Príhovor diecézneho biskupa

Milovaní spolubratia v kňazskej a diakonskej službe!

Srdečne vás všetkých pozdravujem a ďakujem, že ste svojou prítomnosťou na diakonskej

a kňazskej vysviacke v Žiline, ako aj na kňazskom dni v Rajeckých Tepliciach potešili moje srdce. Verte mi, že je to povzbudenie aj pre biskupa, keď môže prežívať spoločenstvo (diecézne presbytérium) s toľkými spolubratmi. Môžem sa radostne s vami podeliť, že Mons. Francis Bonici z Kongregácie pre katolícku výchovu a kňazské semináre, ktorý bol medzi nami, bol tiež veľmi povzbudený nielen vašou účasťou, ale najmä vitalitou, mladosťou a kňazskou horlivosťou a rovnako sa tešil aj z našich seminaristov.

Prežívame mesiac jún, zasvätený úcte Božského Srdca Ježišovho, ktorý je okrem toho aj tak bohatý na liturgické a cirkevné slávnosti, že ich nevieme poriadne duchovne ani len prežiť. Veľakrát sú pre nás skôr povinnosťami. Uvedomujme si to, aby boli aj našou radosťou a povzbudením, aby sme sa na ne zodpovedne pripravovali a prežívali ich s vierou a kňazskou horlivosťou. Veď len zvážme, koľko detí v našich farnostiach po prvýkrát prijalo Pána Ježiša do svojich sŕdc? Pri stretnutiach s nimi a ich rodičmi sme mali možnosti ich povzbudiť. Koľko mladých ľudí prijalo sviatosť kresťanskej dospelosti? Viem, že vás to stojí nemalé námahy, ale povzbudzujte ich, aby vytrvali v láske k Pánu Ježišovi, aby ho chceli mať za Priateľa svojich duší.

Hneď na začiatku mesiaca som vo farnosti Teplička nad Váhom vyhlásil Rok Žofie Bosniakovej, počas ktorého chceme prosiť Pána, aby nás jej zbožný a príkladný, ale aj hrdinský život napĺňal nielen údivom, ale predovšetkým nás pohol k nasledovaniu. Prosme tiež, aby raz jej hrdinské činnosti cirkev mohla uznať a dopriala nám ju uctievať si ju ako svätú manželku a matku.

Ale v tomto mesiaci boli do služby v našej diecéze vysvätení aj dvaja noví diakoni a štyria noví kňazi. Keď prídu do pastoračnej služby vo vašich farnostiach, prijmite ich a buďte im dobrými vodcami pri prvých krokoch pastoračnej služby.

Ešte pre nás všetkých bol dôležitý tohtoročný 19. jún, kedy Svätý Otec Benedikt XVI. na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vyhlásil a otvoril Rok kňazov z príležitosti 150. výročia smrti sv. Jána Vianneya, arského farára a patróna kňazov. Je to výzva pre nás, aby sme v tomto roku viac sa usilovali o svoje posvätenie, aby sme sa sami povzbudzovali k svedomitému a vernému kňazskému životu, modlili sa jeden za druhého a spoločne prosili za nové kňazské a rehoľné povolania. Modlime sa, aby každý jeden z nás vyprosil aspoň jedno nové duchovné povolanie.

Napokon na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla v žilinskom sirotárskom kostole sv. Pavla (u kapucínov) slávnostnou liturgiou som ukončil Rok svätého Pavla.

Prajem vám všetkým zaslúžený oddych počas prázdninových dní a na vašich dovolenkách vám želám pookriatie na duchu i na tele, aby ste osviežení a povzbudení mohli naplno prežívať Rok kňazov v duchu myšlienky: „Vernosť Krista, vernosť kňaza“.

Váš brat a biskup

+ Tomáš

Z obežníka žilinskej diecézy ACEZ 2/2009

List kňazom

Drahí bratia kňazi,

píšem Vám tento list po ukončení prázdnin a dovoleniek, keď mnohí z Vás organizujete vo svojich farnostiach púte so svojimi veriacimi alebo iné pastoračné aktivity, pri ktorých sa snažíte byť svojim veriacim, čo najbližšie. 

Aj ja cítim túžbu stretnúť sa s Vami a stáť blízko Vás. Rozhodol som sa Vás touto formou osloviť a jednoducho vyjadriť, že na Vás často myslím, modlím sa denne za Vás a stojím pri Vás.

