Pozvanie na krásnu Fatimskú slávnosť - pripomenuli sme si posledné zjavenie Panny Márie vo Fatime, ktoré bolo 13. októbra 1917 - prijalo obrovské množstvo ľudí.

13. október 2017 - to bol vo Višňovom vznešený sviatok oslavy Pána Boha, ktorý zariadila Krásna Pani z Fatimy. Kostol napriek tomu, že je veľký, "praskal vo švíkoch". Veľké množstvo pútnikov prišlo osláviť Fatimskú Pannu Máriu, modliť sa svätý ruženec, získať úplné odpustky, ktoré nám daroval pápež František. Pán dekan sa opäť venoval histórii a faktom, ktoré sa udiali 13. októbra 1917. "Som Panna Mária Ružencová. Chcem, aby sa na tomto mieste postavila kaplnka na moju počesť. Treba pokračovať v dennej modlitbe ruženca. Ak bude splnená táto prosba, vojna sa skončí a vojaci sa čoskoro vrátia domov. Ľudia nech sa polepšia a vyprosujú odpustenie pre hriešnikov." Potom Lucia predniesla prosby, ktoré jej povedali ľudia. Pani povedala, že niektoré splní a niektoré nie. Potom povedala poslednú vetu, ktorá je jadrom celého posolstva:"Nech ľudia viac neurážajú Pána, ktorý je už dosť urážaný." Pán dekan nás povzbudil k praktickému životu viery, k pokániu, dennému čítaniu Božieho slova. Mnohí nepočúvajú Boha, ani Máriu. Keby sme počúvali, čo chce od nás Boh a Mária, nemusela byť ani druhá svetová vojna! Modlime sa po vzore, ktorým je Mária. Jej Magnifikat jej krásnym poznaním Biblie. Čítaj každý deň Sväté Písmo 5 minút a 5 minút o ňom uvažuj. Modli sa doma s rodinou ruženec - aspoň jeden desiatok. Fatima neskončila, pokračuje. Vo Višňovom každý mesiac, vždy v 13. deň o 17,00 hod. Príď!

Zjavenie 13. októbra

13. októbra 1917 sa do Fatimy chystá veľmi veľké množstvo ľudí, pretože na tento deň je prisľúbený zázrak. Lucia o tomto zázraku hovorila, že Panna Mária potvrdí pravosť zjavení. Lucia to doma nemá ľahké. Jej mama je plná strachu, že Lucia ľudí podviedla. Bojí sa, že sa nič nestane, že jej dcéra ostane klamárkou, celá ich rodina utrpí na dobrom mene, ktoré má.

Podľa štatistiky 13. októbra do Cova da Iria prišlo asi 70 000 ľudí. Počasie tiež nebolo dobré, vonku pršalo, bola zima, fúkal strašný vietor. Šudia, ktorí od skorého rána prichádzali do Cova da Iria, borili sa v blate a boli celí premočení. Keďže fúkal vietor, nepomohli im ani dáždniky. Od rána sa tam modlili a čakali na to, čo Boh vykoná skrze Pannu Máriu.

Do Cova da Iria prichádzajú aj mnohí slobodomurári, ktorí chcú toto všetko zosmiešniť, uviesť v masmédiách, akí luhári sú kresťania. Pre nich tá chvíľa čakania bola veľmi dlhá. Okolo poludnia prichádzajú do Cova da Iria aj deti. Majú veľký problém sa tam dostať cez tie davy ľudí. Chlapi im pomáhajú, aby sa dostali k dubu, kde po minulé mesiace sa im Panna Mária zjavovala.

Okolo poludnia v žiare a v blesku prichádza Panna Mária, zjavuje sa im nad nízkym dubom, ktorý už je celý zničený, pretože ľudia ho už obtrhali. Lucia sa jej opäť pýta, čo si od nich žiada. Ona si žiada, aby na tom mieste postavili kaplnku na jej počesť, pretože je Ružencová Panna Mária. Chce, aby sa každý deň modlili sv. ruženec. Keďže v tom čase bola prvá svetová vojna, Lucia sa jej pýta, či sa skoro skončí táto vojna. Panna Mária im hovorí, že áno, skončí sa skoro a vojaci sa vrátia domov. Lucia s Matkou Božou rozpráva aj o bežných veciach.

