Aktuálne
2. apríl 2005 - 21,37 - Narodil sa pre Nebo
12. výročie odchodu do Neba pápeža Jána Pavla II.
Ján Pavol II. bol povýšený na oltár Benediktom XVI. Dvaja pápeži, dvaja priatelia, dve osobnosti, zviazané navzájom takým putom. Aj to je aspekt mimoriadneho významu, dalo by sa hovoriť o Prozreteľnosti? Odpovedá kardinál Comastri: „Verím, že je to po prvýkrát v histórii Cirkvi, že pápež má tú radosť blahorečiť svojho predchodcu. Iste to bude mimoriadny pocit pre Benedikta XVI., ale aj duchovné ubezpečenie, že Ján Pavol II. teraz z neba chráni stopy svojho nástupcu a povzbudzuje ho čeliť výzvam dnešnej Cirkvi. Pápež Benedikt XVI. vo svojich prvých príhovoroch povedal: «Zdá sa mi, že stále počujem jeho hlas, ktorý mi hovorí: Neboj sa!» Toto pozvanie, tento imperatív, ktorý pápež Wojtyla hovoril do celého sveta, isto opakuje z neba v tejto dramatickej chvíli histórie. Držte sa Ježiša, pod pohľadom Márie prejdeme cez všetky búrky histórie, istí, že dosiahneme Boží prístav.“
Svätorečil ho pápež František 27. apríla 2014 spolu s Jánom XXIII.
Mons. Paglia o línii spájajúcej sv. Jána Pavla II. a pápeža Františka
Vatikán 1. apríla – V súvislosti s výročím smrti sv. Jána Pavla II., ktorý odišiel do večnosti 2. apríla pred 12 rokmi (2. 4. 2005) si na prvého slovanského pápeža zaspomínal Mons. Vincenzo Paglia. Predseda Pápežskej akadémie pre život a veľký kancelár Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas poukázal na črty sv. Jána Pavla II., ktoré sú silne prítomné aj v pontifikáte pápeža Františka. Mons. Paglia, ktorý bol menovaný za biskupa Jánom Pavlom II. v roku 2000 zvlášť spomenul inšpiráciu Koncilom, pozornosť k chudobným a rozhodný boj proti vojne:
„Povedal by som, že Druhý vatikánsky koncil zostáva pre oboch ako hviezda ukazujúca sever. Dotkla sa ma skutočnosť, že pápež Ján Pavol II. dal svojej prvej synode tému rodiny. To isté urobil aj pápež František: aj u neho prvá synoda bola o rodine. A je dôležité vidieť aj v tejto téme prepájajúcu červenú niť vývoja, ktorý nie je mechanickým opakovaním, ale rastom. Je tu teda krok rastu počnúc od Familiaris consortio a prichádzajúc až k Amoris laetitia; je tu istá kontinuita, ktorú, ako som presvedčený, treba znovu objaviť, aby sme mohli zachytiť bohatstvo pápežského učiteľského úradu v týchto posledných desaťročiach.“
„Boží ľud pochopil vzťah medzi týmito dvoma pápežmi, ktorí sú prirodzene veľmi odlišní“, tvrdí Mons. Paglia, poukazujúc na zmysel veriacich pre vieru, tzv. „sensus fidei fidelium“:
„Je tu istý rast, ktorý ľud pochopil, ako je tomu vo dvoch veľkých oblastiach: v ekumenickom a medzináboženskom dialógu a v pozornosti voči najchudobnejším. Osobne si pamätám, ako sa po prvej ceste do Brazílie sv. Ján Pavol II. zdôveril Komunite sv. Egídia, aký dojem na neho urobilo vidieť veľké periférie brazílskych miest plné chudobných. A on pri tejto príležitosti povedal: ‚A toto je to, čo žiadal Koncil: Cirkev, ktorá je pre všetkých, ale zvlášť si volí najchudobnejších‘“.
Mons. Paglia spomenul aj svoju skúsenosť súvisiacu s Balkánom, ktorý nedávno sám navštívil:
„Pamätám si oduševnenie, s akým chcel Ján Pavol II. zastaviť tú tragickú vojnu, ktorá skrvavila celý Balkán. S rozhodnosťou chcel prísť na návštevu do troch hlavných miest súčasne: do Záhrebu, Sarajeva a Belehradu. Nebolo to možné, ale jeho odhodlanosť priniesť svoje svedectvo mieru mám v pamäti ako skutočne mimoriadnu. Spravila na mňa dojem jeho rozhodnosť, až po údery päsťou po stole, keď mu v tom sekretár chcel zabrániť. Bol rozhodnutý ísť do Sarajeva aj za cenu, že tam pôjde v obrnenom vozidle, aby sám prehovoril k mestu sužovanému tragédiou vojny. Toto odhodlanie pre mier bolo, ako si myslím, jedným z najväčších darov, aké preukázal svätý Ján Pavol II. A pápež František na to nadviazal so zanietením.“