Keď na Vás pamätám, zároveň Vám chcem vyjadriť aj svoju vďačnosť za kňazskú službu, ktorú každý deň konáte v zbožnosti a trpezlivosti vo Vašich farských spoločenstvách alebo na tom mieste, kde zastávate svoj úrad. Viem, že to nie je vždy ľahké, no predsa Váš entuziazmus ako aj láska ku Kristovi a Cirkvi, s ktorou ste začínali svoj kňazský život, dokážu prekonať aj tie najrozmanitejšie ťažkosti, s akými sa stretávate vo Vašom každodennom živote. Buďte si istí, že tieto ťažkosti raz prinesú svoje ovocie. Zároveň Vás chcem aj ubezpečiť, že akékoľvek ťažkosti ale aj radosti, ktoré prežívate sú pre mňa výzvou, aby som bol bližšie pri Vás a bol s Vami. Aj ja som si vedomý toho, že pre mňa to je nielen výzva ale aj úloha, aby som Vás stále viac počúval. A to nielen vtedy, keď sa stretneme pri vysluhovaní sviatosti birmovania vo farnostiach alebo iných príležitostiach ale aj vtedy, keď si to želáte a potrebujete. Naše dobro, ktoré chceme konať pre veriacich, ktorí sú nám zverení, závisí od našej spoločnej komunikácie a vzájomnej dôvery.

Uvedomujem si, akú dôležitú službu vykonávate svojim kňazským poslaním. Veď neustále ste konfrontovaní so skutočnosťou, že hoci sa namáhate, mnohí ešte nepoznajú Krista tak ako im o ňom hovoríte, nevedia čo znamená opravdivá sloboda, priateľstvo, láska a krása života v kresťanskom spoločenstve. Vaša prítomnosť pre nich je veľmi dôležitá. Rovnako ako aj Vaša spoluúčasť na ich ťažkostiach, ale aj radostiach. Známy nemecký teológ Karol Rahner sa v jednej prednáške o budúcnosti kňazského úradu vyjadril takýmto spôsobom: „Kňaz zajtrajška bude človekom, ktorý bude mať účasť na tvrdom údele svojich bratov a sestier. Pritom bude pevne presvedčený, že ľudské utrpenie má svoj pôvod a pravý zmysel v tajomstve lásky, ktorá víťazí na kríži. Kňaz zajtrajška bude (alebo vôbec nebude) človekom, ktorý bude počúvať a ceniť si každého, aj keď bude sám spoločensky a politicky bezvýznamným. Bude človekom, ktorému bude možné dôverovať a na ktorého sa bude možné spoľahnúť. Vo svätej bláznivosti bude brať na ramená vlastné bremená i bremená druhých."

Veľmi Vás prosím, aby ste nestrácali odvahu, chuť ale aj radosť z kňazskej služby. Buďte s ľuďmi a medzi nimi, napriek tomu, že Vás to veľa stojí. Majte odvahu! Aj k tomu, aby ste si vzájomne pomáhali žiť autentický kňazský život. Zvlášť chcem poprosiť starších kňazov, aby pomáhali mladším svojimi skúsenosťami, radami a boli im oporou. Zároveň chcem poprosiť mladých kňazov, aby si vážili a ctili starších spolubratov a boli im ochotne na pomoci. Oremus pro invicem! Tieto slová nech sprevádzajú nielen naše lúčenia, ale nech sú pre každého z nás výzvou k neustálemu ďakovaniu za dar kňazstva, ktorý každý jeden znáš dostal od Pána a podnetom vzájomnej modlitby jeden za druhého.

Povzbudzujem Vás, aby ste každý deň, aj vtedy, keď budete unavení, neustále prichádzali k Pánovi. Ten ktorý si nás povolal, nás nikdy neopustí! Milujte rozjímanie, túto tichú modlitbu,

ktorá je základom pre Váš vnútorný duchovný život a pomáha nám niesť ale aj prekonávať ťažkosti, aby sme zostali vyrovnaní, spokojní a radostní.

Nezabúdajme ani na našich seminaristov a nové duchovné povolania v našich spoločen­stvách. Oni sú našou nádejou a darom pre Cirkev a našu mladú diecézu. Svätý Ján nám vo svojom evanjeliu sprostredkúva tieto Ježišove slová: „Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, oco ho budete prosiť v mojom mene" (Jn 15, 15-16). Svätý Otec v Sydney sa mladým prihovoril na túto tému osobitnými slovami povzbudenia, aby „verili v svetlo" (Jn 12, 36), v pravdu Božieho Slova a v nádej v jeho prisľúbeniach. „Vstúpte úprimne a s hĺbkou do učenia a do ducha Vašich formačných programov. Kráčajte každý deň v svetle Krista cez dôveru, v osobnej modlitbe a cez liturgiu, naplnení rozjímaním pri Božom slove" - dodal Svätý otec, podľa ktorého práve rozjímanie a modlitba sú svetlom ktoré žiari, očisťuje a usmerňuje kroky na ceste, ktorú im ukázal Pán.

Drahí bratia kňazi, keď slávite Eucharistiu a spomínate meno Vášho biskupa vedzte, že aj ja pamätám na vás každý deň vo svojich modlitbách s veľkou úctou a láskou ako na vzácny dar pre celú Cirkev.

Odporúčam Vás do ochrany našej Nebeskej Matky a svätých Cyrila a Metoda a vo Vašom kňazskom živote Vám na ich príhovor vyprosujem trvalú radosť zo zasvätenia sa Kristovi a pevnú vieru, ktorá Vám pomôže neustále ohlasovať Božie Slovo.

 1. 10. 2008                         Tomáš Galis, žilinský biskup

• Predch.
• Nasl.