Druhý adventný týždeň

Utorok  6. decembra 2011

„Ujo“

Kňaz Karol Wojtyla kaplánom v Krakove

KŇAZ:

Vypočuli sme si krásny úryvok z evanjelia podľa Matúša. Dúfam, že ste pozorne počúvali. Pán Ježiš dnes hovoril o pastierovi, ktorý mal veľké stádo oviec. Istého dňa, keď pásol svoje ovce, zbadal že sa jedna stratila.

Otázka deťom:

- Čo urobil pastier, keď sa mu stratila jedna ovca?

(nechal celé stádo a hľadal stratenú ovcu)

KŇAZ:

Nemávol rukou, veď je to len jedna ovca, ale šiel ju hľadať. Keď našiel stratenú ovcu, tešil sa z toho viac než z toho, že má 99 iných oviec. Prečo takéto podobenstvo porozprával Pán Ježiš svojim učeníkom? Na príklade pastiera oviec chcel ukázať, aký dôležitý je preňho každý človek, ako mu záleží na každom z nás. Pán Boh nechce, aby niekto z nás zišiel z cesty smerujúcej do neba.

Karol Wojtyla vždy pozorne počúval Pána Ježiša. Bol jedným z jeho najlepších žiakov a keď sa sám stal kňazom bol práve takýmto dobrým pastierom.

Otázka deťom:

- Ako sa nazýva prvá farnosť kňaza Karola Wojtylu?

(Niegowice)

KŇAZ:

Kardinál Sapieha poslal pána kaplána Karola Wojtylu do malej farnosti neďaleko Krakova. Karol Wojtyla tam pracoval s miništrantmi, s mládežou a dospelými. Vo farnosti založil divadlo, pomáhal pri stavbe nového kostola a predovšetkým často spovedal. V Niegowiciach bol len jeden rok, ale  ľudia dodnes naňho spomínajú ako na dobrého pastiera, ktorý každého bez výnimky chcel priviesť k Pánu Bohu.

Určite mu pomáhal Duch Svätý ku ktorému, ako si pamätáte, sa modlil od detstva každý deň.

Dúfam, že v blízkosti vášho stolíka alebo postele už visí modlitba o dary Ducha Svätého a že sa ju každý deň modlíte.

Otázka deťom:

- O čo prosíme v tej modlitbe?

(o dary Ducha Svätého)

Vstaňte na chvíľu, pomodlíme sa:

Duchu Svätý, prosím Ťa

o dar Múdrosti,

aby som Teba a Tvoju dokonalosť lepšie poznal,

o dar Rozumu,

aby som lepšie chápal tajomstvá svätej viery,

o dar Poznania,

aby som sa v živote riadil prikázaniami tejto viery,

o dar Rady,

aby som vždy vo všetkom hľadal radu u Teba a vždy ju nachádzal,

o dar Sily,

aby ma žiaden strach ani ľudské ohľady od Teba neodvrátili,

o dar Nábožnosti,

aby som vždy slúžil Tvojmu majestátu so synovskou láskou,

o dar Bázne voči Bohu,

aby som sa bál hriechu, ktorý Teba, ó Bože, uráža.

Amen.

KŇAZ:

Z Negowíc bol Karol Wojtyla preložený do Krakova, do farnosti sv. Floriána a potom do farnosti sv. Kataríny. Niektorí hovorili, že jeho kázne sú ťažko zrozumiteľné, ale mal v sebe niečo, čo priťahovalo mladých. Navštevovali ho, prichádzali na jeho prednášky. Všetkých dokázal povzbudiť k účasti na sv. omši. Dokonca aj v týždni. Prichádzali ráno na šiestu, pred povinnosťami v škole. Spolu trávili prázdniny, chodili na túry. Najčastejšie do hôr, pretože z Krakova bolo blízko do Zakopaného. Vôbec im neprekážalo, že vlak odchádzal o polnoci a vracať sa bolo treba tiež nočným vlakom. Raz jedna zo študentiek pricestovala zo Zakopaného s informáciou, že už kvitnú krokusy a že je tam prekrásne.

Napadlo ich zorganizovať túru – 6 dievčat, 6 chlapcov a kňaz Karol. Na stanici sa ukázalo, že chlapci nemôžu cestovať. Prišiel len Jacek a povedal, že majú v pondelok ťažký zápočet. Dievčatá boli urazené z toho, že až teraz sa to dozvedeli.

„Viete ako to je“ – vysvetľoval Jacek. Takých ako my –  veriacich – rýchlo vyhodia zo školy.

Bola  to pravda. V stalinských časoch študenti, ktorí patrili do Komunistickej strany, mali ľahký život. Tí, ktorí nechceli do strany vstúpiť, museli pracovať zo všetkých síl. Stačilo jedno udanie, že chodia do kostola alebo že s kňazom chodia na výlety a okamžite by ich vyhodili zo štúdií. Keď sa takto rozprávali zjavil sa kňaz Karol Wojtyla v turistických topánkach a nohaviciach, vo vetrovke s ruksakom.

