Tretia cesta bl. Jána Pavla II. na Slovensku vyvrcholila 14. septembra

Pastierska starostlivosť Jána Pavla II.

Tretia apoštolská cesta Svätého Otca Jána Pavla II. v Slovenskej republike, v dňoch od 11. do 14. septembra 2003, je opätovným vyjadrením pastierskej starostlivosti Petrovho nástupcu o všetky miestne Cirkvi sveta, ako i o každú jednu z nich osobitne. Je konkrétnym prejavom vykonávania Petrovho úradu ako služby lásky celému Božiemu l'udu pre rozkvet jednoty a univerzálnosti Cirkvi.

V uplynulých desaťročiach mohla Cirkev na Slovensku zblízka zakúsiť otcovskú starostlivosť Rímskeho biskupa, keď dodával životný elán katolíckemu spoločenstvu, veľmi skúšanému prenasledovaním zo strany totalitných režimov, ktoré však šťastne povstalo do nového veku slobody a národného uvedomenia. Takto mohla Cirkev na Slovensku, obohatená novou skúsenosťou jednoty s Petrovým nástupcom a s inými Cirkvami v Európe a vo svete, znovu vykročiť a prehĺbiť svoju cestu viery a spoločenstva. Do toho spoločenstva vždy patrili bratia zo Solúna, svätí Cyril a Metod, spolupatróni Európy. Tam má počiatok nepretržitá kresťanská tradícia jej života, počas premenlivých udalostí jej dejín až do dnešných čias.

Pastoračná starostlivosť Svätého Otca o Slovensko a Slovákov počas uplynulých rokov, má základný význam a mimoriadny vplyv na vieru a každodenný život tohto národa. Svätý Otec totiž vymenoval dvoch kardinálov a všetkých terajších slovenských biskupov ( písané v roku 2003). V roku 1995 zriadil Košickú arcidiecézu a provinciu, a tiež v roku 1997 zriadil Košický apoštolský exarchát pre katolíkov byzantského obradu. V roku 1980 v Kanade zriadil Slovenskú gréckokatolícku diecézu sv. Cyrila a Metoda, a nakoniec povýšil viacero kostolov na baziliky (Ľutina, Levoča, Staré Hory, Rajecká Lesná a Bardejov). Ešte väčšiu starostlivost' prejavil Svätý Otec svojimi pastoračnými cestami.

Čítať ďalej...

Slávnosť pri kaplnke sv. Rochusa

V nedeľu 14. augusta bola krásna slávnosť v Božej prírode pri kaplnke sv. Rochusa. Prišlo veľa ľudí, aby sa povzbudili vo viere. Pán dekan vychádzal z evanjelia, zdôraznil hodnotu našej viery, priblížil nám postavu sv. Rochusa, vysvetlil súvislosti vzniku kaplnky.

Sv. Rochus sa narodil v Montpellier vo Francúzsku roku 1295. Pochádzal z bohatej rodiny, ale už v mladosti svoj majetok rozdal a stal sa františkánom. Ako mních odišiel do Talianska (Toskánsko, Piacenza, Cesena), kde opatroval obete morovej epidémie.  Neskôr sám ochorel. Podľa legendy sa mu podarilo uzdraviť najmä vďaka modlitbám a vernosti svojho psa, ktorý mu počas jeho utrpenia nosil do lesa, kde žil v odlúčení, jedlo. Potom sa vrátil do rodného mesta. Keďže ho tam nespoznali, pokladali ho za nepriateľského vyzvedača. Tak sa dostal do väzenia. Sv. Rochus vo väzení trpel, nepriznal sa kým skutočne je, a ľudia sa o ňom dozvedeli pravdu až po jeho smrti. Zomrel v roku 1327 ako 32 ročný. Býva zobrazovaný ako vysoký muž v kňazskom rúchu s odhaleným stehnom, na ktorom má morovú ranu, s berlou alebo so psom.

V Bratislave na pamiatku strašnej morovej epidémie z roku 1713 postavili na Rybnom námestí stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice. Samotný stĺp s Najsvätejšou Trojicou stojí na trojhrannom podstavci. Na rohoch podstavca sú umiestnené sochy troch svätcov považovaných za ochrancov proti moru – sv. Rochusa, sv. Karola Boromejského a sv. Andreja.