Lenže potom sa stáva jedna zvláštna vec. Slnko predtým bolo zakryté mrakmi, husto pršalo. Tesne pred tým, ako malo začať zjavenie, dážď ustáva, mraky akoby sa začali od seba vzdiaľovať a v malej štrbine sa začína ukazovať slnko. Panna Mária roztvorila ruky, z jej rúk opäť vyšla žiara a Lucia nevediac prečo, ani nehľadela na slnko, skôr hľadela na hruď Panny Márie, zrazu vykríkla: " Pozrite na Slnko!"

A vtedy sa stal zázrak nazývaný aj ako tanec slnka. Slnko bolo úplne jasné, začalo sa točiť a menilo rôzne farby. Farebné lúče padali na ľudí, takže aj ľudia sa navzájom videli farebne. Začalo veľmi silne rotovať a v tej rotácii, akoby padalo na zem. Bolo hrozné. Všetci si mysleli, že sa blíži koniec sveta. Ľudia od hrôzy a strachu kričali. Padali do blata, modlili sa a prosili o odpustenie hriechov. Zázrak Slnka trval asi 10 minút.

Zjavenie sa však ešte neskončilo. Keď sa deti pozreli do Slnka, v popredí Slnka uvideli Pannu Máriu, malého Ježiška a sv. Jozefa. Panna Mária sa im tam zjavuje so Sv. Rodinou. To bolo jedno zjavenie. Potom toto zmizlo a Panna Mária sa im potom zjavila ako Karmelská Panna Mária. Lucia to spoznala podľa jej šiat. Keď toto zmizlo, tak potom sa im Panna Mária zjavila ešte ako Sedembolestná Panna Mária. Lucia vravela, že spoznávala v duchu, nepovedala jej to Panna Mária, že aj keď prichádza v rôznych podobách, vždy si želá jedno a to isté ako Matka, aby nám pomohla kráčať cestou svätosti, aby nám ukázala cestu.

Jedno vysvetlenie hovorí, že pohľad na sv. Jozefa, malého Ježiška a Máriu hovrí o radostných tajomstých sv. ruženca. Druhý pohľad na Ježiša, sv. Jozefa v červenom a na Matku Bolestnú pripomína bolestné desiatky a pohľad na Karmelskú Pannu Máriu, ako je chápanaá v portugalskom pohľade, pripomína slávnostné desiatky.

Iný pohľad hovorí, že prítomnosť Sv. Rodiny v zjavení možno chápať ako naliehavú výzvu k svätosti rodín, aby sme upriamili svoj pohľad na Nazaretskú Rodinu a nasledovali ju pri tomto putovaní do neba. V zjavení Karmelskej Panny Márie v rehoľnom rúchu vidí výzvu k dokonalosti v zasvätenom živote, a zjavenie Bolestnej Márie vidí ako výzvu k dokonalosti kresťanského života, tým nám chce vyjadriť hodnotu utrpenia a obety z lásky. Tento zázrak potvrdil pravosť zjavení vo Fatime. Celé posolstvo fatimskej Panny Márie musíme chápať vo svetle materinskej lásky. Či môže matka mlčať, keď sú podkopávané základy našej spásy?

Zjavenie 13. októbra sa skončilo, ale zjavenia sa týmto nekončia. Panna Mária 13. júla Lucii povedala, že príde a požiada o zasvätenie Ruska a požiada o odprosujúce zmierne pobožnosti v prvé soboty mesiaca.

13. októbra sa zjavenia vo Fatime končia a 25. októbra sa začína veľká októbrová socialistická revolúcia, to, o čom Panna Mária v júli deťom hovorila. Rusko začína rozširovať svoje bludy do celého sveta. Všetko to začína v Rusku v strašnej sile a moci. Stalin likvidoval cirkev, kňazov, kostoly. Roky po októbrovej revolúcii to boli roky mučeníctva v Rusku. Preto Panna Mária povedala, že príde a požiada Sv. otca o zasvätenie Ruska. Povedala: "Ak sa ľudia neobrátia a neprestanú urážať Boha, príde iná vojna, horšia ako táto prvá." Prvá svetová vojna skončila a za ňou prišla ešte horšia, druhá svetová vojna.

