Počas veľkých prázdnin pripravujeme deťom tábor s názvom FaraTour. Počas dňa majú rôzne hry, súťaže, kvízy, hľadajú poklad, vzdelávajú sa, objavujú pravdy viery primerane veku - detským spôsobom, spoznávajú nových kamarátov, maľujú si tričká. Každý deň končí sv. omšou.
V pondelok 4. augusta začal FaraTour 2014. Detský tábor na tému: Muži zákona. 60 detí spoznávalo veľkých mužov viery.
Piatok - DÁVID: MÁ KRÁSNE VNÚTRO, BOH NEPOZERÁ NA ZOVŇAJŠOK
Samuel pomazal za kráľa najmladšieho. Najstarší bol silný zdatný muž, pekného výzoru. Boh ale nepozerá na zovňajšok, on pozerá dovnútra. Dôležité je, aby bolo moje vnútro pred Pánom dobré, čisté krásne, nie zovňajšok.
Kráľ Dávid predstavuje azda najpopulárnejšiu postavu Starého zákona a židovských dejín: sympatický pastierik a mocný kráľ, dvorný spevák a vodca zbojníkov, kajúci ctiteľ Jahveho.
Kráľ Dávid zjednotil všetky kmene Izraela, odrazil jeho nepriateľov a zväčšil teritórium štátu. Staral sa o poddaných, dbal, aby vždy víťazila spravodlivosť a dobrota. Bol múdry, zbožný a štedrý, hoci aj on občas robil chyby, ku ktorým sa však dokázal priznať. Zapísal sa do pamäti svojho národa ako dokonalý vojvoda a spravodlivý sudca a tiež mysliteľ a básnik, a predovšetkým ako veľký Pánov spevák. To jemu sa pripisuje autorstvo Piesne piesní, knihy Kazateľ, knihy Prísloví a najmenej 73 žalmov, ktoré sú obsiahnuté v knihe Žalmov. Postava Dávida je veľmi zaujímavá a poučujúca zároveň. Dávid bol človekom veľmi citlivým na Pána Boha a prostým v spôsobe bytia. Nenariekal na svoj osud, hoci doma vykonával najjednoduchšie služby. Pochopil totiž, že veľkosť človeka nespočíva v postavení, ktoré zaujíma, ale v tom, ako plní svoje povinnosti. Dobre vedel, že nie je dôležité to, čo robí, ale ako to robí a pre koho to robí. Preto tiež vykonával dobre a zo srdca aj najjednoduchšie veci, ktorými bol poverený. Dávid nám svojím postojom ukazuje, že ak je srdce verné v malom, rastie a je schopné byť verné i vo veľkých veciach.
Takto Boh videl Dávida, preto ho vyhľadal uprostred pastvín a urobil ho kráľom. Boh sa totiž nepozerá na vonkajšok, Pán Boh vidí do ľudského srdca, ktoré sa pred ním nemôže ukryť. „Veď (Pán nehľadí), ako hľadí človek. Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce.“ Boh dokáže postrehnúť všetko. Boh teda v Dávidovom srdci uvidel veľkú dobrotu, ušľachtilosť a spravodlivosť a zatúžil, aby mu slúžil inými svojimi talentami a schopnosťami. Boh ho postavil nad svojím ľudom, aby spolu s ním prežíval svoj život a pomáhal mu nachádzať Boha - Pána vo svojej každodennosti. A ako vieme, Dávid splnil svoju úlohu dokonale, lebo slovom, múdrosťou i príkladom života pomáhal ľuďom smerovať priamou cestou do neba. Smelo môžeme povedať, že Dávid bol človekom Božím.
Jednota biskupov, ľudová zbožnosť
Pri návšteve juhotalianskej Caserty 26. júla Svätý Otec vyhradil prvú časť svojho programu stretnutiu s kňazmi pôsobiacimi v diecéze. V kaplnke historickej budovy niekdajšieho kráľovského paláca ho v mene služobníkov miestnej cirkvi privítal Mons. D´Alise, biskup Caserty, ktorý nastúpil do svojej služby iba pred dvoma mesiacmi. Svätý Otec najprv vysvetlil okolnosti svojej dvojnásobnej návštevy Caserty v dvojdňovom rozpätí, čo sa vyvinulo z pôvodného zámeru súkromne navštíviť pastora evanjelikálneho spoločenstva a po tom, ako sa priamo od Mons. D´Aliseho dozvedel, že dátum sa kryje so sviatkom patrónky Caserty sv. Anny. Pápež František svoj pripravený príhovor odovzdal biskupovi vo forme textu a hneď dal priestor kňazom. Štyria z nich mu predložili svoje otázky, na ktoré odpovedal priamo bez prípravy. Priblížme si teraz postupne obsah jeho odpovedí. Tentoraz sa zameriame na prvé dve otázky.
Prvá otázka sa týkala jednoty biskupského zboru. V podobe konkrétneho pastoračného problému ju predložil generálny vikár Caserty don Pasquarello. Po tom, ako ocenil podnety k osobnému vnútornému obráteniu, ktoré Cirkev od Svätého Otca rozličnými formami dostáva, poukázal na potrebu, aby sa to viac dotklo Božieho ľudu na praktickej komunitnej úrovni. Spomenul problém nedobre riešených územných hraníc tamojšej diecézy, čo núti veriacich zbytočne cestovať. „Riešiť tieto záležitosti prislúcha biskupskému zboru (...) no kedy sa biskupi dohodnú?“ znela otázka generálneho vikára.
V pondelok 1. septembra 2014 putoval Boží ľud z dekanátu Rajec do národnej svätyne do Šaštína. 13 autobusov, z toho 4 z višňovskej farnosti, priviezli k Matke Božej pútnikov, ktorí jej prišli ďakovať, ale ju aj prosiť o milosti. V autobuse sme si povedali základné informácie o histórii Šaštína, aj o tom ako sa vyvíjala mariánska úcta k Sedembolestnej na Slovensku. Pomodlili sme sa ruženec k Sedembolestnej Panne Márii s meditáciami. O 10,00 hod. bola spoločná modlitbu bolestného sv. ruženca v bazilike. O 10,30 hod. nasledovala sv. omša s kňazmi dekanátu, ktorej predsedal náš pán dekan Jozef Bagin. Homíliu o Matke Márii mal pán farár z Rosiny Stanislav Vnuk. Hovoril o tom, čo by nám povedala Matka Mária dnes. Každý poznáme históriu svojej matky, bolo by dobré, aby sme poznali aj históriu Božej Matky a učili sa od nej. Po sv. omši nám salezián kňaz Marek v bazilike porozprával podrobne o Šaštíne. Po súkromných modlitbách sme sa vybrali cestou späť, aby sme sa zastavili na Skalke pri Trenčíne. Tam nás privítal miestny kňaz pán farár Peter Beňo. Na Skalke sme sa pomodlili Krížovú cestu o svätcoch Andrejovi Svoradovi a Beňadikovi, ktorú napísal nitriansky otec biskup Viliam. Potom sme putovali aj do pôvodnej jaskyne pustovníkov. Aj keď nám popoludní trochu pršalo, vôbec nám to nepokazilo krásny deň, ktorý sme prežili. Ďakujeme.