Kaplnku sv. Rochusa v Novom Meste nad Váhom postavili na začiatku 18-teho storočia v barokovom štýle. Prvá písomná zmienka o tejto kaplnke je z roku 1721. V období okolo roku 1721 zúril nielen v Novom Meste nad Váhom mor. Vtedy sa ľudia utiekali ku kresťanským patrónom. Sv. Rochus bol so sv. Rozáliou patrónmi boja proti tejto chorobe. Sv. Rochus je pokladaný za ochrancu lekárov, lekárnikov, kamenárov, chorých na mor, choleru a iné nákazlivé ochorenia. Chorváti si ho po pokresťančení určili ako patróna svojej krajiny.

V roku 1720 bol duchovným správcom vtedajšej farnosti, do ktorej Turie patrilo, mladý 28 ročný horlivý farár Štefan Ambruš, muž neobyčajne vzdelaný. Pod jeho vedením obnovili miestni katolíci starobylú kaplnku  “Za obrázkom” a zároveň postavili novú kaplnku sv. Rochusa na znak vďaky Pánu Bohu, že prestal v obci strašný mor. Napriek tomu, že sú uvádzané až tri rôzne roky, kedy mohla vzniknúť kaplnka sv. Rochusa ( 1710, 1720,  dokonca rok 1873 ), pravdepodobný je rok vzniku okolo 1720. Iný dôležitý údaj je v Kánonickej vizitácii rosinskej farnosti, kde sa kaplnka spomína už v roku 1713. Otázne je, kedy presne trápil mor ľudí v Turí a kedy skončil. V Bratislave bola morová epidémia v roku 1713, v Novom Meste sa kaplnka spomína v roku 1721.V tomto obodbí, je možné, že ešte pred týmito dvoma stavbami, vznikla prvá kaplnka sv. Rochusa v Turí ako prejav vďaky za skončený mor.

Minulý rok obetaví farníci z Turia obnovili kaplnku „Za obrázkom.“ 1. augusta 2010 obnovenú kaplnku sv. Anny posvätil pán dekan Jozef Bagin. Tohto roku  farníci obnovili ďalšiu kaplnku – sv. Rochusa. Vďaka patrí mnohým obetavým, ktorí sa o to pričinili. Dušou obnovy oboch kaplniek bol pán Pavol Tandara, ktorému patrí najväčšia vďaka. 14. augusta 2011 obnovenú kaplnku sv. Rochusa posvätil pán dekan Jozef Bagin.

Detský tábor pod ochranou anjelov

Spolu s deťmi z našej farnosti Višňové sme prežili krásnych 5 dní v dennom tábore. Tábor sa niesol v znamení anjelov a každý deň nás sprevádzal iný anjel. Pre deti boli pripravené hry, súťaže, pokladovka, tance a aktivity, maľovali sme tričká a plagáty. Každý mal svojho tajného anjela, ktorý mu celý týždeň pomáhal a bol nablízku. Navštívili sme aj rozprávkové mestečko Habakuky a Harmaneckú jaskyňu. Zažili sme veľa zábavy, upevnili staré priateľstvá a nadviazali nové. O stravu sa nám starali úžasné pani kuchárky. Každý deň sme s pánom dekanom mali sv. omšu, kde sme si postupne vysvetľovali, čo znamenajú anjeli v našich životoch: Gabriel nás naučil byť poslom dobrých správ, Michael nám pomáhal bojovať so zlom, Lazarus nám hovoril, že aj v smrti je nám Boh nablízku, Rafael nás ochraňoval na cestách a anjeli strážni nás vyprevadili do ďalších dní s prísľubom, že budú bdieť nad našimi životmi po všetky dni. Mali sme sa naozaj fantasticky a tešíme sa na ďalšie spoločné akcie. Tým, ktorí to všetko pochopili a nám pomohli rôznym spôsobom, úprimne ďakujeme. Veď to bolo pre naše deti...

Púte k Panne Márii Nanebovzatej v Oščadnici a v Domaniži