Ján Pavol II. Veľký zaviedol Sviatok Božieho milosrdenstva.

Medzi rôznymi formami pobožnosti, ktoré nám zanechala sv. Faustína, zaujíma osobitné miesto sviatok Božieho milosrdenstva. Vyplýva to nie natoľko z počtu zjavení, ktoré mu boli venované, ako skôr z množstva prisľúbení, ktoré Ježiš spojil so slávením tohto sviatku.

V pondelok vo Veľkom týždni 17. apríla 1933 dal Ježiš sv. Faustíne poučenie, akým spôsobom sa má uctievať jeho milosrdenstvo, a opísal jej úlohu, ktorú má splniť na sviatok Božieho milosrdenstva – prejsť celý svet a privádzať zomdlené duše k prameňu jeho milosrdenstva.

Keď už bol obraz Božieho milosrdenstva takmer dokončený, uskutočnilo sa výnimočne dôležité zjavenie, ktoré zohralo dôležitú úlohu v stvárňovaní pobožnosti. Spasiteľ opäť vyjadril veľkú túžbu, aby sa v prvú nedeľu po Veľkej noci slávil sviatok milosrdenstva. V ten deň sa má z kazateľníc ohlasovať chvála Milosrdenstva, ktoré nezastaví nijaká ľudská bieda. Počas tohto zjavenia Ježiš po prvý raz vyslovil veľký prísľub spojený so slávením sviatku Milosrdenstva : „ Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a trestov .“

28. apríla 1935, na Bielu nedeľu, čiže v prvú nedeľu po Veľkej noci, počas slávnostnej pobožnosti v Ostrej Brame, kde bol vystavený obraz Božieho milosrdenstva, keď kňaz vzal Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal ľud, videla sestra Faustína Ježiša v rovnakej podobe, v akej bol na obraze. Spasiteľ udelil ľudu požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozliali na celý svet. Po chvíli svätica počula slová : „ Ten sviatok vyšiel z vnútra môjho milosrdenstva a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania. Obdrží ho každá duša, ktorá verí a dôveruje môjmu milosrdenstvu .“ Prostredníctvom apoštolky Božieho milosrdenstva odkázal všetkým ľuďom, osobitne hriešnikom, aby sa nebáli priblížiť sa k nemu.

3. apríla 1937, na vigíliu Bielej nedele, sa Ježiš obrátil na Faustínu so žiadosťou, aby tlmočila jeho veľkú túžbu kňazovi, aby na sviatok Božieho milosrdenstva povedal kázeň o jeho nepochopiteľnom milosrdenstve. V ďalší deň Ježiš po tretí raz vyslovil osobitný prísľub – spojený so sviatkom Milosrdenstva, podľa ktorého každý, kto sa vyspovedá a pristúpi ku svätému prijímaniu na sviatok Milosrdenstva, získa úplné odpustky.

Posledné zjavenie týkajúce sa sviatku Božieho milosrdenstva sa odohralo na konci januára 1938. Ježiš požiadal svoju dôverníčku, aby povedala ostatným, že sviatok Božieho milosrdenstva vytryskol z jeho vnútra pre potechu celého sveta.

Deviatnik

Sviatku Božieho milosrdenstva má podľa zjavení sestre Faustíne predchádzať deviatnik, ktorý sa má začať na Veľký piatok. Ježiš dvakrát vyjadril želania, aby sa jeho snúbenica deväťdňovou pobožnosťou pripravila na túto slávnosť. Svätica nám zanechala prísľuby Spasiteľa určené všetkým veriacim, ktoré vyjadrujú slová : „ V tejto novéne udelím dušiam všetky milosti. “

S plnou vážnosťou treba zdôrazniť, že vo svetle posolstva sv. Faustíny Ježišovou vôľou bolo, aby sviatok Božieho milosrdenstva predchádzala novéna pozostávajúca z korunky k Božiemu milosrdenstvu. Na jej odriekanie sú totiž viazané mimoriadne prisľúbenia. Hoci výsadným časom na jej modlenie sú dni medzi Veľkým piatkom a sviatkom Božieho milosrdenstva, rovnako sa možno novénu modliť aj v inom čase. Ak bude táto modlitba vychádzať z dôvery potvrdenej skutkami milosrdenstva, stane sa skutočným prejavom pobožnosti.

