Aktuálne

Zomrel Vladimír Jukl

Vo veku 87 rokov zomrel dnes predpoludním katolícky kňaz Vladimír Jukl. Svätú omšu s pohrebnými obradmi bude celebrovať bratislavský arcibiskup a metropolita Mons. Stanislav Zvolenský v utorok 8. mája o 12.00 h v Dóme sv. Martina v Bratislave. Vladimír Jukl bude pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí vedľa svojich príbuzných.

Vladimír Jukl sa narodil v roku 1925 v Bratislave, kde prežil väčšiu časť svojho života. Jeho otec mal český pôvod a pracoval ako profesor na Obchodnej akadémii v Bratislave. Matka bola Slovenka a práve ona Vladimírovi vštepila základy viery a náboženského života. Získal základné, stredoškolské i vysokoškolské vzdelanie.

Stal sa členom spoločenstva Rodina, kde sa v roku 1943 zoznámil s kňazom a profesorom Tomislavom Kolakovičom. V tomto spoločenstve sa mladí vysokoškoláci zaoberali podrobnejším štúdiom ruštiny a východnej liturgie a filozofie. Vďaka pátrovi Kolakovičovi získal Vladimír poznanie aplikovanej kresťanskej teológie a vlastnú vnútornú spiritualitu. Spolu chceli nadviazať spoluprácu s vedúcimi ruskými činiteľmi, a tak pomôcť katolíckej cirkvi v Sovietskom zväze.

V roku 1944 sa zúčastnili na SNP a hoci neorganizovali odboj, boli nútení skrývať sa v horách. Po Povstaní sa profesorovi podarilo na leto odcestovať do Ruska a Vladimír začal spolu s priateľom Silvestrom Krčmérym študovať na vysokej škole v Prahe. Tam spoločne rozvinuli hnutie laického apoštolátu, tzv. katolícku akciu a naďalej spolupracovali s pátrom Kolakovičom, čo bolo hlavným dôvodom ich štvortýždňového zatknutia a vyšetrovania Štátnou bezpečnosťou v roku 1946.

O päť rokov neskôr sa začala ŠtB opäť špeciálne zaoberať Rodinou. Juklovi a Krčméryho priatelia boli postupne zatýkaní. Vladimíra Jukla zatkla ŠtB v auguste 1951. Po mučení a desaťmesačnej samoväzbe bol ako 27-ročný odsúdený za velezradu na 25 rokov väzenia. Na slobodu sa dostal podmienečne v roku 1965. Vo väzení strávil 13 rokov, 6 mesiacov a 9 dní. Ostatní členovia Rodiny boli odsúdení spolu viac ako na tisíc rokov.

V roku 1966 založili Jukl s Krčmérym prvý vysokoškolský krúžok tajnej Cirkvi. V roku 1968 bol prepustený na slobodu tajný biskup Korec. Po jeho odobrení začali Jukl s Krčmérym systematicky podľa Kolakovičových odporúčaní budovať tajnú cirkev ako organizáciu. Postupne vybudovali na každej bratislavskej fakulte a v každom ročníku krúžok tajnej Cirkvi. Počas štúdia s vysokoškolákmi pracovali v Bratislave a školili ich na to, aby po návrate do svojho bydliska dokázali zakladať regionálne krúžky tajnej cirkvi. Koncom sedemdesiatych rokov už existovala tajná cirkev ako organizovaná sieť po celom Slovensku. V roku 1971 bol Vladimír Jukl tajne vysvätený za kňaza.

Púť rodičov kňazov




Nedeľa Dobrého Pastiera bola vo Višňovom opäť bohatá na duchovný zážitok. Do mariánskej  svätyne putovali rodičia kňazov, aby ďakovali za dar povolania pre ich rodinu. Prišli rodičia kňazov nielen zo Žilinskej diecézy, ale zastúpené boli aj iné diecézy Slovenska, dokonca aj Košická arcidiecéza. Program začal krížovou cestou s témou „kríž v živote kňaza“. Rodičia kňazov sa ju pomodlili veľmi sústredene rozjímajúc na krížom Pána Ježiša, ale aj nad krížom svojho syna – kňaza. Aj v kňazstve je dostatok krížov, kňazom treba pomáhať kríž niesť. Vo veľkej miere môžu pomáhať rodičia. Modlitba otca a matky letí priamo k Pánu Bohu. Nasledovali svedectvá rodičov na tému „cesta môjho syna ku kňazstvu“. Každá rodina, každé povolanie má svoj príbeh: zaujímavý, originálny, neopakovateľný. Matky aj otcovia vyrozprávali veľa zo svojho vnútra nielen pred sv. omšou, ale aj potom pri slávnostnom obede. Hovorili o atmosfére, ktorá vládla v rodine, o živote viery, o živote modlitby, o svojich synoch, ako sa postupne vyvíjalo ich povolanie, o tom, ako to všetko so synmi prežívali, o tom, ako toto rozhodnutie stať sa kňazom zasiahlo ich rodinu. Svedectvá, ktoré boli úprimne povedané, museli osloviť každého. Vyvrcholením bola slávnostná sv. omša, ktorú celebroval kancelár Biskupského úradu v Žiline, Mons. Michal Baláž. Miestny kňaz Jozef Bagin, súdny vikár, privítal rodičov kňazov s myšlienkou, že chceme ďakovať za dar kňazstva v našich rodinách, chceme si uctiť rodičov kňazov a chceme prosiť o milosti  pre kňazov.




