Fatimská slávnosť aj v prázdninovom mesiaci júl naplnila višňovský chrám. A vzhľadom k tomu, že sú prázdniny a dovolenky, pútnikov bolo skutočne veľa. Uvažujeme o slovách Panny Márie. V júli to boli slová: „Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú“ (Lk 1, 51). Reč bola o pýche. 

Nikto z nás nech netvrdí, že nemá problém s pýchou. Veľmi zaujímavo hovorí o pýche sv. Ján Mária Vianney: „Aby som vám podal náležité poznanie pýchy, je potrebné, aby som so súhlasom Boha vyňal z podsvetia Lucifera a postavil ho na moje miesto, aby vám on sám predstavil hrôzu tohto hriechu a ukázal, aké nebeské dobrá kvôli pýche stratil a aké nešťastie na seba pritiahol. Tento hriech neraz trvá chvíľu, ale trest, aký po ňom nasleduje, je večný. Pyšný človek nechce uveriť, že je pyšný, nechce priznať, že nemá pravdu. Jemu sa zdá, že všetko, čo hovorí, je dobré. Podľa čoho môžeme poznať veľkosť tohto hriechu? Podľa utrpenia a pokorenia, ktoré prijal Pán Ježiš, aby ho vykorenil. Pozrite, aké veľké nešťastia priviedol na zem tento hriech. Keby nebolo pýchy, nebolo by pekla. Keby nebolo tohto hriechu, Adam by doteraz prebýval v pozemskom raji, my všetci by sme boli šťastní: nepodliehali by sme chorobám a všetkým nedostatkom, nebolo by smrti ani strašného súdu; nemuseli by sme sa báť nešťastnej večnosti, mali by sme zaistené nebo. Dobre by nám bolo na tomto a ešte lepšie na tamtom svete; život by nám plynul na slávu dobrého Boha a kedysi s dušu i telom by sme to isté robili v nebi. Keby nie tento prekliaty hriech, Ježiš Kristus by nebol musel zomrieť. Koľkých utrpení by bol ušetrený Božský Spasiteľ! Spýtate sa ma, prečo tento hriech spôsobil toľko nešťastí? Preto, že keby Lucifer a jeho anjeli neboli pyšní, nebolo by zlých duchov, nikto by nepokúšal prvých rodičov a preto by vytrvali v dobrom.“

Boh dáva pyšným pocítiť svoje rameno: anjelov, ktorých pýcha premohla, „poslal“ do pekla. Prvých rodičov vyhnal z raja, pyšným staviteľom veže pomiatol jazyky, kráľ Nabuchodonozor bol za pýchu vyhnaný z ľudského spoločenstva, namyslený Goliáš dostal smrteľnú príučku od ponižovaného Dávida. Pán Ježiš hovorí o prvom a poslednom mieste, o hriešnikovi a mýtnikovi.

Ktosi povedal, že pýcha a hlúposť sú dve sestry, ktoré vždy spolu chodia. Lekári – psychiatri tvrdia, že pýcha je často príčinou nervových a psychických chorôb.    

Pýcha je hriechom diabla, lebo je klamstvom a diabol je otcom klamstva. Diabol nás tlačí do pýchy, lebo nám káže, aby sme si pripisovali to, čo skutočne nemáme, alebo máme od Boha.

A čo Mária? V nej nie je ani len tieň pýchy! Či si ona vyberala niekedy prvé miesta? Či chcela, aby ju chválili, alebo, aby ju bolo vidno? Či chcela byť vpredu, keď prišli pastieri, alebo mudrci? Či po zmŕtvychvstaní Ježiša pomyslela čo len na sekundu: kto je ona, akého má Syna? Či po odchode Syna dala pocítiť apoštolom, svoju intelektuálnu či morálnu veľkosť? Nie! Poďme v Máriiných šľapajách !!! Nech pokora ide s nami.

Liek na pýchu? Pán dekan to vysvetlil podrobne v kázni, tu len heslovite:

1. Spoľahni sa na Božiu prozreteľnosť.

2. Počúvaj iných s plným rešpektom.

3. Priznaj si potrebu byť spasený Kristom.

4. Uznaj, že potrebuješ oporu a podporu od iných.

• Predch.
• Nasl.