Dejiny sviatku

Na Bielu nedeľu 16. apríla 1944 sa v Krakove – Lagiewnikách po prvý raz slávnostne slávil sviatok Božieho milosrdenstva. V tento deň krakovský spovedník apoštolky Božieho milosrdenstva o. Józef Andrasz vykonal posviacku druhého obrazu Najmilosrdnejšieho Spasiteľa, ktorý namaľoval Adolf Hyla pre kláštornú kaplnku.

Sviatok Božieho milosrdenstva si vďaka rozbehnutým aktivitám skutočne získaval čoraz väčšie uznanie. Arcibiskup Eugeniusz Baziak v mene kardinála Adama Sapiehu 14. mája 1951 udelil na sedem rokov úplné odpustky veriacim, ktorí navštívia na Bielu nedeľu kláštor v Lagiewnikách, čo prispelo k ešte väčšiemu rozkvetu úcty k Božiemu milosrdenstvu.

Tento živý rozvoj prerušil dekrét Svätého ofícia z 19. novembra 1958 adresovaný biskupom a všetkým rehoľným predstaveným v ktorom stálo : „ Sviatok Božieho milosrdenstva sa nebude ustanovovať “ O štyri mesiace neskôr bola podpísaná Notifikácia Svätého ofícia, ktorá zakazovala šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré predložila sestra Faustína.

Až odvolanie spomenutého dokumentu v r. 1978 znamenalo novú etapu v dejinách úsilia o sviatok Božieho milosrdenstva.

23. marca 1993 poľskí biskupi poslali Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. Prosbu o ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva.

Korunou úsilia o zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi, ktoré trvalo niekoľko desaťročí, bola kanonizácia sestry Faustíny. Nie náhodou sa podľa želania Svätého otca, podobne ako beatifikácia v roku 1993, konala na Druhú veľkonočnú nedeľu. Počas kanonizačnej homílie pápež oznámil, že odteraz sa v celej Cirkvi bude tento deň nazývať Nedeľa Božieho milosrdenstva. 5. mája 2000 nadobudlo pápežovo rozhodnutie právnu formu. Tak sa splnila vrúcna túžba sestry Faustíny a miliónov ľudí modliacich sa za zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi.

 Andrzej Witko - Úcta k Božiemu milosrdenstvu. Štvrtá kapitola

Čo je Božie Milosrdenstvo ?

Pápež Ján Pavol II

Pápež Ján Pavol II. spolu vo svojom kazateľskom a osobnom živote, sa snažil žiť a kázať posolstvo Božieho Milosrdenstva.Ako veľký milosrdný otec písal v encyklike o Božom Milosrdenstve:

"Posolstvo Božieho Milosrdenstva mi bolo vždy milé a blízke...

ktoré som si zobral na Petrov stolec a ktoré vo vnímaní formuje obraz tohto pontifikátu ".                  

V jeho písomnostiach a homíliách predložil Božie Milosrdenstvo ako odpoveď na svetové problémy a ako posolstvo tretiemu miléniu. Beatifikoval a kanonizoval sestru Faustínu Kowalskú,reholnú sestru spojenú  s posolstvom, a urobil to v Ríme a nie v Poľsku na zvýraznenie, že Božie Milosrdenstvo je pre celý svet.

Zavedenie Nedele Božieho Milosrdenstva pre celú Cirkev

Keď pápež Ján Pavol II kanonizoval sestru Faustínu, taktiež v rovnaký deň, prekvapil celý svet zavedením Nedele Božieho Milosrdenstva ( sviatok spojený s posolstvom ) ako sviatok pre celú Cirkev.Tento sviatok sa slávi na prvú nedeľu po Veľkej noci.O tomto dni Ján Pavol II povedal:

"Toto je najšťastnejší deň môjho života"

Zverenie celého sveta do Božieho Milosrdenstva

V roku 2002, pápež zveril celý svet do Božieho Milosrdenstva ked posvätil svätinu Božieho Milosrdenstva v Lagiewnikoch, na predmestí Krakowa v Poľsku. To je miesto, kde sú uložené telesné pozostatky sv.Faustíny.

