Na novembrovú Fatimskú slávnosť opäť prišlo veľa pútnikov. „Fatimský rok“ trvá do 27. novembra 2017. Pán dekan ponúkol pútnikom pohľad na čas po zjaveniach: čo sa dialo „po“. Aby sme to všetko správne chápali, je potrebné sa vrátiť do roku 1910. Vtedy 5. 10. sa k moci dostali slobodomurári, ktorí boli naladení nesmierne proticirkevne. V priebehu dvoch pokolení mali za cieľ zlikvidovať katolícke náboženstvo v Portugalsku. V roku 1915 bol Lisabon vyhlásený za hlavné mesto ateizmu vo svete. Zlikvidované boli všetky rehole - prvá jezuiti.
Znárodnený bol celý cirkevný majetok. Čo mala predtým v rukách cirkev - školy, nemocnice, sirotince – všetko prevzal štát. Kňazom bolo zakázané nosiť reverendu, mohli len v kostole. Náboženstvo v školách bolo zakázané. Nedeľa sa nesmela volať nedeľou, ale dňom odpočinku. Listy biskupov bolo zakázané čítať. Biskupi boli vyhodení z diecéz. V roku 1912 neúradoval v Portugalsku ani jeden biskup vo svojej diecéze. Dokonca slobodomurárska vláda dekrétom regulovala zvonenie zvonov... Zdalo sa, že si Krásna Pani z Neba vybrala „zlú krajinu“ a „zlý čas na svoje zjavenia“. Práve zjavenia ukázali, že Boh je Pánom času a všetkého.
Kazateľ dával do súvislostí všetko to, čo bolo v Portugalsku s dobou, ktorú sme prežili u nás.
Pán Boh sa nikdy nedá zahanbiť. On nás skúša, ale stojí pri nás. Napriek nevôli slobodomurárov bola v roku 1919 postavená kaplnka na mieste zjavení. V roku 1922 ju síce „dobrí ľudia“ vyhodili do povetria, ale ľudia stále prichádzali vo väčšom množstve...
Deti sa neprestávali modliť. Prosili Matku Božiu o pomoc pre seba, svoje rodiny, pútnikov. Lucia nielen prosila, ale vedela aj ďakovať. František sa chodil modliť k skrytému Pánu Ježišovi, ktorý je v kostole v bohostánku.
Pán dekan povedal opäť veľa povzbudivých slov. Jeden príbeh je z čias Machabejcov:
Čítať ďalej...