V homílii pán kancelár začal zaujímavým príbehom ako umelec krásne zarecitoval žalm 23 o Dobrom Pastierovi. Potom to mal urobiť aj kňaz. Po prednese umelca všetci tlieskali, po prednese kňaza netlieskal nik. Vtedy umelec vyhlásil: „Ja poznám žalm, ale kňaz pozná Pastiera.“ Rozvíjal myšlienku povolania. Najskôr toho manželského. „Manželská láska je Vaším povolaním,“ povedal rodičom. Spomenul príbeh Jána XXIII. Keď dostal biskupský prsteň, prišiel sa pochváliť matke. Ona mu ukázala svoj prsteň so slovami: „bez tohto prsteňa by nebolo ani Tvojho prsteňa ....“  Kazateľ povzbudil  prítomných, aby zachovali krásu svojho povolania, aby sa posilňovali modlitbou, vzájomnými rozhovormi. Povzbudzoval k dobrej výchove. Vyjadril radosť z toho, že toľkí putovali do Višňového. „Prišli sme k Márii, neprišli sme sa zabávať, prišli sme ďakovať, povzbudiť sa vo viere.“ Pán kancelár sa zamýšľal nad poslaním kňaza. Nad krížom v kňazstve, nad službou kňaza, nad jeho obetou. Nad tým, že kňaz dáva Božie dary. Poukázal na slová v liturgii: Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu Otcu všemohúcemu. A čo odpovedá ľud? Veľmi silné slová: Nech Pán prijme obetu z tvojich rúk – na chválu a slávu svojho mena – na úžitok nám i celej svätej Cirkvi. Po svätej omši  pri slávnostnom obede vládla rodinná atmosféra, v ktorej rodičia poodhalili ešte niečo zo svojich rodín.

Viac  fotografií  pozri  tu.

Pavla Demitru uviedli do slovenskej Siene slávy

Pavol Demitra bol nesmierne kreatívny hráč, hokejový umelec, charizmatický a ušľachtilý človek s citlivou dušou. Vrcholné herné majstrovstvo a líderské schopnosti ho posunuli medzi športových velikánov. Jeho kariéru zdobí bronz z MS 2003 vo Fínsku, rovnaký kov z MS juniorov 1993 (ešte v drese ČSFR). Trojnásobný účastník Zápasu hviezd NHL (1999, 2000 a 2002) získal v roku 2000 Lady Byng Memorial Trophy, prestížnu cenu pre hokejistov so športovou virtuozitou a zmyslom pre džentlmenstvo na ľade i mimo neho. Od toho istého roku bol aj držiteľom Ceny fair play SOV.

 

Všade tam, kde hrával, očaril fanúšikov, vyslúžil si uznanie spoluhráčov, súperov i odborníkov. V roku 2003 získal Zlatý puk pre najlepšieho hokejistu SR. Na ZOH 2010 vo Vancouveri bol členom All-Stars i najproduktívnejším hráčom. Na záver bohatej reprezentačnej kariéry, s emotívnou rozlúčkou počas MS 2011, ocenili hráčske kvality kapitána tímu Demitru titulom Najlepší útočník SR 2011.

 

Havária lietadla 7. septembra 2011 v Jaroslavli pripravila športový svet o ušľachtilého človeka, jedinečného hokejistu, ozajstný športový idol našej mládeže.

Čítať ďalej...

Zomrel pán dekan Štefan Raček


V duchu kresťanskej nádeje na vzkriesenie a s prosbou o modlitbu oznamujeme, že Štefan Raček, honorárny dekan, narodený 14.9.1919 v Zákopčí, ordinovaný 29.6.1946, odovzdal svoj život Stvoriteľovi dňa 19. apríla 2012, v 93. roku života a v 66. roku kňazstva. Sv. omša s pohrebnými obradmi bude v stredu 25. 4. 2012 o 14.30 vo farskom kostole v Púchove, kde bude aj pochovaný na miestnom cintoríne. Venujte mu, prosím, modlitbu.