Svätý otec si spomína, že ako mladý človek pracoval v lome, len niekolko metrov od dnešnej svätyne.

Taktiež povedal, že dlho myslel na sv.Faustínu, keď písal svoju encykliku o Božom Milosrdenstve.

Okrem toho, Svätý otec, často citoval z Denníčka sv. Faustíny a modlil sa ruženec Božieho Milosrdenstva

pri svätom hrobe.

Po smrti Jána Pavla II

Po zvážení, že svoj život zveril do Božieho Milosrdenstva a sv.Faustíne, niet sa čo čudovat, že pápež Ján Pavol II zomrel na vigíliu Božieho Milosrdenstva ( večer pred sviatkom ),ktorý bol toho roku 3.apríla.

Taktiež nie je prekvapením, že nám Svätý otec zanechal odkaz v Nedeli Božieho Milosrdenstva, ktorý bol čítaný vo sviatočný deň po sv. omši, ktorá bola celebrovaná ako zádušná omša za Sv. Otca.

Opakovane Ján Pavol II písal a hovoril o našej potrebe obrátiť sa k Božiemu milosrdenstvu ako odpoveď na špecifické problémy našej doby. Zanechal silný symbol zameraný na posolstvo Božieho Milosrdenstva a jeho oddanosť počas jeho pontifikátu bude viesť Cirkev dlho po jeho smrti.

Pápež Ján Pavol II - Citáty

"Okamžite po nástupe na Petrov stolec v Ríme, som považoval toto posolstvo ( Božieho Milosrdenstva ) ako moju špeciálnu úlohu. Božia Prozreteľnosť mi to pridelila v súčasnej situácii muža, Cirkvi a sveta. Dalo by sa povedať, že práve táto situácia mi určila toto posolstvo ako cieľ pred Bohom"

—22. novembra, 1981, Collevalenza, Taliansko

"Tí, ktorí úprimne hovoria "Ježiš, dôverujem v teba" nájdu potešenie vo všetkých svojich úzkostiach a obavách"

"Človek nepotrebuje nič viac ako Božie Milosrdenstvo - túto lásku, ktorá je dobrotivá, ktorá je súcitná, ktorá pozdvihuje človeka nad jeho slabosti do nekonečných výšin, k svätosti Boha"

—7. júna, 1997, na sviatok Božieho Milosrdenstva, Krakow, Poľsko

"Posolstvo Božieho Milosrdenstva mi bolo vždy milé a blízke... ktoré som si zobral na Petrov stolec a ktoré vo vnímaní formuje obraz tohto pontifikátu ".

-Ján Pavol II hovorí o svojom pontifikáte

"Buďte apoštolmi Božieho Milosrdenstva pod Máriiným materinským a láskavým vedením ".

-Ján Pavol II, 22. júna, 1993

"Cirkev nanovo číta posolstvo o milosrdenstve, aby naozaj prinášala pokoleniu končiaceho sa tisícročia i nasledujúcim generáciám svetlo nádeje ... Je to posolstvo jasné a čitateľné pre každého "

—7. júna, 1997, na sviatok Božieho Milosrdenstva, Krakow, Poľsko

"Zvelebujme Boha za veľké skutky, ktoré vykonal v jej ( Faustíninej ) duši. Oslavujme ho a ďakujme mu za veľké skutky, ktoré urobil, a stále robí v ľudských dušiach, ktoré vďaka jej svedectvu a posolstvu objavujú nekonečné Božie milosrdenstvo "

Ján Pavol II, počas homílie pri blahorečení sestry Faustíny, sú dokonalým zhrnutím jej úlohy v súčasnom svete

• Predch.
• Nasl.