Relikvie krvi svätého Jána Pavla II. Veľkého
29. november - 2. deň
Prvý adventný týždeň
Utorok 29. novembra 2011
Dar k prvému svätému prijímaniu
Ťažké umenie povedať „áno“
KŇAZ:
Srdečne vás vítam v druhý deň Rorát. Vítam aj pápežovho Anjela Strážcu Včera nám prečítal prvý úryvok z jeho spomienok, ako bol vybraný starať sa o Karola Wojtylu. Túto úlohu splnil neobyčajne dobre. Karol Wojtyla bol veľký človek, najväčší z doteraz žijúcich Poliakov. Vy už viete, že tohto roku bol vyhlásený za blahoslaveného.
Otázka deťom:
- Kedy je liturgická spomienka na bl. Jána Pavla II.? (22. októbra)
KŇAZ:
Skutočne, 22. októbra, minulý mesiac sme prvýkrát oslavovali spomienku Jána Pavla II.
Karol Wojtyla sa možno preto stal veľkým človekom, lebo sa od detstva modlil k Anjelovi Strážcovi o pomoc a ochranu. Vo svojej knihe „Vstaňte, poďme!“ napísal, že mal zvláštnu úctu k anjelovi strážcovi. Od detstva sa tak ako všetky deti modlil „Anjel Boží, strážca môj, prosím ťa, vždy pri mne stoj; pomocnú mi ruku daj, vo všetkom mi pomáhaj ...“
Som zvedavý, či sa aj vy, tak ako Karol Wojtyla modlíte k svojmu anjelovi strážcovi. Dúfam, že ste sa už dnes ráno k nemu pomodlili.
Otázka deťom:
- Kde sa narodil a býval malý Karol?
(vo Wadowiciach)
KŇAZ:
Malého Karola čakalo veľa ťažkých udalostí. Jedna z nich sa stala, keď mal 9 rokov. Dovtedy býval spokojne a šťastne v malom byte hneď vedľa kostola vo Wadowiciach s mamou, otcom a bratom Edmundom. Anjel Strážny nad nimi bdel. Nešťastie sa stalo 13. apríla 1929.
Keď Karol vbehol do bytu po schodoch vracajúc sa zo školy, už vedel čo sa stalo. V ušiach mu zneli slová svojej učiteľky Žofie Bernhardt, ktorá mu priamo povedala: „Tvoja mama zomrela“.
Karol vošiel do kuchyne, kde ešte ráno zjedol otcom pripravenú praženicu a pomaly potlačil dvere do spálne.
Mama ležala na posteli so zavretými očami. Pri nej kľačali otec a Edmund. Keď otec zbadal Karola, zdvihol sa z kolien a pritúlil si ho. Slzy mu dlho nechceli prestať tiecť.
„Mama je už u Pána Boha, netrpí“ - povedal otec ticho a vyviedol Karola z miestnosti.
„Nebude na mojom prvom svätom prijímaní“ – vytryskol bôľ z úst malého Karola.
„Bude Lolek, len iným spôsobom. Buď si istý, že bude! Je tu blízko pri nás.“ Teraz sa pán Karol musel postarať o všetko čo bolo potrebné k prvému svätému prijímaniu najmladšieho synčeka.
Našťastie vo Wadowiciach bývali bratranec a sesternica Pukloví. Lolek sa priatelil z ich synom Adamom. Pani Puklová pomohla otcovi Wojtylovi kúpiť oblečenie na prvé sväté prijímanie. Len s topánkami bol problém. Vypočujte si aký.
PRÍBEH 1
„Celý trh som prechodila, nikde ich nemajú“ hovorila otcovi, keď mu ukazovala oblek na prvé sväté prijímanie: skromné sako a krátke nohavice, „ale dohodla som sa z jedným Židom, ktorý cestuje do Bielska. Vraj tam možno niečo nájsť. Zajtra sa vráti, sľúbil, že sa pousiluje priviesť topánky pre Lolka“.
O dva dni veľmi znechutený chlapec pozeral na topánky pred ním. Namiesto šnúrok na zaviazanie mali stuhy.
„Tie sú predsa pre dievča“, povedal. „Všetci sa mi budú smiať“. Otec pozeral naňho zmätene. Chápal syna. Bol vojakom a väčšinu života strávil hlavne v mužskom kruhu. Lolek chodil do školy, do ktorej chodili len samí chlapci a to veľká skupina. Trieda mala okolo 50 žiakov a mnohí z nich v ten deň budú v kostole. Mnohí, nie všetci, lebo veľkú časť wadowickej spoločnosti tvorili Židia, ale smiať sa môžu aj spolužiaci Mojžišovho vyznania, aj katolíci. Chlapec zdvihol zrak z topánok na otca.
