Aktuálne
Svätý Otec 5. septembra
Homília z Domu sv. Marty: Evanjelium oslobodzuje, prináša radosť a novosť
Vatikán 5. septembra - Evanjelium je novosťou a Ježiš nás žiada zanechať zastaralé štruktúry. To sú slová pápeža Františka z dnešnej rannej homílie v Dome sv. Marty. Svätý Otec zdôraznil, že kresťan nemôže byť otrokom mnohých malých zákonov, ale má otvoriť srdce novému prikázaniu lásky.
Pápež František vychádzal v homílii z úryvku dnešného evanjelia (Lk 5, 33-39), v ktorom chcú zákonníci Ježiša zahnať do úzkych. Pýtajú sa ho, prečo sa jeho učeníci nepostia. Pán sa však nenechá chytiť do pasce a odpovedá rozprávaním o svadobnej hostine a novosti. Svätý Otec sa v homílii pristavil práve pri novosti, prinesenej Ježišom, ktorý vyzýva vlievať nové víno do nových mechov:
„Novým vínam nové mechy. Novosť evanjelia. Čo nám prináša evanjelium? Radosť a novosť. Títo učitelia Zákona boli uzavretí vo svojich prikázaniach a predpisoch. Svätý Pavol nám o nich hovorí, že skôr než prišla viera, čiže Ježiš, my všetci sme boli strážení pod Zákonom ako väzni. Zákon týchto ľudí nebol zlý, boli chránení, avšak boli väzňami, očakávajúcimi, že príde viera. Tá viera, ktorá bola zjavená v Ježišovi Kristovi.“
Ako povedal Svätý Otec, ľud mal Zákon, ktorý im dal Mojžiš, a potom ešte mnoho zvykov a malých zákonov, ktoré ustanovili zákonníci. Zákon ich ochraňoval, avšak ako väzňov! A oni očakávali slobodu, definitívnu slobodu, ktorú Boh dal svojmu ľudu vo svojom Synovi. Pápež František teda poznamenal, že novosť evanjelia je v tom, že nás oslobodzuje od zákona:
Chronológia blahorečenia Pavla VI.
Po aprílovom svätorečení Jána Pavla II. a Jána XXIII. sa v tomto roku dočkáme aj blahorečenia Pavla VI. Rozhodol o tom pápež František, ktorý potvrdil zázrak vykonaný na jeho príhovor. Slávnosť blahorečenia prebehne 19. októbra na Námestí sv. Petra.
11.5.1993 – kardinál Camillo Ruini, vikár Jána Pavla II. pre Rímsku diecézu, oznámil začatie diecéznej fázy procesu blahorečenia
október 2012 – teologická komisia Kongregácie pre kauzy svätých odobrila závery diecéznej fázy procesu (tzv. positio)
10.12.2012 – positio odobrili biskupi a kardináli z kongregácie
20.12.2012 – Benedikt XVI. promulgoval dekrét o hrdinských cnostiach Pavla VI.
12.12.2013 – lekárska komisia Kongregácie pre kauzy svätých potvrdila nevysvetliteľnosť uzdravenia počatého dieťaťa, ku ktorému došlo v roku 2001 v Kalifornii
18.2.2014 – zázračné uzdravenie potvrdila teologická komisia
6.5.2014 – pozitívne stanovisko k zázračnému uzdraveniu zaujali biskupi a kardináli z Kongregácie pre kauzy svätých
9.5.2014 – František promulgoval dekrét o zázraku vykonanom na príhovor Pavla VI. a stanovil dátum jeho blahorečenia na 19.10.2014
Imrich Gazda
Prednáška Mons. P. Brodeka na celoslovenskej púti kňazov v Šaštíne
Generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek predniesol v rámci celoslovenskej púte kňazov v Šaštíne (8. mája 2014) prednášku. Prinášame jej znenie:
Úcta k sedembolestnej Panne Márii (Šaštín 2014)
Biblický základ kultu ku cti Bolestnej Božej Matky sa rozvinul pod vplyvom nadprirodzeného zmyslu viery, tvorí opis niektorých udalostí zo života Ježiša, videných predovšetkým v aspekte bolesti, ktorú zakusovala jeho Matka. V krátkosti sa pozrieme na jeho vývoj od udalostí zaznamenaných v evanjeliách, následne v tradícii Cirkvi až po dnešok.
Teológia utrpenia Márie siaha svojimi koreňmi do patristických čias, v ktorých sa stala predmetom kresťanského kultu [1]. V prvých ôsmich storočiach kresťanstva možno rozlíšiť zásadne dva druhy úcty vzdávanej Božej Matke. Prvý pochádzal z rozšíreného liturgického hnutia, druhý zasa z ľudovej zbožnosti [2]. Hoci v tomto období nebol sviatok priamo a jasne zasvätený bolestiam Matky Božieho Syna, avšak kristologický sviatok Hypapante [3] obsahoval v sebe predpoveď Simeona o meči, ktorý prebodne srdce Márie (Lk 2, 35). V ľudovom prúde zdôrazňujúcom osobné elementy, treba umiestniť starovekú kresťanskú modlitbu, ktorá mala za cieľ duchovnú prítomnosť pri kríži spolu s Máriou, Ježišovou Matkou. Svedectvá takéhoto modlitbového postoja možno nájsť u Otcov púšte [4].
Neskôr sa pridávajú mníšske komunity ovplyvňujúce ľudovú zbožnosť k bolestiam Panny Márie. Veľký vplyv na ňu mala predovšetkým náuka cisterciánských, františkánskych a dominikánskych autorov.