Šestnásta detská sv. omša

Piatok 20. januára 2016

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

„Radosť vychádzajúca zo srdca“

radostná Alžbeta

Kňaz:

Deti, vítam vás na prvej detskej sv. omši v tomto novom roku. V decembri sme mali krásne Roráty. Veľmi pekne ste na Roráty chodili. 

Otázky deťom:

O kom boli Roráty?

(O Panne Márii Kráľovnej)

Kam sme putovali?

(na Jasnú Horu do Poľska)

Čo všeličo ste sa dozvedeli o Panne Márii Jasnohorskej, o histórii, o rehoľníkoch, ktorí sú tam?

( deti odpovedajú....)

Dobre a teraz poďme k našej téme:

Akú tému sme mali na detských svätých omšiach minulý rok?

(Som strážcom svetla)

Čo majú strážiť strážcovia svetla?

(svetlo)

Kto je Svetlo pre náš život?

(Pán Ježiš)

Kedy strácame toto svetlo zo svojho života?

(Keď spáchame hriech)

Akého múdreho strážcu svetla sme spoznali n a poslednej detskej svätej omši v novembri minulého roku?

(Svätého Jozefa)

Kto to bol svätý Jozef?

(Muž, ktorý sa staral o Pána Ježiša. Jeho najcharakteristickejšou vlastnosťou je byť človekom neobyčajne pracovitým. Sv. Jozef bol dobrý človek. Bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie. Pochádzal z kráľovského rodu, bol potomkom kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no potom neskôr sa presťahoval do Nazareta, pravdepodobne kvôli práci. Bol chudobným tesárom.)

Akú krásnu vlastnosť mal, ktorou vynikal?

(Pracovitosť)

Otázka deťom:

Čo to znamená byť pracovitým človekom?

(Deti odpovedajú...)

Pripomeňme si naše heslo:

Kňaz:

Iba dnes

Deti:

Budem dobrý

Dnes vám chcem porozprávať o ďalšej zaujímavej postave, ktorá žila na prelome Starého a Nového zákona. Bola manželkou Zachariáša.

Otázka deťom:

Pamätá si niekto ako sa volala manželka starozákonného kňaza Zachariáša, ktorý mal videnie v chráme?

(Alžbeta)

Deti, zaujímavý je aj preklad mena Alžbeta. Znamená: „Boh je verný“. Meno Alžbeta je odvodené od hebrejského „Eliševa", čo znamená: „Boh je môj poklad".

Alžbeta pochádzala z kňazského Áronovho pokolenia. Obaja manželia – aj Zachariáš – pochádzali z kňazských rodín. Alžbeta musela byť každý rok dva týždne bez Zachariáša, nakoľko si on musel v jeruzalemskom chráme plniť svoje kňazské povinnosti.

Kňaz:

Za čias kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš, ktorý mal ženu Alžbetu. Obaja boli ľuďmi neobyčajne spravodlivými pred Bohom. Celý svoj život žili v zhode s Desatorom, milovali Boha i druhého človeka. Avšak nemali dieťa, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja už boli starí.

Zachariáš a Alžbeta veľmi prosili Boha o dieťa a ich modlitba bola vyslyšaná. Zachariášovi sa v jeruzalemskom chráme zjavil anjel Gabriel a povedal, že sa mu narodí syn, ktorému dá meno Ján.

Otázka deťom:

Aký problém bol v cih rodine?

(Nemali dieťa)

V kultúrach podobných tej izraelskej, kde hodnota ženy závisela od jej schopnosti rodiť deti, bezdetnosť často prinášala ťažkosti a verejné pohŕdanie. Pre Alžbetu bolo starnutie bez detí časom bolesti a osamotenosti, počas ktorého však zostala verná Pánu Bohu. Táto skúška ju ako človeka robila pokornou. Na rozdiel od svojho manžela, ktorý strácal vieru a nádej ohľadne ich potomstva, Alžbeta sa pevne držala viery, že u Boha nie je nič nemožné.

