3. pôstna nedeľa - rok B
Ježiš si urobil z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly. (Jn 2,15)
Ježiš urobil bič nie na človeka, ale na jeho hriech.
Aktuálne
Fatimská slávnosť v novembri 2011
Fatimská slávnosť v novembri 2011: Nebojte sa!
Na Fatimskú slávnosť prišlo opäť veľa pútnikov.
Začali sme novú sériu úvah. Budeme sa zamýšľať nad učením blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. Veľkého. Nad jeho encyklikami, listami, nad tým, čo nám zanechal, aby sme lepšie žili svoj vzťah s Pánom Bohom.
Pán dekan dostal návrh, či by na Fatimských slávnostiach mohol rozoberať učenie a dielo Jána Pavla II. Veľkého. Prečo na Fatimských slávnostiach? 22. 10. 1978 mal inauguračnú reč a už 13. 5. 1981 bol na neho spáchaný atentát. „Dobré duše z Východu“ ho nepotrebovali na pápežskom stolci. Ale Boh a Mária ho potrebovali! A to bolo rozhodujúce. Matka viedla guľku, aby pápež zostal. Zachránila ho, aby svetu povedal o veľkej Božej láske. A tak nasledujúcich 24 rokov hlásal Božiu pravdu prežiarenú láskou.
Fatimská slávnosť v decembri 2011
Prvá encyklika Jána Pavla: Redemptor hominis
Názov encyklika pochádza z gréckeho slova encyklos. Tradícia takýchto listov je známa od apoštolských čias, veď listy apoštolov boli čítané v mnohých komunitách. V súčasnom chápaní je encyklika listom Sv. Otca, ktorý je adresovaný Cirkvi.
Prvá encyklika Jána Pavla II. Začína slovami Redemptor hominis – Vykupiteľ človeka. Bola publikovaná 4. marca 1979. Je to akýsi programový dokument Jána Pavla II. A jeho pontifikátu. Je to výsledok dušpastierskeho, filozofického i teologického chápania Karola Wojtylu. Niektorí komentátori písali, že si ju pápež „priniesol so sebou z Krakowa”. Je výrečnou výpoveďou o kresťanskom humanizme: “Človek ... je prvou a hlavnou cestou Cirkvi.“ Táto encyklika platí – a to právom – ako program pre jeho celý pontifikát. Človek je Jánom Pavlom II. v nej postavený do stredu pozornosti a starosti Cirkvi: „Tento človek je cestou Cirkvi, ktorá je v určitom zmysle základom ostatných ciest, ktorými sa musí Cirkev uberať...“
Konštantín na šúdiách v Carihrade
Chcem vám ponúknuť v Roku sv. Cyrila a Metoda pohľad na život a dielo našich vierozvestov. Budeme rozoberať na pokračovanie etapy ich života, aby sme si viac uvedomovali, akých múdrych a hlboko veriacich mužov nám poslal Pán Boh na naše územie:
Svätý Otec blahoslavený Ján Pavol II. na všeobecnej audiencii 25. júla 1985 kládol slovenskej mládeži na srdce “lepšie poznávať svoju minulosť, čerpať z nej svetlo, usmernenie a silu“ aj v prítomnosti aj pre budúcnosť.
„Boh však skoro splnil túžby tých, čo sa ho boja (Ž 144,19). Lebo o jeho kráse a múdrosti, ako aj o usilovnom učení, ktoré v ňom silnelo, dopočul sa cisárov dvorný správca, nazývaný logotet, i poslal poňho, aby sa spolu učil s cisárom." (ŽK III)
Konštantína teda pozvali do Carihradu na cisársku dvornú školu. Meno kancelára, ktorý ho pozval a bol priateľom Konštantínovho otca, je Theoktist. Pozvanie prišlo asi v r. 842, keď mal Konštantín pätnásť rokov. Otec mu zomrel rok predtým. Život Konštantína nám zaznamenáva, že keď mu otec zomieral, matka hovorila: „Nič iné ma tak netrápi ako tento chlapec, kto ho vychová." Zomierajúci Lev ju potešoval: „Ver mi, žena, úfam v Boha, že mu dá otca a vychovávateľa, ktorý riadi všetkých kresťanov." Tým myslel na samého cisára, ktorý bol podľa vtedajšieho chápania hlavou všetkých kresťanov. Teraz sa tak aj stalo, keď Konštantína povolali na cisársku školu do Carihradu, aby sa tam učil v tej istej škole, kde aj mladý cisár Michal III. Ten sa narodil r. 836. Keď tam Konštantín prišiel, mal teda šesť rokov. Miesto neho vládla jeho matka cisárovná Teodora (842 - 856). Konštantín mal najlepších učiteľov tých čias a bolo oňho výborne postarané.