Aktuálne
Nebojme sa (populistických) pápežov
Kedysi pápežov nosili na nosidlách a bozkávali im nohy. Dnes je pápež tým, kto umýva nohy druhým a putuje za nimi až na kraj sveta.
Nedávnu slávnosť svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII. môžeme charakterizovať rôznymi prívlastkami. Pápež František ju označil jednoducho a jasne – slávnosť viery. Nešlo o nič viac, ani o nič menej. Zmyslom celej udalosti bolo vyzdvihnúť pred očami všetkých hĺbku viery dvoch mužov, ktorých Božia prozreteľnosť priviedla na pápežský stolec.
„Ježišove rany sú pohoršením pre vieru, ale sú aj previerkou viery,“ povedal vo svojej homílii František a vzápätí vysvetlil, v čom spočívala viera oboch pápežov: „Sv. Ján XXIII. a sv. Ján Pavol II. mali odvahu hľadieť na Ježišove rany, dotýkať sa jeho ranených rúk a prebodnutého boku. Nehanbili sa za Kristovo telo, nepohoršovali sa na ňom, na jeho kríži, nehanbili sa za telo brata (porov. Iz 58, 7), pretože v každom trpiacom videli Ježiša. Boli to dvaja odvážni ľudia, plní odvahy (parrésie) Ducha Svätého a vydali svedectvo cirkvi a svetu o Božej dobrote a jeho milosrdenstve.“
"Pápež počas svätorečenia nehovoril o historickej role svojich predchodcov. Nehovoril o porážke komunizmu, apoštolských cestách, ekumenickom dialógu... Ale o Božej dobrote, milosrdenstve... Pretože toto je základ, všetko ostatné je len dôsledok."
Ján Figeľ: Ján Pavol Veľký
Pri príležitosti svätorečenia pápeža Jána Pavla II. (a Jána XXIII.) ho chcem s vďakou pripomenúť textom prednášky spred ôsmich rokov na KU v Ružomberku (24. apríla 2006).
Pápež Ján Pavol II. bol pre Cirkev a svet veľkým darom. Jeho pôsobenie zmenilo Cirkev i svet. Pre nás všetkých je dedičstvo tohto velikána našej doby obohatením a pozvaním k jeho poznávaniu, prežívaniu a nasledovaniu. Človek ako on prichádza snáď raz za storočie. Prišiel do storočia, ktoré v bezprecedentnom rozsahu zabudlo na ľudskosť. Zabudlo na dôstojnosť každého človeka, lebo zabudlo na Boha. Pre Karola Wojtylu – ako robotníka, herca, básnika, atléta, dramatika, kňaza a filozofa – človek bol vždy subjektom histórie, nikdy nie jej objektom.
Pre Wojtylu nič nebolo predurčené, okrem Božej suverenity a finálneho víťazstva. To ostatné je na nás. Máme slobodu tvárniť svet. Táto sloboda aj vyjadruje, aj posilňuje dôstojnosť ľudskej osoby.
Svoj život žil inšpirovaný nádejou. Žil každý okamih, každý čin, každé rozhodnutie ako semeno večnosti. Prijal kríž ako Ježiš – ako znak poníženia a smrti – a otočil ho na znak vzkriesenia a nového života. Utrpenie a obeta boli súčasťou jeho života. Od detstva, keď stratil matku, neskôr brata, v 20 roku otca. V mladosti prišiel o mnohých priateľov vo vojne a počas holokaustu, neskôr počas stalinistického prenasledovania. Ani ako pápež nebol ušetrený utrpenia – spomeňme len atentát a jeho následky, namáhavé apoštolské cesty aj v slabosti a chorobe či záverečnú „krížovú cestu“ na konci jeho života.
Manželské večery vo Višňovom
Opäť prebiehajú Manželské večery vo Višňovom. Prosím, podporte ich svojou modlitbou. Vďaka Vám za túto pomoc!
Pozývame Vás na kurz Manželské večery určený pre manželské páry v každom veku, ktoré sú rozhodnuté žiť svoje manželstvo naplno, chcú zlepšiť, posilniť a prehĺbiť svoj vzťah - alebo prechádzajú náročným obdobím.
Ak máte pekné manželstvo, kurz vám pomôže ďalej ho zlepšiť a posilní vaše dobré návyky. Na druhej strane, ak máte v manželstve ťažkosti, kurz vám poskytne praktické zručnosti, ktoré vám môžu pomôcť ťažkosti prekonať. Kurz môže byť aj príležitosťou k zmiereniu sa a k nájdeniu cesty spať k sebe pre páry, ktoré žijú oddelene...
Kurz pozostáva z ôsmych stretnutí raz do týždňa v nedeľu večer a dáva manželom výbornú príležitosť stráviť čas spolu ako pár. Každé stretnutie začína večerou v príjemnom prostredí, po ktorej nasleduje prednáška. Počas večera majú manželia príležitosť sa spolu porozprávať a prebrať podnety z prednášanej témy alebo tie, na ktoré v rýchlosti bežného dňa nie je čas.
Súkromie každého páru je rešpektované a skupinová diskusia či zdieľanie sa ostatným nie sú súčasťou večerov.
