Relikvia krvi JPII od 1. júla 2011 vo Višňovom

Dvanásta detská sv. omša - cesta sv. Vincenta de Paul

Piatok 19. septembra

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Dvanásta detská sv. omša

Cesta chudoby - chudobná cesta

sv. Vincenta de Paul

 

KŇAZ:

Dnes je opäť piatok, tešíme sa na záver týždňa. Srdečne vás všetkých vítam, zvlášť aj nových kamarátov, ktorí sú tu dnes prvý raz.

Na našom plagáte stále pribúdajú nebeské poklady – ľudia, ktorí poklady nezhromažďovali na zemi, ale v nebi. Cirkev sa od samého začiatku starala o chudobných. Postavy, ktoré v tomto roku počas detských sv. omší spoznávame, nám to pripomínajú.

KŇAZ:

Aká je to cesta?

DETI:

Cesta chudoby - chudobná cesta.

 

KŇAZ:

Kam vedie táto cesta?

DETI:

K Bohu.

KŇAZ:

Ak si pamätáte, túto cestu nám pripomenul Svätý Otec František, keď sa stal pápežom. A my na detských sv. omšiach spoznávame tých, ktorí chudobnou cestou, cestou k Bohu šli svojím životom. Minulý piatok sme spoznali sv. Jána z Boha.

Otázka pre deti:

Prečo sa Ján volal z Boha?

(Ľudia, ktorí ho vychovávali ho nazvali darom od Boha)

KŇAZ:

Príbeh tohto svätca je neobyčajný. To, čo som vám minulý piatok rozprával je len krátky úryvok z jeho života. Určite si pamätáte, že keď mal osem rokov, odišiel z domu za nejakým pocestným a vychovali ho cudzí ľudia. Bol na vojne a keď sa po tridsiatich rokoch vrátil do rodného kraja, rodičia už nežili. Vedel, že to už nemôže zmeniť. Mohol jedine napraviť svoj život. A skúšal to.

Boh vie každú aj tú najťažšiu situáciu otočiť na dobro. Je potrebné, aby sme s ním rozprávali o živote. Ján z Boha stále viac otváral oči a rozširoval svoje srdce a začal sa starať o chudobných a zvlášť o chorých.

Otázka pre deti:

Prečo Ján z Boha chcel pomáhať zvlášť chorým?

(Lebo sám bol v nemocnici a videl, ako sa tam správajú k chorým. Nie moc dobre.)

KŇAZ:

Rozhodol sa, že otvorí nemocnicu a podarilo sa mu to. Po nejakom čase začali Jánovi pri chorých pomáhať mladí muži, z ktorých potom vznikla rehoľa starajúca sa o nemocnice.

Už som to v piatok spomínal, ale ešte raz opakujem, lebo je to dôležité, že prvé nemocnice viedli rehoľníci a rehoľníčky. Dodnes fungujú nemocnice, ktoré založil sv. Ján z Boha.

Otázka pre deti:

Ako sa volá rehoľa, ktorú založil sv. Ján z Boha?

(Milosrdní bratia)

KŇAZ:

Dnes sa premiestňujeme z Portugalska, odkiaľ pochádzal sv. Ján z Boha na východ Európy a zastavujeme sa na juhu Francúzska. Tam sa v jednej z dediniek, v chudobnej rodine roľníkov narodil chlapec. Rodičia ho nazvali Vincent. Rýchlo si všimli, že ich syn je viac nadaný ako ostatné deti. Mali ich šesť. Keď vyrástol, poslali ho na štúdium k františkánom.

Pre Vincenta to bola príležitosť, aby zabudol na svoj pôvod, aby utiekol od chudobnej rodiny a od pasenia svíň. Predstavte si, že keď k nemu prišiel na návštevu otec, Vincent sa zaňho hanbil. Nechcel, aby kamaráti videli, že sa rozpráva s takým chudákom.

Potom, keď už bol dospelý, mnohokrát túto udalosť so slzami v očiach spomínal: „Nechcel som sa rozprávať s otcom. Dopustil som sa veľkého hriechu.“

Keď sa stal kňazom, často opakoval: „Som len chudobný chlap, ktorý pásol svine a moja mamka bola slúžka.“

Do konca svojho života ľutoval, že sa kedysi hanbil za svojho prácou unaveného otca. Rozprávam o svätom mužovi, ktorý sa volal Vincent de Paul.

Na plagát si zavesíme jeho portrét. Jedno z detí alebo kňaz, zavesí na plagát obrázok sv. Vincenta de Paul.

