Milovaní bratia a sestry!

Prežívame vianočný čas, ako príchod lásky, ktorá jediná je schopná pretvárať nás a robiť naše vzťahy novými, naozaj ľudskými. Keď sa v betlehemskej maštali, ďaleko od ľudských príbytkov, narodilo dieťa, narodilo sa tam i nové spoločenstvo ľudí. Zatiaľ je to Jozef, Mária, a dieťa Ježiš. Neskoršie sa dozvieme, že rovnaké rodinné vzťahy sa zrodia medzi všetkými, ktorí príjmu Posolstvo tohto Dieťaťa. Posolstvo nádeje, vytvárať nové vzťahy, nové spoločenstvá, prinášať lásku.

Dnes na začiatku Nového roku sa nám ponúka nový časový úsek. Aký bude? Čím bude naplnený? Nosíme v sebe obavy, ale i nádej. Sme poznačení pečaťou minulosti, ale nosíme v sebe aj túžbu po novej budúcnosti. Ako dosiahnuť, aby bola lepšia? Človek je bytostne povolaný k trvalému rastu v dobrom. Ako však odolať zlu, ktoré nás ohrozuje na každom kroku našej existencie? Ako naplniť hlbokú a večnú túžbu po dobre a kráse, po láske a harmónii, ktorú do nášho srdca vložil ten, čo z večnosti vstúpil do nášho času a našich dejín? Tajomstvo úspechu je paradoxne ukryté v príklade jednoduchých pastierov, ktorí „sa poponáhľali do Betlehema...“ (porov. Lk 2,16). Aj my sa často ponáhľame. Dnes máme pred sebou nových 12 mesiacov, 52 týždňov, 365 dní. Kam sa v nich budeme ponáhľať? Koľkokrát počas týchto mesiacov, týždňov a dní vyslovíme vetu: „Nemám čas!“?

Čo chceme nájsť v našom náhlení...? O pastieroch ďalej čítame, že „našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach.“ (Lk 2,16). Niet väčšieho objavu pre človeka ako nájsť Dieťa uložené v jasliach. Dieťa s veľkým „D“. Spolu s deťmi žasneme, veď je to Deus, to dieťa je Boh, ktorý sa stal človekom, aby človekovi pomohol spoznať tajomstvo seba samého! Koľko mesiacov, týždňov a dní sme už prežili v náhlení, ale bez toho, aby sme niečo našli? Ako často sme sa podobali pútnikom na púšti, ktorí sa z posledných síl ponáhľajú za klamným javom fatamorgány?!

Boh vstúpil do nášho času, aby nás naučil vážiť si čas. Mať čas znamená mať šancu stretnúť Boha, aby sme pochopili, že sme stvorení pre večnosť. A predsa akosi podvedome - vedení skúsenosťou minulosti - cítime, že čas, ktorý sa nám ponúka bude opäť časom zápasov a mnohých pádov.

Dnes si dávame dobré predsavzatia a možno už zajtra sa ocitneme pred novým zlyhaním.

Dnes túžime po náprave vzťahov a možno už zajtra nedokážeme odpustiť ani len zlé slovo.

Dnes sľubujeme, že budeme vernejší vo svojom povolaní a možno už zajtra podľahneme novej náruživosti.

Mohlo by sa zdať, ako by sa náš život odvíjal v nezmyselnom kruhu nových predsavzatí a nových zlyhaní. A bolo by to naozaj tak, keby sme boli ponechaní sami na seba v úsilí naplniť najhlbšie túžby nášho srdca.

Avšak odvtedy ako v plnosti času Boh poslal svojho Syna (porov. Gal 4,4) je každý pohľad do budúcnosti pohľadom nádeje. Odvtedy žiadny ľudský zápas o dobro nie je zbytočný, aj keď nie je vždy úspešný. Lebo je tu Ktosi, kto vidí naše zápasy. A tak sa každé úsilie o dobro v nás a okolo nás stáva odpoveďou na povolanie. Lebo človek je povolaný k Dobru. Naše predsavzatia majú svoj zmysel, aj naše zápasy, ba i naše pády. Dokonca aj bolesť má svoj zmysel na ceste k dobru.

Tak sa v perspektíve Božieho príchodu stáva ľudský čas časom nádeje:

- časom, v ktorom sa oplatí bojovať za dobrú vec, aj keď pri tom môžeme utŕžiť rany;

- časom, v ktorom sa oplatí dôverovať, aj keď odpoveďou môže byť sklamanie;

- časom, v ktorom sa oplatí milovať, aj keď riskujeme zranenia.

Toto je odkaz Dieťaťa z jasiel pre naše rodiny, pre naše mestá i pre celý náš národ.

Vyprosujem všetkým ľuďom dobrej vôle k tomu dostatočnú odvahu a vytrvalosť, aby sme takto chceli začať žiť. Kto začne prvý? Predsa ten, kto viac miluje, ten vždy začína ako prvý. A stále máme okolo seba dosť príkladov tých, ktorí už takto žijú.

Svätý Otec Benedikt XVI. v apoštolskom liste “Porta fidei” (Dvere viery) nás vyzýva,

- aby Rok viery vyvolal u každého veriaceho túžbu vyznať vieru v plnosti a presvedčivo, s novou dôverou a nádejou,

- aby Rok viery nás viedol k intenzívnejšiemu sláveniu viery v liturgii, a osobitne v Eucharistii,

- aby Rok viery pomohol k vzrastu autentického svedectva života veriacich.

A napokon nás povzbudzuje, aby sme v tomto roku znovuobjavili obsah viery, ktorú vyznávame, slávime, prežívame a vyjadrujeme modlitbou.

Moje vinšovanie všetkým do každého dňa tohoto nového roku je:

Prežívajme uvedomelejšie Rok svätých Cyrila a Metoda ako aj Rok viery a nezabúdajme, že „Ježiš Kristus je ten istý včera, i dnes a naveky“, stále živý a žijúci. Prijmime ho a žime aj my s Ním a pre Neho - to nech je naše vzájomné prianie.

Ochrana Bohorodičky Panny Márie a Božie požehnanie nech nás sprevádzajú v každom dni nového roku 2013.

                                                      Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup

• Predch.
• Nasl.