V nedeľu Dobrého Pastiera sme putovali do mariánskeho chrámu vo Višňovom. Nielen rodičia kňazov, ale aj naši bohoslovci.

Rodičia kňazov neprišli len zo Žilinskej diecézy a to nás tiež teší. Sv. omše dopoludnia slúžili predstavení seminára: vdp. Pavol Zvara a Mons. Peter Brodek. Modlitbu sv. ruženca sa modlili bohoslovci spolu s rodičmi kňazov a otcom biskupom. Potom nasledovalo svedectvo seminaristov, ako ich dobrotivý Boh volá ku kňazstvu. O 11,00 hod. za účasti rodičov kňazov a všetkých bohoslovcov Žilinskej diecézy celebroval sv. omšu diecézy biskup Mons. Tomáš Galis. Povzbudil všetkých prítomných k viere a modlitbe za nové povolania. Ďakoval rodičom, súrodencom, príbuzným. Pripomenul, že od spoločnosti sa rodičom veľa úcty nedostane. Uviedol zaujímavé situácie zo života dnes už blahoslaveného Jána Pavla II. i súčasného Sv. Otca Benedikta XVI. Otec biskup žiadal rodičov, aby kňazi mali aj naďalej u nich zázemie modlitieb a obetí. Po spoločnom obede, ktorý prebiehal vo veľmi príjemnej atmosfére, sa vrátili do chrámu, aby adoráciou a spevom vešpier znova predniesli Pánovi prosby za povolania. Napriek tomu, že počas dňa bolo daždivo, máme nádej – ako to povedal aj otec biskup – že padajú z neba Božie milosti.

Ponúkame vám niektoré myšlienky z homílie otca biskupa Tomáša:

Na pozadí všetkých dnešných čítaní je Kristus, Dobrý Pastier, poslaný od Otca, aby zhromaždil rozptýlené Božie stádo. Pastier je v evanjeliu definovaný gréckym slovom aule, čo znamená brána, dvere, ktorými sa vchádza do ovčinca. Výraz aule označuje aj vstupný priestor chrámu, kde sa zhromažďuje Boží ľud. Ježiš sa predstavuje ako vierohodný vodca svojho ľudu, ktorý je obdarený Božou mocou, na rozdiel od "zlodejov a zbojníkov". On je brána k ovciam, pretože je Cesta. Kto kráča po ceste s ním, nájde spásu, istotu a pastvu, to znamená plnosť života. Poslaním pastiera je slúžiť ovciam. S tým ostro kontrastujú tí, ktorí si prisvojujú vládu nad ľudom, ktorú im Boh nezveril a ktorá sa premieňa v sebecké vykorisťovanie, útlak a násilie. Ježiš, ako Dobrý Pastier nám dovoľuje vstúpiť do vnútorného spoločenstva s Otcom a Duchom Svätým. To je cieľom celého ľudského života: vrátiť sa domov, do Otcovej náruče, odkiaľ Kristus vyšiel a kam sa vrátil, keď zavŕšil svoje poslanie a získal nám spásu. Boží plán nie je nič iné ako stála snaha vychádzať v ústrety rozptýleným ľuďom a privádzať ich k spáse a k životu. Bránou, dverami, ktorými je potrebné vstúpiť, je Ježiš. On je brána spásy, života a nádeje. Celý náš život závisí len od toho, či sa rozhodneme počúvať Ježiša, nasledovať ho a vchádzať skrze neho.

Svätý Otec Benedikt XVI. v Posolstve k dnešnému 48. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania, ktoré sa každoročne slávi na Štvrtú veľkonočnú nedeľu, na nedeľu Dobrého Pastiera, pozýva v tomto roku všetkých členov Cirkvi uvažovať o téme: Napomáhať duchovné povolania v miestnej cirkvi.

Do miestnej cirkvi, do partikulárnej cirkvi patria určite aj rodiny. Preto sú vyslovene pozývané slovami: "Rodiny nech sú „preniknuté duchom viery, lásky a nábožnosti" a nech sú pripravené pomôcť svojim synom a dcéram veľkoryso prijať kňazské povolanie alebo povolanie zasväteného života."