„Chlapci nejdú“ –  smutne povedala Tereza. „Z našej túry nič nebude.“

„Môžete ísť so mnou“ – navrhol pán kaplán.

Je to predsa pre vás ohromné riziko - kňaz, ktorý cestuje v noci v spoločnosti šiestich mladých dievčat. Keby to vyšlo najavo! Polícia by určite urobila všetko, aby ho zosmiešnili.

„Pán kaplán, nebojíte sa?“ – opýtala sa Tereza.

„Veď nerobím nič zlé. Horšie by bolo, keby som mladým dievčatám dovolil stráviť noc na stanici.“

Dievčatá celou cestou mali problém – nevedeli, ako ho oslovovať, aby nemal problémy. Vypočujte si, čo ich napadlo.

PRÍBEH 4

„Ďakujeme Vám, že ste s nami cestovali“ – ozvala sa Danuta.

„Nie je za čo.“

„Dúfame, že to nie je posledný výlet. Nabudúce, uisťujeme Vás, že pôjdu aj chlapci. Bolo by  fantastické, keby ste na budúce išli s nami. Aby sa nič nedozvedeli nepriatelia Cirkvi a aby sa verejnej bezpečnosti - tajnej polícii - nič neprezradilo, vymysleli sme pseudonym: - nemohli by sme vám hovoriť - Ujo?“

„To je veselé. Nikdy som nemal sesternice a bratrancov. Hoci kedysi som vo Wadowiciach zisťoval rodinné zväzky a vyšlo mi, že niektorí členovia vzdialenej rodiny by ma tak mali volať. Mal som vtedy asi 10 rokov, ale nikto ma  nebral vážne.

„Teda Ujo?“

„Súhlasím.“

„Ďakujeme vám ... Ujo.“

Otázka deťom:

- Ako sa mládež rozhodla volať kňaza Karola?

(Ujo Karol)

KŇAZ:

Táto skupina sa tak spriatelila, že aj keď sa stal pápežom,  navštevovali ho vo Vatikáne. Dnes sú to už starší ľudia, starí rodičia a dodnes sa stretávajú - oni aj ich deti. Som zvedavý či pápežov anjel strážny si o „Ujovi“ zapísal niečo do svojho denníka.

PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽNY

Samozrejme, a je toho veľa. Vypočujte si, čo som si zapísal o začiatkoch tejto skupiny.

PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽNY číta denník (pomaly a výrazne)

Keď bol „Ujo“, musela byť aj rodina. Dovtedy bolo zvykom, že si študenti medzi sebou vykali, ale odkedy premenovali „Uja“ niekto navrhol, aby sa oslovovali brat, sestra. Tak sa narodila rodinka „Uja“ Karola.  Spolu chodili na túry, cestovali na prázdniny, oslavovali meniny a narodeniny. Študenti skončili svoje školy, začali pracovať, zakladali si rodiny a „Ujo“ požehnával ich manželstvá.

„Ujo“ Karol chodil s nimi každý rok na splav. V roku 1958 boli na Mazovských jazerách.  Tu dostal kňaz Wojtyla odkaz, že súrne má prísť do Varšavy k prímasovi Poľska, ku kardinálovi Štefanovi  Wyszynskému.

KŇAZ:

Myslím si, že viem, prečo mal kňaz Karol súrne pricestovať do Varšavy k prímasovi Poľska. Určite nám anjel strážny zajtra o tom porozpráva. Dnes otvárame nasledujúcu stranu našej knihy.

Kňaz poprosí dieťa o otvorenie anjelovho denníka a prečítanie textu pod fotografiou a textu na druhej strane.

Otázky:

1. Ako volali krakovskí študenti svojho duchovného vodcu, pána kaplána Karola Wojtylu?

2. Prečo sa študenti spolu s pánom kaplánom Wojtylom nazývali rodinkou uja Karola?

3. Kde bol kňaz Wojtyla, keď mal súrne prísť k prímasovi do Varšavy?

Úlohy:

1. Nezabúdaj na každodennú modlitbu o dary Ducha Svätého.

2. Zisti si, aké skupiny existujú v tvojej farnosti, do ktorých by si mohol patriť.

Obrázok:

Pán kaplán Karol Wojtyla s mládežou, ktorá ho volala „Ujo“ – na kajakovom splave v r. 1956.

Kniha v kostole:

6. december 2011 – utorok

Fotografia: Pán kaplán Wojtyla s mládežou.

Text: Pán kaplán Karol Wojtyla s mládežou, ktorá ho volala „ujo“ na splave v r. 1956.

Z denníka pápežovho Anjela Strážcu:

Spolu trávili prázdniny,  oslavovali meniny  a narodeniny. „Ujo“ Karol požehnával ich manželstvá. Každý rok chodil s nimi na splav. V roku 1958 boli na Mazovských jazerách. Tu dostal kňaz Wojtyla odkaz, že súrne má prísť do Varšavy k prímasovi Poľska, ku kardinálovi Štefanovi Wyszynskému.

• Predch.
• Nasl.