Po stopách solúnskych bratov - 1. časť - Klikni sem.
Po stopách solúnskych bratov - 2. časť - Klikni sem.
Po stopách solúnskych bratov - 4. časť - Klikni sem.
Po stopách solúnskych bratov - 5. časť - Klikni sem.
Rímskokatolícka farnosť Višňové pri Žiline zverejnila program pútí a duchovných aktivít na rok 2015, ktoré sa budú konať v pútnickom areáli:
13. apríl
Fatimská slávnosť
26. apríl
Nedeľa Dobrého Pastiera - Púť rodičov kňazov
3. máj
Deň svätého Jána Pavla II. vo Višňovom. Prvá púť k sv. Jánovi Pavlovi Veľkému
13. máj
98. výročie fatimských zjavení - Fatimská slávnosť
13. jún
Fatimská slávnosť
27. jún - 28. jún
Hlavná mariánska púť – Púť rodín
KRÍŽ
Trpíte, ale tiež verte, že sám Ježiš trpí vo vás a pre vás.
RADY
Vzor, o ktorom by sme mali uvažovať a podľa ktorého by sme mali formovať svoje vnútro, je Ježiš Kristus. On si však za svoju zástavu vyvolil kríž. Chce teda, aby aj jeho nasledovníci vykročili na cestu smerujúcu na Kalváriu, niesli si svoj kríž a napokon rozpätí na ňom aj zomreli. Len takto skutočne dosiahneme spásu.
Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 4. SEPTEMBER 1916
Nikdy nesmieme oddeliť kríž od Ježišovej lásky. V opačnom prípade sa stane ťarchou, ktorú my slabí nedokážeme uniesť.
Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, I. JÚL 19156
Sv. Konštantín – Cyril a Metod, mnísi, slovanskí vierozvestcovia, spolupatróni Európy
sviatok: 14. február, na Slovensku slávnosť 5. júla
9. storočie
Slávni slovanskí vierozvestcovia, sv. Cyril a Metod, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Pochádzali zo Solúna (Thessaloniké). Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. O matke nevieme nič. Metod bol zrejme najstarší. Narodil sa azda okolo roku 815. Metod bolo jeho rehoľné meno, krstným menom sa volal možno Michal. Cyril bol najmladším z detí, krstným menom sa volal Konštantín. Narodil sa asi okolo roku 827. Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk. Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. No tiež odišiel za svojím bratom Metodom do toho istého kláštora. V r. 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vrátili roku 862. Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, prirodzene boli Metod a Konštantín tou najlepšou voľbou; poznali totiž jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a taktiež sa už ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie. Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií. Kresťanskí misionári z Východu mohli pomôcť Rastislavovi upevniť moc v krajine, a to najmä ak hovorili slovanskou rečou.