Ich život sa už zrejme dostal do istej zabehanej rutiny, až sa raz Zachariáš vracia z Jeruzalema domov vzrušený, ale súčasne aj nemý, s úžasným prekvapením. Čo pre nich oboch už dávno bolo zašlým snom, to sa čoskoro malo stať skutočnosťou.

Otázka deťom:

Čo sa dozvedel Zachariáš v chráme, čo mu povedal archanjel?

(Budeš mať syna)

Uveril tomu Zachariáš?

(Nie)

Otázka deťom:

Akú úlohu dal Pán Boh Jánovi, synovi Zachariáša a Alžbety?

(Bude volať Izraelitov, aby sa vrátili k Bohu a pripraví cestu Mesiášovi, ktorý má prísť.)

Kňaz:

A naozaj! Alžbeta skoro na to otehotnela a vedela, že Boh jej dal dar, v ktorý sa už dlho neodvažovala ani dúfať. Alžbeta za všetkým vidí Božiu milosť. Teraz v Božom harmonograme nastal ten správny čas na vyplnenie nespočetných modlitieb Alžbety a Zachariáša.

Vypočujem si záver stretnutia Zachariáša s Archanjelom a čo sa dialo potom:

Príbeh 28

Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“ (Lk 1, 21 – 25)

Kňaz:

Alžbeta je tak naplnená radosťou z toho, že jej viera nebola márna. Teší sa z Božej vernosti. Raduje sa z toho, že sa už v spoločnosti nemusí cítiť ako ponížená a menejcenná. Neplodnosť bola trestom za hriechy – tak si to mysleli Izraeliti v tých časoch.

Otázka deťom:

Ako by sme charakterizovali Alžbetu?

(Verila, dôverovala, mala krásnu úprimnú radosť z daru dieťaťa, nepochybovala, že Boh je schopný splniť, čo sľúbil.)

Kňaz:

Novinka sa v rodine rozšírila ako blesk. 100 km severne v meste Nazaret tiež nečakane otehotnela Alžbetina neter Mária. Niekoľko dní po tom, čo anjel Márii oznámil, že bude matkou Spasiteľa, sa odobrala na návštevu k Alžbete. Obe tak okrem rodinných pút spájal aj dar, ktorý dostali od Pána. Alžbeta vedela, že Máriin Syn bude ešte väčší a slávnejší než ten jej, pretože Ján bude poslom pripravujúcim cestu pre Máriinho Syna - Mesiáša. Alžbeta takto od Pána dostáva prorockú múdrosť, skrze ktorú v Márii spoznáva Matku Mesiáša.

Alžbeta sa o svoj dar starala a chválila dobrotivého Pána Boha. Pri pomyslení na Máriu bola isto ohromená Božím načasovaním udalostí. Nakoniec to dopadlo omnoho lepšie ako by to ona sama vedela naplánovať. Takto ani my nesmieme zabúdať na to, že Pán Boh má v rukách každú situáciu, do ktorej sa dostaneme.

Keď Mária vošla do domu a pozdravila všetkých, ktorí tam boli, na Máriin hlas sa syn Alžbety, ktorý bol v jej lone, radosťou zachvel a táto radosť naplnila aj Alžbetu. Potom Alžbeta povedala tieto slová: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života (...). A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“.

Čo nám hovorí príbeh Alžbety a Zachariáša?

Za Zachariášovým stretnutím s Bohom musíme vidieť aj jeho manželku, ktorá sa za neho modlila, aby jeho bohoslužba v chráme bola na Božiu česť a slávu. Ale prvé stretnutie Alžbety so Zachariášom po udalosti v chráme nebolo povzbudzujúce. Alžbeta totiž zistila, že jej manžel onemel. Dlho trvalo, kým gestikuláciou a potom napísaným textom na tabuľke vyjadril, čo sa vlastne stalo.