„Veď to nie je nič také, obujem si ich“ - povedal.
Otec sa s úľavou usmial.
Otázka deťom:
- Kto mi pripomenie aké meno mala Karolova mama ?
(volala sa Emília)
- Koľko rokov mal Karol, keď mu umrela mama?
(mal 9 rokov)
- Za krátko po maminom pohrebe Karol pristúpil k prvému svätému prijímaniu. V akých topánkach išiel do kostola?
(v dievčenských topánkach)
KŇAZ:
Skutočne, neboli to topánky pre chlapca, ale také, ktoré nosia občas dievčatá, zapínané na stuhu. Karol dobre vedel, že spolužiaci sa môžu z neho smiať. Nechcel urobiť otcovi nepríjemnosť a obul si tieto dievčenské topánky. Uvidíme, či si pápežov Anjel Strážca pamätá na túto udalosť. No, a kde je Anjel Strážca?
KŇAZ:
Nech celý kostol zvolá.
DETI:
Vítame pápežovho anjela!
PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA:
Celý čas som tu a počúvam, o čom sa rozprávate. Či si pamätám pohreb mamy Karola Wojtylu a jeho prvé sväté prijímanie? Samozrejme, že si pamätám, nemohol by som zabudnúť. Nakoniec všetky udalosti mám detailne zapísané v mojom anjelskom denníku. Prosím vypočujte si, čo som si zapísal na koniec udalosti s topánkami.
PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA číta denník (pomaly a výrazne)
Po 9 rokoch opatery Karola som už vedel, že v Poľsku je taký zvyk obdarovať deti pri príležitosti prvého svätého prijímania. Dary dávajú rodičia, starí rodičia, ujovia a tety, krstní rodičia. Zvláštny dar od Pána Boha dostal malý Karol. Stratil mamu a k prvému svätému prijímaniu šiel v topánočkách, ktoré sa mu určite nepáčili. Tieto dary ho sprevádzali celý nasledujúci život. Boli to dary, ktoré vyžadovali od neho ťažké umenie povedať „áno“, aj keď ani v najmenšom nemal na to chuť. Videl som, ako sa učil tomuto ťažkému umeniu.
KŇAZ:
Drahý Anjel Strážca veľmi ti ďakujeme, že z mnohých udalostí pápežovho detstva si vybral práve túto. Môžem predpokladať, že Ty si pomohol Karolovi nešomrať a súhlasiť s dievčenskými topánočkami. O chvíľu ich uvidíme na fotografii v našej rorátnej knihe, lebo našťastie dodnes sa zachovala fotografia, na ktorej ich dobre vidieť. Dospelí určite poznajú túto fotografiu, ale neviem, či si všimli Karolove topánky. Prosím, otvorme prvú stranu našej knihy – anjelovho denníka.
Kňaz poprosí dieťa o otvorenie knihy – anjelovho denníka a prečítanie textu pri fotografii a textu na vedľajšej strane.
KŇAZ:
Každý z vás dnes dostal túto istú fotografiu. Prilepte si ju na plagát, ktorý ste dostali včera.
Otázky:
1. Koľko rokov mal Karol keď mu zomrela mama? (9 rokov)
2. V akých topánkach išiel Karol na prvé sväté prijímanie? (v dievčenských topánočkách)
3. Kto okrem Poliakov chodil do školy, v ktorej sa učil Karol? (do školy chodilo veľa Židov bývajúcich vo Wadowiciach)
Úlohy:
1. Doma na plagát prilep prvý obrázok.
2. Večer pred spánkom sa pomodli modlitbu „Anjel Boží, strážca môj“...
3. Spolužiakov a spolužiačky, ktorí si nevšimli, že začal Advent povzbuď, aby chodili na roráty.
Obrázok:
Deväťročný Karol v deň prvého svätého prijímania v dievčenských topánkach.
Kniha v kostole:
29. november 2011 – utorok
Fotografia: Malý Karol v dievčenských topánkach
Z denníka pápežovho anjela
Od Pána Boha dostal malý Karol čudný dar. Stratil mamu a k Prvému svätému prijímaniu išiel v dievčenských topánočkách, ktoré sa mu určite nepáčili. Boli to darčeky, ktoré, ako som videl v celom nasledujúcom živote, od neho vyžadovali veľmi ťažké umenie povedať „áno“, aj keď ani v najmenšom nemal na to chuť.