Slobodomurári po prevzatí moci v Portugalsku v roku 1910 rozpútali kruté prenasledovanie Cirkvi, represie voči duchovným i laikom. Mnohí z nich zomreli mučeníckou smrťou a mnohých biskupov i kňazov vyhnali z krajiny. Lisabon bol v roku 1915 vyhlásený za hlavné mesto svetového ateizmu. Kráľovskú rodinu vyvraždili do posledného dieťaťa. A práve vtedy, keď v Portugalsku prebiehalo veľké prenasledovanie veriacich ľudí, keď celá Európa bola bojovým poľom Prvej svetovej vojny a moc v Rusku preberali komunisti, Pán Boh nadprirodzeným spôsobom oslovil svedomie ľudí zjavením sa Panny Márie vo Fatime, ktorá sa zjavovala trom malým deťom. Hlavné slobodomurárske sily, ktoré v tom čase vládli v Portugalsku, boli zoskupené v tajnej organizácii Carbonaria, ktorej zakladateľom bol Antonio da Silva a viedli ju Alfonso Costa a Manuel Lima. Pamätného 13. októbra 1917 da Silva videl slnečný zázrak.

Vďaka nemu sa stal jedným z prvých slobodomurárov, ktorí sa zlomili pred týmto zázrakom. Hneď potom začal hovoriť o zmierení sa s Cirkvou. Mnohým jeho spolupracovníkom sa to nepáčilo. Potupovali ho, pošpinili jeho meno a jeho život bol v nebezpečenstve. Pretože bezprostredne po zázraku sa obrátilo mnoho ateistov, slobodomurárska vláda sa pokúšala v masovokomunikačných prostriedkoch zosmiešniť celú udalosť i desaťtisíce svedkov. Organizovali bohorúhačské zhromaždenia, na mieste zjavení mali prejavy, ktoré popierali existenciu Boha. Cirkvi nedovoľovali organizovať akékoľvek náboženské zhromaždenia. Vydávali sa bulletiny, ktoré sa vysmievali zo zjavení a z kňazov, zvlášť jezuitov, ktorých pokladali za hlavných vinníkov. Avšak po zázraku slnka svätokrádežné lúpeže, všetky posmešky a pokusy zosmiešniť a diskreditovať Cirkev priniesli opačný účinok, aký bol pôvodne očakávaný. Zázrak slnka prispel k prijatiu Fatimy Portugalcami a upevnil ich katolícku vieru. Zjavenia Panny Márie vo Fatime spôsobili, že osud ateistickej revolúcie v Portugalsku bol spečatený. Vládnuci slobodomurári čoskoro umožnili ujať sa úradu prezidenta konzervatívnemu politikovi Sidoniovi Paisovi, ktorý sa čoraz viac prikláňal na stranu náboženstva. Preto naňho necelý rok po nástupe do úradu spáchali atentát. Zomrel na operačnom stole s krížikom na prsiach. Po jeho smrti nastalo obdobie nazývané „obdobie absolútneho terorizmu“. V celom Portugalsku každý deň vybuchovali bomby. Takto sa slobodomurári pokúšali za každú cenu udržať pri moci. Keďže aj vo Fatime počet pútnikov stále narastal, v roku 1922 vládni agenti vyhodili do vzduchu kaplnku, ktorá bola na mieste zjavení postavená a ďalšie bomby vybuchovali po celom Portugalsku, zvlášť v Lisabone a Porte. No hlboká viera ľudí a ich modlitby boli takou mohutnou duchovnou silou, že sa ju nepodarilo zničiť ani za pomoci armády. Roku 1927 slobodomurári úplne stratili podporu a moc odovzdali do rúk veriaceho profesora univerzity v Coimbre – Oliveira Salazara. Silná slobodomurárska moc vládnuca v Portugalsku prehrala s celým svojím prepychom, vojenskou silou, možnosťou používať teror. A je to paradox – prehrala v konfrontácii s tromi malými, nevzdelanými deťmi, ktorým sa zjavila Panna Mária. Piotrowski, M.P.: Slnečný zázrak; Milujte sa, č. V.

