Prof. PaedDr. ThDr. MUDr. et MUDr. Jaroslav Maxmilián Kašparů, Ph.D., dr. h. c. príde na Diecéznu púť mužov do Višňového 6. septembra 2015. Bude mať tri prednášky na akutálne témy pre mužov. Po každej bude nasledovať diskusia. Chcem vám ho bližšie predstaviť: 

Ako spisovateľ známy pod autorským menom Max Kašparů, (* 14. máj 1950, Žirovnice) je český psychiater, pedagóg, premonštrátsky diakon a esperantista. Pôsobí v Pelhřimove. Je autorom duchovnej literatúry. Je externým spolupracovníkom Českého rozhlasu. Príležitostne vystupuje aj v reláciách Českej televízie.

Po gymnáziu mal v úmysle študovať literatúru na Akadémii múzických umení. Pod vplyvom rodiny sa prihlásil k prijímaciemu konaniu na Fakultu všeobecného lekárstva Karlovej univerzity. Pretože sa umiestnil v druhej tretine uchádzačov, mohol študovať odbor stomatológia (prvá tretina bola prijatá k všeobecnému lekárstvu). V priebehu štúdia ho zaujala psychiatria. Stážoval na psychiatrickej klinike pod vedením profesora Petra Zvolského.

Po absolvovaní zubného lekárstva sa rozhodol pokračovať v štúdiu všeobecného lekárstva a následne sa špecializovať v psychiatrii. Stomatológovia mohli, podľa jeho vyjadrenia, doštudovať iba štvrtý až šiesty ročník odboru všeobecného lekárstva v riadnom dennom štúdiu. M. Kašparů však zvolil diaľkovú formu štúdia popri zamestnaní. Jedinou lekárskou fakultou, ktorá túto formu umožnila, bola Univerzita Komenského v Bratislave. Na nej musel opäť zložiť všetky skúšky zo šiestich ročníkov vrátane štátnych záverečných skúšok. V dôsledku rozhodnutia pokračovať v štúdiu a nenastúpiť na dráhu stomatológa, s ním ukončila vzťah spolužiačka krátko pred plánovanou svadbou.

Vyštudoval tiež odbory teológia a pedagogika na Teologickej fakulte Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach. V štúdiu teológie ďalej pokračoval a získal doktorát (PhD). Habilitoval sa (t. j. stal docentom) na univerzite v Košiciach v odbore pastorálna teológia prácou, ktorá vyšla v upravenej podobe knižne pod názvom Hypnóza – Pastorálna kauza. Doktorát z pedagogiky získal na GTF PU v roku 2012.

Čestný titul doctor honoris causa (dr. h. c.) Dostal roku 2011 v Bratislave. Dňa 4. apríla 2012 bol zapísaný do Českej knihy rekordov ako držiteľ najväčšieho počtu vysokoškolských titulov.

Psychiatrickú prax prevádzkuje v Pelhřimove. Je veľmi žiadaný aj ako vedúci duchovných cvičení.

Pri pražských vysokoškolských štúdiách sa zoznámil s Tomášom Halíkom. Tomáš Halík mu išiel na svadbe za svedka, jeho vôbec prvým krstom po jeho tajnej kňazskej vysviacke bol krst dcéry Maxa Kašparů, Bernadetty. Okrem nej má Max Kašparů ešte dcéru Teréziu.

Meno Maxmilián mu v roku 1984 pri tajnom vstupe do sekulárneho rádu želivských premonštrátov udelil opát Želivského kláštora Bohumil Vít Tajovský. Získal ich po poľskom svätcovi sv. Maximiliánovi Kolbe.

Ako člen KDU-ČSL prestúpil do TOP 09, z ktorej vystúpil v lete 2014, keď nezdieľal názor vedenia strany na interrupcie.

Je členom výboru sekcie pre hypnózu Českej lekárskej spoločnosti Jána Evanjelistu Purkyně, tiež je člen Českého klubu skeptikov SISYFOS.