Neskôr si uvedomil svoju neveru a vyznal svoju oddanosť Bohu v krsánom hcválospeve Nech je zvelebený Boh.... Manželke povedal: „Moja drahá Alžbeta, ja som už neveril, že by sme sa v starobe mohli stať rodičmi... Ale raduj sa, lebo Boh vypočul naše spoločné modlitby. Porodíš syna a dáš mu meno Ján, čiže Boh je milostivý. Počuješ? Porodíš syna, ktorý má pripraviť cestu Spasiteľovi. Alžbetina veľkosť je v tom, že hneď uverila. Božie slovo nám stručne oznamuje, že Alžbeta v tých dňoch počala. Vedela, že je to záležitosť viery, a nie prírodných zákonov. Pre dvoch veľmi dlho čakajúcich starých ľudí to bola skutočná radosť. Boh konečne vypočul ich úpenlivé prosby a odstránil z ich života bolesť neplodnosti, s ktorou sa vo svojej starobe už pomaly začali vyrovnávať.

Kňaz:

Ak prežívame radosť, cítime potrebu podeliť sa s ňou. Je pre nás zvláštne, že Alžbeta sa nešla s touto radosťou podeliť s ostatnými. Čítame o nej, že sa stiahla do ústrania a päť mesiacov sa skrývala. Tušíme, že musela mať vážny dôvod. Vedieť mlčať a chrániť svoje tajomstvo, vedia iba Boží muži a Božie ženy. Alžbeta počala v starobe a uvedomovala si, že takáto udalosť sa nemôže zaobísť bez klebiet. Ale ona túžila po tichu a po samote s Bohom. Nechala si preto svoje tajomstvo pre seba. Veď aj manželovu nemotu pochopila tak, že je čas mlčať a čas hovoriť. Čas, ktorý strávila v úzadí, venovala okrem iného čítaniu Božieho slova a pomaly začínala spolu s manželom chápať, prečo obaja museli tak dlho čakať a prečo Boh hneď nevypočul ich modlitby. Alžbeta povedala, že Pán ju milostivo zbavil hanby pred ľuďmi. Alžbeta môže byť príkladom a povzbudením pre každého z nás, ako treba dôverovať Bohu.

Aj k Márii prichádza Archanjel. Aj ona má krásnu radosť bude Matkou. Potrebovala sa niekomu zdôveriť so svojím tajomstvom. Preto sa vybrala do Judey, aby navštívila svoju príbuznú Alžbetu a podelila sa so svojou radosťou i s bolesťou. Panna Mária potrebovala niekoho, kto by ju pochopil a kto by ju povzbudil. Alžbetina veľkosť spočíva aj v tom, že napriek svojmu veku nestratila zmysel pre potreby a problémy mladých ľudí. Všetci starší môžu mať v Alžbete vzor, ako nestratiť pochopenie pre potreby mladých ľudí. Alžbeta jej nielen poradila, ale upozornila ju aj na prorockú víziu. Alžbetina samota a mlčanie nebolo zbytočné. Získala v ňom citlivosť pre Božie skutočnosti. Pod vplyvom Božieho Ducha toho vedela oveľa viac, ako Mária očakávala. O Máriinom tajomstve Alžbeta už vedela. Preto Alžbeta Márii jasne a bez zaváhania povedala, že porodí Božieho Syna. „Aj mne odňal Pán moju neplodnosť" - povedala. Ale tvoje položenie je ťažšie ako si myslíš. Ja som šťastná, že matka môjho Pána prišla ku mne.

Otázka deťom:

Ako sa správa Pán Boh k tým, ktorí sú mu verní?

