Aktuálne

Kardinál zo Sarajeva Vinko Puljić na Fatimskej slávnosti vo Višňovom

 

 

Pani starostka privítala pána kardinála. Klikni sem.

Pán dekan privítal pána kardinála. Klikni sem.

Pavol Dubovec s manželkou ďakovali pánovi kardinálovi. Klikni sem.

Pán kardinál povedal túto homíliu. Klikni sem.

Fofografie pozri tu: Klikni sem.

 

Fatimská slávnosť so vzácnou návštevou začala modlitbou sv. ruženca. Pri vonkajšom oltári sa postupne predmodlievali desiatok muži, ženy, mládež, deti a Monika, pre ktorú je jej vozík pre telesne postihnutých celoživotným sprievodcom. Následne v procesii niesli sochu Fatimskej Panny Márie za spevu fatimských piesní. Po procesii sa pomodlili modlitbu zasvätenia a litánie k Jánovi Pavlovi II. Modlitbu zakončil pán biskup Tomáš.

Vzácneho hosťa privítala pred sv. omšou starostka obce Marta Brezovská. Spomenula, že v tomto roku bude obec oslavovať 620 rokov prvej písomnej zmienky. Počas rokov bohatej histórie bol práve chrám srdcom obce. Miestny kňaz Jozef Bagin spomenul slová z listu, ktorý 12. novembra 1992 adresoval pápež Ján Pavol II. arcibiskupovi Vinkovi Puljicovi a všetkým biskupom Bosny a Hercegoviny: "Keď som položil ruky na Vás 6. januára 1991 a vysvätil som Vás za pastiera pre Cirkev v Sarajeve, nemal som tušenie, že vo veľmi krátkej dobe bude Váš kríž taký ťažký a kalich utrpenia taký horký.“ Kňaz privítal kardinála, ktorého vysvätil za biskupa dnes už blahoslavený Ján Pavol II., zvláštnym spôsobom prítomný vo Višňovom, kde uchovávajú relikviu krvi tohto veľkého pápeža. Kňaz potom oboznámil pútnikov s krátkym životopisom hosťa.

Pán kardinál slúžil sv. omšu v slovenčine. Vzhľadom k tomu, že to bolo vôbec prvý krát v jeho živote (je druhý raz na Slovenku, prvý raz bol v Nitre 5. júla 2013), slovenčina bola pekná. Vo svojej homílii, ktorú do slovenčiny tlmočil vdp. Milan Blaha, vysvetlil dôvody prečo prišiel.

Prvý dôvod bol ten, že v jeho diecéze pôsobí kňaz - rodák z Višňového. Pán kardinál chcel prejaviť svoju vďaku. Spomenul, že naše národy majú podobnú históriu najmä kvôli tomu, že sme prežívali komunizmus a bolo si treba obhájiť vieru.

Hovoril o štyroch matkách, ktoré sú dôležité v našom živote: naša matka pozemská, matka, ktorou je naša domovina, matka Cirkev a matka – Panna Mária. „Národ, ktorý má úctu k týmto štyrom matkám, ktoré som spomenul, má svoju budúcnosť. Ak zabudne mať úctu k týmto štyrom matkám, odrezáva korene tam, kde rástol,“ povedal kardinál Puljic.

Povzbudil pútnikov, aby nezabúdali, že modliť sa znamená nielen Bohu hovoriť, ale Boha aj počúvať. Vyzval prítomných, aby prinášali do Európy úctu k ženám, matkám, úctu k domovine, úctu k Matke Cirkvi a tiež úctu k Panne Márii. „Nech vás drží vaša nábožnosť k Panne Márii v tomto pútnickom mieste pevne vo viere,“ povedal v závere homílie kardinál Puljic.

Čítať ďalej...

Marián Gavenda: Na Slovensku nemáme kresťanov, len pokrstených

BRATISLAVA – Na Slovensku nemáme podľa kňaza Mariána Gavendu kresťanov. Ako povedal pri uvedení knihy talianskeho biskupa Giampaolo Crepaldiho Katolík v politike, ktorú vydala Nadácia Antona Tunegu, na Slovensku máme pokrstených, ale nie kresťanov.

Podľa neho máme skreslené predstavy o kresťanoch. Máme tu síce ľudí dobrých aj zbožných, ale či máme aj kresťanov na Slovensku, nad to by dal otáznik. „Stále sa opakuje, že máme kresťanov, ktorí majú strach alebo predsudky angažovať sa v politike. Kniha ukazuje na dôvody, prečo by sa mal kresťan angažovať v politike. Nám chýba jeden základ, považujeme za samozrejmosť, že kresťanov už máme, len sa boja angažovať v politike. My tu kresťanov nemáme, máme pokrstených,“ vyhlásil Marián Gavenda. Upozornil, že mnoho ľudí sa nevie prežehnať, pričom ide o základný prejav kresťana. „Koľko aktívnych ľudí sa vie prežehnávať a prežehnáva sa vedome každé ráno,“ opýtal sa.

Čítať ďalej...

Arcibiskup Bernard Bober na Veľkú Noc

Milí bratia kňazi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Kdesi som čítal veľmi pravdivú myšlienku, ktorá sa priamo dotýka nás – dnešných ľudí. Bolo tam napísané: V minulosti žili ľudia priemerne štyridsať rokov – plus večnosť. Dnes sa dožívajú už len deväťdesiat, či iba sto rokov! Toto bolo napísané ako charakteristika ľudí dnešnej doby. Keď sa nad tým trochu zamyslíme, deväťdesiat rokov je oveľa viac ako štyridsať, ale predsa – bez vyhliadky na večnosť – je život hoci aj storočného človeka oveľa kratší a bez nádeje, bez vnútornej iskry a radosti. Strach zo smrti zacloní aj dlhý život, naopak odovzdanosť Bohu vo viere, robí zo života dobrodružstvo lásky a radosti s Kristom. A práve dnešná nedeľa, hovorí o kráse života s neustálou myšlienkou na večnosť.

Čítať ďalej...