Venuje sa štúdiu jazyka esperanto. Je členom Medzinárodného združenia katolíckych esperantistov a čestným členom Českej esperantské mládeže. Ako psychiater je tiež členom UMEA (Medzinárodné združenie lekárov-esperantistov) a odporúča štúdium esperanta predovšetkým svojím starším pacientom, pretože štúdium jazykov je podľa neho dobrou prevenciou proti demencii, ale národné jazyky sú pre štúdium v ​​neskoršom veku už ťažké. Ďalší prínos esperanta pre seniorov vidí v možnosti rozšírenia ich spoločenských kontaktov.

Dielo

Vydal viac ako dve desiatky publikácií v češtine a slovenčine, z ktorých niektoré boli preložené do poľštiny, taliančiny, francúzštiny, slovenčiny a esperanta. Do češtiny naopak preložil učebnicu esperanta.

Vlastné diela

Hovory o sobě (Nakladatelství Cesta, 1990) (po česky)

Věroměr Maxe Kašparů (1999) (po česky)

Malý kompas víry: Pro hledající, bloudící a nevěřící mladé lidi (Matice cyrilometodějská 1995, 1998, 2001) (po česky)

O radostech lidské duše s Maxem Kašparů (2001) (po česky)

Homiletické trivium (Matice cyrilometodějská, 2001) (po česky)

2 dni s Maxom Kašparů (Katechetické centrum Banská Bystrica, Prešov, 2001)

  Základy pastorální psychiatrie pro zpovědníky (Nakladatelství Cesta, 2002) (po česky)

  Do výšky volím pád (Karmelitánské nakladatelství, 2003) (po česky)

  Sedmero zastavení u klíčové dírky (Nakladatelství Cesta, 2003) (po česky)

  Niekoľko pohľadov na problémové deti a ich výchovu (Katechetické centrum Rožňava,   2003)

  Vánoční paradoxy (2004) (po česky)

  Vánoční proč-kdy-jak-kde (2004) (po česky)

  Jinými slovy. Na minutu s Maxem Kašparů (2005) (po česky)

  Šum z pěn (Nakladatelství Cesta, 2005) (po česky)

  Hypnóza, pastorální kauza – upravená dizertačná práca (Trinitas, 2006) (po česky)

  Z pláště a dalmatiky (Nakladatelství Cesta, 2006) (po česky)

  Třicet případů... aneb Malé, bílé, kulaté. (Nakladatelství Cesta, 2007) (po česky)

  Zápisník potulného kazatele (Nakladatelství Cesta, 2008) (po česky)

  Ve zpětném zrcátku Jindřicha Štreita (Nakladatelství Cesta, 2009) (po česky)

  O bludných kruzích a bludných kamenech (Nakladatelství Cesta, 2011) (po česky)

 Stručný esperantsko-český psychiatrický slovník (s Miroslavom Malovcom,  Norbertinum, Pelhřimov, 2012) (po česky)

  Po provaze ke Kristu (Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří, 2013) (po česky)

  Naslouchat je víc než poslouchat (Nakladatelství Cesta, Brno, 2013) (po česky)

Preklady vlastných diel do cudzích jazykov

DIMM come Credi ... (Città Nuova, Rím) (po taliansky)

Przewodnik po Radość (Wydawnictwo WAM, Krakov) (po poľsky)

Le Gioia dell'anima (Città Nuova, Rím) (po taliansky)

Kristnaskaj demandoj kaj paradoksoj (KAVA-PECH, Dobšiná, 2010, preložil Marek Blahuš, ISBN 978-80- 87169-19-3)[11] (po esperantsky)

Wiaromierz (Wydawnictwo WAM, Krakov) (po poľsky)

Konciza psikiatria Vortaro (s Miroslavom Malovcom, Norbertinum, Pelhřimov) (po esperantsky)

Po lane ku Kristovi (Karmelitánské nakladatelství, Bratislava, 2013)

• Predch.
• Nasl.