KŇAZ:

Čo sa to stalo, že sv. Vincent de Paul vzdelaný kňaz, ktorý si myslel, že sa mu podarilo utiecť od chudoby a bude robiť kariéru vo veľkom svete, sa na konci stal človekom s veľkým srdcom pre najchudobnejších? On sa tiež vybral na našu chudobnú cestu.

Stali sa mu čudné príhody. Napríklad, keď sa raz plavil loďou cez Stredozemné more do jedného z francúzskych miest, loď napadli tureckí piráti. Celú posádku a pasažierov uniesli do Tunisu. Dva roky boli v zajatí. Po vyslobodení sa kňaz Vincent vybral do Ríma a odtiaľ ho pápež poslal do Francúzska na nádvorie kráľa Henricha IV.

            Kňaz Vincent sa stal duchovným poradcom celej kráľovskej rodiny. Kráľovná mu veľmi dôverovala. Okrem toho sa mal starať o nemocnicu, bol domácim učiteľom v bohatej rodine Gondiovcov a duchovným správcom kráľovských galér (galejí).

Otázky pre deti:

Čo boli galéry?

(Galéra je loď, ktorá bola poháňaná veslami)

Ako sa volali ľudia, ktorí veslovali galéry?

(Galejníci)

KŇAZ:

Galejníkmi boli otroci alebo trestanci, ktorí boli k veslám pripútaní reťazami. Odpykávali si trest za rôzne, občas i malé priestupky. Ich osud bol tragický. Často pod palubou v hrozných podmienkach sedeli do konca života. Kňaz Vincent, ktorý bol kedysi otrokom, dobre chápal týchto ľudí. Čoraz viac vnímal rozdiely medzi bohatým životom na hrade a životom jednoduchých biednych ľudí. Okrem toho si dobre pamätal svoj biedny život v rodnom dome.

            Tieto rozdiely mu stále viac prekážali a prosil biskupa, aby mohol slúžiť jednoduchým ľuďom niekde mimo mesta. Biskup súhlasil. Vypočujte si príbeh.

 

PRÍBEH (Čítané pomaly a výrazne)

Farníci na začiatku nedôverovali kňazovi z Paríža. Presvedčila ich odovzdanosť a pracovitosť nového farára, ktorý vlastnými rukami opravoval a upratoval kostol.

V istú nedeľu za otcom Vincentom prišiel farník a s dojatím mu rozprával o rodine, ktorá žije v močariskách. Nachádzali sa vo veľkej núdzi, boli bezradní a hynuli od hladu.

Kňaz Vincent dlho nerozmýšľal: „Nemôžeme ich predsa takto nechať! Sú to naši farníci!“ Vyzval ľudí, aby pomohli. Ešte toho istého dňa šli stovky ľudí pomáhať opusteným.

KŇAZ:

Každý deň ľudia viac a viac dôverovali svojmu novému farárovi z veľkého mesta. Zažili jeho pracovitosť, dobrotu a predovšetkým to, že bol s nimi vždy, keď ho potrebovali.

Sv. Vincent vedel, že to je tá cesta. Nie medzi bohatými, ale medzi najchudobnejšími.

 

KŇAZ:

Aká je to cesta?

DETI:

Chudobná cesta.

KŇAZ:

Kam vedie táto cesta?

DETI:

K Bohu.

 

KŇAZ:

Kňaz Vincent neprerušil celkom svoje kontakty s kráľovským dvorom, ale využíval ich na pomoc chudobným. Rodina Gondiovcov prosila napríklad, aby učil náboženstvo najchudobnejších. Páter Vincent nebol schopný robiť všetko sám. A vtedy sa k nemu prihlásilo niekoľko kňazov na pomoc. Z nich potom vznikla Misijná spoločnosť, ktorá hlásala evanjelium v dedinských farnostiach. Deti učili náboženstvo a pomáhali farárom.

Vo svojej farnosti Vincent vzal skupinu žien, ktoré sa mali starať o chudobných a chorých. To boli začiatky Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, ktoré voláme aj vincentky. Ľudia ich nazvali vtedy šedými sestrami, lebo nosili vtedy široké šedé sukne. Sestry sa venujú chudobným biednym, pomáhajú v spoločnosti, pracujú v nemocniciach, školách i v škôlkach.

 

Otázky:

1. Kto to boli galejníci, medzi ktorými bol istý čas sv. Vincent?

2. Kde sa nachádza srdce sv. Vincenta de Paul?

3. Ako sa volajú spoločnosti, ktoré vznikli vďaka sv. Vincentovi de Paul?  

Úlohy:

1. Pomodli sa za ľudí vo väzeniach, ktorí nie sú so svojimi rodinami.

2. Dones aspoň 0,01 € (čítaj jeden cent) do našej pokladničky dobra.

Obrázok:

Sv. Vincent de Paul