(Pán Boh nezabúda na tých, ktorí sú mu verní)

Kňaz:

Alžbeta je síce staršia, ale vie sa úprimne tešiť, že ju mladšia príbuzná prevyšuje slávou. Má v sebe dostatok pokory a vie prijať druhé miesto. Alžbeta i Mária sa navzájom povzbudzujú, posilňujú a napĺňajú Božím Duchom. Ťažko opísať radosť, ktorá zaplavila Alžbetu po narodení jej syna. Keď sa to dozvedeli jej príbuzní a susedia, radovali sa spolu s ňou. Prišiel chlapcov ôsmy deň, deň obriezky. Bol to sviatok celej rodiny a širokého príbuzenstva. V tento deň dieťa dostalo meno a bolo začlenené do izraelského spoločenstva. Všetci sa napĺňali Božím Duchom a všetkých prenikla bázeň pred Bohom.

Všetci v duchu ďakovali Bohu a uvažovali: „Čím len bude tento chlapec?" Táto otázka sa ukladá hlboko v srdci matky. Alžbeta cíti, že Boží dar v podobe dieťaťa treba opatrovať a chrániť. Alžbeta tuší spolu s príbuznými, že Boh pripravuje prostredníctvom jej syna niečo veľké. Božie slovo zdôrazňuje, že Pánova ruka bola s Alžbetiným synom. Áno, Pánova ruka bola s ním aj prostredníctvom jeho matky Alžbety. Alžbeta ho spolu s manželom vychovávala a privádzala bližšie k Bohu. A my všetci sa môžeme modliť za to, aby sme mali také matky, akou bola Alžbeta.

Aká pokorná a verná bola Alžbeta už v čase, keď nemala dieťa. Bohu verila. Aká ohromná radosť ju zaplavila po správe, že sa stane matkou.

Otázka deťom:

Deti, čo znamená byť radostným?

(Deti odpovedajú...)

Ľudia sa tešia aj z hriechu, z hlúpostí, zlých vecí, ukradnú. Pán Ježiš nechce od nás takúto radosť, nesmie nás ísť o nezmyselnú, bezduchú radosť a správanie sa ako blázon, ale o ukázanie skutočnej radosti, ktorá vyplýva zo srdca. Byť radostný neznamená iba sa žiarivo usmievať, ale radovať sa v srdci. Počujme o Alžbetinej radosti z o Svätého Písma:

Príbeh 29

V tie dni vstala Mária a rýchlo sa vydala na cestu do hornatého kraja, do mesta Júdovho. I vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu. Keď Alžbeta počula pozdrav Máriin, nemluvniatko sa pohlo v jej živote a Duch Svätý naplnil Alžbetu. I zvolala silným hlasom a povedala: Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! Ale ako to, že matka môjho Pána prišla ku mne? Lebo, hľa, len čo mi zaznel v ušiach hlas tvojho pozdravu, radostne pohlo sa mi v živote nemluvniatko. A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. (Lk 1, 39 – 45)

Čo dáva takúto vnútornú radosť?

Pozrime na správanie Alžbety počas celého jej života: bola spravodlivá pred Bohom, dôverovala mu, milovala Pána Boha, neurážala ho hriechom, bola starostlivá o druhého človeka. Tešila sa z druhých. Tešila sa z Márie, že ju Boh požehnal. Mala skutočnú radosť, nie falošnú. Radosť vyplývajúcu zo srdca vyjadrila Alžbeta vo vzťahu k Márii, keď jej povedala: „Požehnaná si medzi ženami...“.

Otázky:

1. Aký je význam mena Alžbeta?

2. Aký veľký problém bol v jej rodine?

3. Čím bola povestná Alžbeta?

4. Ako by sme charakterizovali Alžbetu?

5.Ako sa správa Pán Boh k tým, ktorí sú mu verní?

Úloha:

Deti, podeľte sa s radosťou s niekým, koho stretnete, napr. úsmevom pre pani v obchode alebo spolužiaka či spolužiačky, povedať niekomu milé slovo, objať rodičov, atď.

Alžbeta

• Predch.
• Nasl.