Milí rodičia, vo vašich rodinách sa už zrodili kňazské či iné duchovné povolania, preto ste aj naďalej od Pána povolaní, aby ste robili zázemie modlitby a obety pre svojich synov a dcéry, ktorých ste darovali Katolíckej cirkvi. Vám patrí aj moje poďakovanie i úcta. Pozornosť dnes už blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. voči každej rodine kňaza vychádzala z pohľadu, ktorý mal on sám zo svojej rodiny, v ktorej získal „život i osobitosť'. „Od svojho útleho detstva som sa pohyboval v ovzduší viery a v spoločenskom prostredí, ktoré bolo hlboko zakorenené v prítomnosti a činnosti cirkvi. Vyjadril to aj v rozhovore so spisovateľom André Frossardom: „Rodina, viac ako ktorékoľvek spoločenstvo, či „medziľudské usporiadanie", si zasluhuje, aby sa na ňu vzťahovalo to prekrásne latinské definovanie „communio personarum.“ Je ním vyjadrená hĺbka a intenzita vzájomných vzťahov, ale aj silné medziľudské väzby, ktoré sa tam tvoria. V rodine každý človek je významný tým, čím je, a tým že vôbec jestvuje. Čím viac dokáže jeden z členov rodiny žiť pre druhých, tým viac sa stáva skutočnosťou to, že je významný preto, že je, aj preto, kto je. Ale ak život rodiny, či skôr účasť jednotlivého člena v rodine, si nezasluhuje, aby sa o ňom mohlo povedať „dokáže žiť pre druhých", dokonca aj vtedy zostáva pravdou, že on je v tej rodine a pre tú rodinu dôležitý preto, že je taký, aký je. Hoci vtedy sa to prejavuje predovšetkým utrpením. Práve to utrpenie potvrdzuje túto pravdu".

Krásne verejné svedectvo o svojej rodine, o zázemí, ktoré mu rodinné spoločenstvo vytvorilo, a z ktorého doteraz čerpá svoju integritu a súčasne je zaň neustále vďačný Bohu, vydal náš Svätý Otec Benedikt XVI. slovami: „ Vzdávam vďaky Bohu, že som mohol zakúsiť, čo znamená „rodina". Mohol som zakúsiť, čo predstavuje otcovstvo, takže som slová o Bohu ako Otcovi mohol pochopiť vnútorne. Na základe ľudskej skúsenosti sa mi otvoril prístup k veľkému a dobrotivému Otcovi, ktorý je v nebi. Práve pred ním nesieme zodpovednosť, ale súčasne on sám nám daruje dôveru, lebo v jeho spravodlivosti presvitá vždy milosrdenstvo a dobrota, s ktorými prijíma aj naše slabosti a dodáva nám odvahy, takže sa pomaly učíme vzpriamene kráčať. Ďakujem Bohu, že som mohol hlboko zakúsiť, čo znamená dobrota materstva, vždy otvoreného tomu, kto hľadá útočisko, a tak schopného dať mi aj slobodu. Ďakujem Bohu za svoju sestru a svojho brata, ktorí mi boli svojou pomocou verne nablízku po celý môj dlhý život. Ďakujem Bohu za spoločníkov, ktorých som na svojej ceste stretol, za poradcov a priateľov, ktorých mi daroval. Zvlášť tiež ďakujem, že som mohol od prvého dňa vstúpiť do veľkého spoločenstva veriacich a rásť v ňom, do spoločenstva, v ktorom bola jednoznačne vytýčená hranica medzi životom a smrťou, medzi nebom a zemou.

Ďakujem, že som sa mohol naučiť toľkým veciam, keď som čerpal z múdrosti tohto spoločenstva, ktoré zahŕňa nielen ľudskú skúsenosť prastarých dôb - múdrosť tohto spoločenstva nie je len ľudskou múdrosťou, ale je možné v nej nájsť samotnú múdrosť Božiu, večnú Múdrosť.“

Milí rodičia, pokiaľ my, vaši synovia a dcéry budeme v našich rodinách mať zázemie modlitieb a obetí, ktorými budete podporovať naše apoštolské a misionárske poslanie, určite sa budeme snažiť dávať príkladné, osobné a nebojácne svedectvo ostatným. V takejto atmosfére Dobrý Pastier a Pán žatvy, pošle ďalších robotníkov do svojej žatvy. Buďme o tom presvedčení a dôverujme. Pokiaľ bude znieť v kresťanských rodinách a v miestnych cirkevných spoločenstvách vytrvalá modlitba za duchovné povolania, tam Pán vzbudí aj nové duchovné povolania.

S dôverou prosme o pomoc v tomto pútnickom chráme aj Pannu Máriu, aby podľa príkladu jej prijatia Božieho plánu spásy a na jej mocný príhovor rástla v každom spoločenstve ochota povedať „áno" Pánovi, ktorý stále povoláva nových robotníkov na svoju žatvu. Amen.

• Predch.
• Nasl.