Štúdium kánonického práva

Brnenské biskupstvo zamýšľa od akademického roka 2012 sprostredkovať distančné štvorročné postgraduálne štúdium kánonického práva (denné štúdium na univerzite so záverečnou licenciátnou  skúškou  trvá tri roky) na fakulte kánonického práva Katolíckej univerzity v Lubline. Úspešným absolventom , ktorí splnia požiadavky fakulty a zložia licenciátnu skúšku podľa kánonických noriem, bude priznaný titul licenciáta kánonického práva (ICLic.) na pápežskej univerzite. Štúdium bude organizované ako distančné, prednášky budú prebiehať v Duchovnom centre Vranov pri Brne asi 3x v priebehu dvoch mesiacov. Každé študijné stretnutie bude trvať spravidla 3 alebo 4 dni. Vyučovacím jazykom bude poľština, študenti budú môť skúšky skladať v slovenčine, písomné práce vrátane diplomových môžu byť napísané tiež v slovenčine. Termín prihlášok je do 30.04.2012. Prihlásiť sa môžu klerici. Ak dá kňaz súhlas, je možné, aby študovali aj laici. Toto štúdium je vhodné aj pre absolventov civilného práva, ktorí by mohli neskôr spolupracovať s diecéznym cirkevným súdom.  Ak máte záujem, napíšte mi.

100 rokov od narodenia otca biskupa Jána Pásztora

Biskup Mons. Ján Pásztor sa narodil 27. januára 1912 v Prievidzi. Po absolvovaní strednej školy vo svojom rodisku, kde maturoval v roku 1930, sa prihlásil do Kňazského seminára do Nitry, odkiaľ ho biskup Mons. Karol Kmeťko poslal na Bohosloveckú fakultu Karlovej univerzity do Prahy, kde strávil štyri roky. Po skončení štúdií prijal 30. septembra 1934 kňazskú vysviacku. Medzitým, keď nastúpil do pastoračnej praxe ako kaplán v Močenku a v Bytči, študoval na Karlovej univerzite, kde v roku 1937 obhájil svoju dizertačnú prácu na tému: Bohovedné prvky u proroka Izaiáša. Študoval však aj na Právnickej fakulte na bratislavskej Slovenskej univerzite, terajšej Univerzite Komenského, kde získal doktorát z práva.

V roku 1937 sa stal kaplánom v Trenčíne, potom profesorom náboženstva na Gymnáziu v Žiline. Od roku 1942 bol farárom v Dubnici nad Váhom, následne Ilavským dekanom

Čítať ďalej...

4. nedeľa - rok B

„Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ ( Mk 1,27 )

Na rozkaz Ježiša musia počúvať aj tí najneposlušnejší.

Meditácia Ľubomíra Stančeka - streda

Streda po 3. nedeli v Období cez rok

Mk 4, 1 - 20

Ochota počúvať Božie slovo

O dnešnej dobe sa smutne konštatuje, že sa veľa a zbytočne rozpráva, a málo alebo zle sa počúva. Spomeňme si, koľko škody sme si už sami zapríčinili tým, že sme nedávali pozor, nevenovali niečomu patričnú pozornosť a oznam bol pre nás dôležitý. Žiaci by sa nemuseli toľko učiť, keby viac dávali pozor na učiteľov výklad.

Podľa toho, ako vieme počúvať, môže o nás človek povedať i to, ako si ho vážime a poslúchame. Toto neplatí len v bežnom živote, ale i vo vzťahu k Božiemu slovu.

Evanjelium podrobne vysvetľuje vzťah človeka k vypočutému Božiemu slovu. Podobenstvo o rozsievačovi patrí medzi najznámejšie. Rozsievač je Ježiš Kristus, zrno je jeho slovo, pôda sú poslucháči, ktorí rôznym spôsobom prijímajú jeho slová. Dôraz sa kladie na úrodu zo zrna, ktoré padlo do dobrej pôdy. Ježiš tým myslí na úspech svojho poslania. Dotýka sa i tých, ktorí zaujímajú odmietavý postoj, prípadne ľahostajný, alebo povrchný. Keď sa ho pýtali na zmysel podobenstiev, Ježiš použije citát Izaiáša proroka: „... aby hľadeli a nevideli, aby počúvali a nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo“ (Iz 6,9).

Tieto slová ukazujú na osud zatvrdlivých ľudí. Budú počúvať a nepochopia zmysel, neobrátia sa, a preto im nebude odpustené, nakoľko ani oni sami nebudú o to stáť, stratia tým aj svoju spásu. Vidíme, že Pán Ježiš sám vysvetlil podobenstvo. Jeho slovo – zrno je zdravé, môže rásť, je schopné priniesť úrodu. Rozsievač – Ježiš Kristus, ktorý tri roky učil apoštolov, cez Cirkev ohlasuje i naďalej Evanjelium.

Preto veríme, že Cirkev sa nemôže mýliť, pretože dostala od Krista záruku: Kto vás počúva, mňa počúva... Rozsievač i semeno je v poriadku, ale či úroda bude bohatá, to záleží od nás.

Skúmajme sa, nielen ako sme pripravení počúvať Božie slovo, ale ako ho vo svojom živote aj uskutočňujeme. Ako mu dovolíme rásť v našom každodennom živote. Zamyslime sa nad počtom kázní, úvah, čo sme počuli. Koľko sme počuli ponaučení, napomenutí pri sviatosti zmierenia, ale i pri iných sviatostiach. Môžeme povedať, že všetky tieto slová padli do dobrej pôdy? Priniesli tú úrodu, ktorá sa predpokladala? Odrazilo sa to v našom živote tak, ako sa malo? Nikto nemôže povedať, že úroda priniesla stonásobný prínos. Táto skutočnosť nás nesmie znechutiť, práve naopak. Podobenstvo o rozsievačovi má nás vyburcovať, aby sme znova a serióznejšie začali plniť úlohu dobrej pôdy.

Je to krásne, keď sme sa rozhodli urobiť všetko, čo je v našich silách a možnostiach, aby sme Božie slovo brali zodpovedne a vážne. Rovnako vážne berme i nedeľné čítania a homílie, výklady textov. Prehlbujme si vedomosti z oblasti Svätého písma. Takto Boh zasieva do našich sŕdc veľké bohatstvo. Vážme si každé slovo, ktoré chce spásu našej nesmrteľnej duše. Amen.