srdca Svätému Otcovi Františkovi, že sa v prvom roku svojho pontifikátu rozhodol svätorečiť svojich predchodcov. Ďakujme tiež pápežovi Benediktovi XVI., ktorý toľko urobil pre túto tak významnú kauzu pre celú Cirkev.“

Čítať ďalej...

Marinko Šakota, jeho prednáška vo Višňovom

2. apríl 2005, 21,37 hod., kardinál Sandri, kardinál Dziwisz, pápež František

Z roku 2014: Spomína kardinál Sandri, ktorý oznámil smrť Jána Pavla II.

V stredu 2. apríla uplynie deväť rokov odvtedy, ako si Pán povolal do večnosti pápeža Jána Pavla II. po rokoch hrdinského znášania utrpenia. Veriacim, ktorí vtedy premenili Námestie sv. Petra na obrovské večeradlo modlitby, správu vo večerných hodinách oznámil substitút Štátneho sekretariátu, kardinál Leonardo Sandri: „Drahí bratia a sestry, o 21:37 sa náš milovaný Svätý Otec Ján Pavol II. odobral do Otcovho domu. Modlime sa za neho.”

Kardinál Sandri, ktorý v súčasnosti stojí na čele Kongregácie pre východné cirkvi, si na udalosť spomína takto:

„Bola to obrovská emócia. Teraz vo svetle nadchádzajúcej kanonizácie je pre mňa toto oznámenie svätcovho prechodu z pozemského života do domu Otcovho emóciou dvojnásobnou. Cítim sa nehodným a ďaleko od toho byť v tej chvíli nástrojom tomu, ktorý bol ozajstným evanjelizátorom, mužom pokoja, človekom hlbokého vnútorného života, ktorý tvoril základ pre celú jeho činnosť, človeka, ktorý celú svoju službu prežíval s veľkým odriekaním a veľkou chudobou.“

Argentínsky kardinál ako niekdajší spolupracovník Jána Pavla II. v Rímskej kúrii takto zhŕňa svoju osobnú skúsenosť:

„Mám veľké množstvo spomienok. Predovšetkým som mal možnosť vidieť, ako Boh obdaril Karola Wojtyłu mimoriadne bohatou ľudskosťou. Všetka tá svätosť, ktorú sme potom videli počas jeho života ako kňaza, biskupa a pápeža, spočívala na ľudskej osobe, ktorá prešla toľkými utrpeniami: prenasledovanie, matkina smrť keď bol dieťaťom, prekážky zo strany režimu, keď bol nútený žiť v nepriateľsky zameranom prostredí, toto všetko prežil človek, mimoriadny pre svoju sympatiu, fyzický zjav, veľkú kultúrnu hĺbku a bohatstvo vďaka absolvovaným štúdiám, a to aj vo filozofii a osobitne vo fenomenológii... Ďalej pre jeho mimoriadnu znalosť ľudí, schopnosť nadväzovať kontakty, ovládanie jazykov, poznanie sveta ešte z čias, keď bol biskupom v Poľsku... A táto ľudskosť bola pozdvihnutá Bohom cez život tvrdých zápasov, cez život utrpenia, obety, tiež život odriekania. Toto som mal možnosť obdivovať aj v posledný deň jeho života, keď ležal na smrteľnej posteli. Bol to prejav totálneho sebazrieknutia, aj z materiálneho hľadiska: nebolo tam nijakého luxusu, ktorý by ho obklopoval. Túto ľudskosť Boh korunoval darmi Ducha Svätého, a teda všetkým tým - počnúc vierou, nádejou a láskou – čo z bežného človeka, takého ako všetci, robí svätca.“

Čítať ďalej...