Čo odpoviem ja???

Litánie k svätému Jánovi Pavlovi II.

Fatimská slávnosť v apríli - Tretie fatimské posolstvo

Opäť do pútnického chrámu prišlo veľa pútnikov. Málo sa modlíme a preto je potrebné nájsť si čas na stretnutie s Bohom a Matkou.  Keďže v tejto dobe kolujú po internete rôzne zaručené správy o fatimskom posolstve, pán dekan nám priblížil fatimské posolstvo. Všetky tri časti. Ono nás vyzýva k pokániu a k modlitbe, k obráteniu. Poukázal na muža dôvery a modlitby – Jána Pavla Veľkého. Práve modlitba dávala silu jeho činom. Ľudia, ktorí boli v jeho blízkosti, tvrdia, že si bol vedomý, že „hlavnou úlohou pápeža voči Cirkvi a svetu je modlitba“ a že „z modlitby sa rodila jeho schopnosť hovoriť pravdu bez strachu, lebo keď je človek sám pred Bohom, nemusí sa báť ľudí.“  V ťažkých chvíľach svojho poslania alebo v kritických momentoch Ján Pavol II. Prejavoval veľkú dôveru v silu modlitby, ona mu vždy ukázala správny smer. Keď mu spolupracovníci nevedeli poradiť, vždy ich usmernil: „Riešenie nájdeme, keď sa budeme viac modliť.“ Keď v Poľsku vyhlásili výnimočný stav, pápež povedal: Musíme sa modliť a čakať na znamenie od Boha.“  Často sa modlil na zemi s rukami roztiahnutými do tvaru kríža. Robil tak už ako mladý kňaz, keď bol vo farnosti Negowic. Na apoštolských cestách ho našli modliť sa na rôznych miestach. Pred bohoslužbou šiel na toaletu. Keď dlho nechodil, išli ho hľadať. Cez otvorené dvere jeden z organizátorov uvidel, ako Ján Pavol II. kľačí pred umývadlom a modlí sa. Ďalší svedok rozpráva, že  počas návštevy v Castel Gandolfe omylom vstúpil do komory a našiel tam Jána Pavla II. modliť sa. Obzvlášť dojímavé bolo jeho posledné slávenie Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v roku 2004. V tom čase už nemohol chodiť a tak mu na plošinu auta pripevnili kreslo. Pred ním bola na kľakadle vystavená monštrancia so Sviatosťou. Chvíľu potom, ako sa sprievod pohol pápež sa naklonil k jednému z ceremoniárov a poprosil ho, či si môže kľaknúť. Ten mu citlivo naznačil, že by to bolo riskantné, lebo idú po hrboľatej ceste a auto sa kývalo zo strany na stranu. Po niekoľkých minútach svoju prosbu zopakoval.: „Rád by som pokľakol.“ Opäť ho upozornili, že by bolo vhodné počkať na rovný úsek cesty bez hrboľov. O pár sekúnd pápež odhodlane zvolal: „Tu je Ježiš, prosím vás!“ Nedalo sa mu nevyhovieť a tak mu pomohli kľaknúť si. Nedokázal sa však udržať na nohách a tak mu rýchlo museli pomôcť do kresla. Bol to prejav hlbokej úcty a viery. Aj keď telo nevládalo, jeho vôľa ostala pevná ako skala.

Aká je moja modlitba, koľko sa modlím denne????

Čítať ďalej...

Oznam pre snúbencov