Sľub, ktorý Panna Mária opakovala každý mesiac už od júla, že v októbri urobí veľký zázrak, aby mohli všetci uveriť, sa rozšíril po celom Portugalsku a vzbudil medzi ľuďmi veľké očakávania. Celé Portugalsko tak s napätím očakávalo 13. október 1917. Aj atmosféra v rodinách detí bola napätá. Dostávalo sa im mnoho vyhrážok – beda, ak sa žiaden zázrak nestane! Portugalsko žilo v ovzduší nekontrolovaných a poplašných správ, čo bol dôsledok nedostatku informácií a nestability spôsobenej vyhlásením republiky. Jedným zo znepokojujúcich tvrdení bolo, že slobodomurári zamýšľajú v mieste zjavenia odpáliť bombu, ktorá má zabiť deti. A ako na tieto hrozby zareagovali pastierikovia? Boli si takí istí ochranou Panny Márie, že žili len očakávaním toho dňa, kedy sa s ňou stretnú.

Lucia dokonca povedala: „ Aké by to bolo krásne, keby sa nám dostalo milosti vystúpiť odtiaľ s našou Pani do neba!“ 13. október bol studený a pršalo. Pripadol na druhú sobotu v mesiaci. Práce na poli vyžadovali všetky ruky, pretože zber úrody bol ešte v plnom prúde, ale nikto z miestnych obyvateľov nemohol odolať pokušeniu využiť príležitosť byť účastní niečoho takého mimoriadneho. Ani prudký dážď ľudí neodradil. Po rozbahnených cestách prichádzali ľudia z okolia i zo vzdialených častí Portugalska. Tiež významnejšie časopisy poslali svojich spravodajcov. A tak sa predpoludním 13. októbra v Cova da Iria napriek prudkému dažďu zhromaždilo 60 až 70 tisíc ľudí. Keď pomyslíme na veľmi obmedzené možnosti dopravy v tej dobe a na stav terénu v Cova da Iria, ide o veľmi významný počet. Deti sa vybrali na miesto zjavenia dosť skoro, pretože predvídali, že budú mať ťažkosti dostať sa na miesto zjavenia kvôli tlačenici pútnikov. Už počas cesty stretávali ľudí, ktorí si pred nimi kľakali do blata s pokornými prosbami. Keď deti prišli na miesto, Lucia s Františkom zobrali Hyacintu medzi seba, aby ju takto chránili. Z duba, nad ktorým sa Panna Mária zjavovala, už zostal len kúsok a bol ozdobený ružami a hodvábnymi stuhami. Lucia vyzvala ľudí, aby zatvorili dáždniky a začali sa modliť ruženec. Jej žiadosť vyznela dosť nevhodne, pretože dážď bol intenzívny, ale ľudia ihneď poslúchli, aj keď premokli až na kosť. Na poludnie sa zablyslo a deti znovu uvideli nad dubom nebeskú Pani. Kým sa oni dívali v nadšení na Zjavenie, prítomní zbadali, že okolo detí sa trikrát utvoril malý biely obláčik, podobný dymu z kadidla, ktorý sa potom zdvihol do 5-6 metrovej výšky. Lucia začala rovnako ako pri predošlých stretnutiach otázkou: "Pani, kto ste a čo odo mňa chcete?" Pani odpovedala:

"Som Panna Mária Ružencová. Chcem, aby sa na tomto mieste postavila kaplnka na moju počesť. Treba pokračovať v dennej modlitbe ruženca. Ak bude splnená táto prosba, vojna sa skončí a vojaci sa čoskoro vrátia domov. Ľudia nech sa polepšia a vyprosujú odpustenie pre hriešnikov."

Potom Lucia predniesla prosby, ktorými ju zahrnuli ľudia. Pani povedala, že niektoré splní a niektoré nie. Potom povedala poslednú vetu, ktorá je jadrom celého posolstva:

"Nech ľudia viac neurážajú Pána, ktorý je už dosť urážaný."

Zdroj: Silva, F.,M.: Pasáčci z Fatimy

• Predch.
• Nasl.