Fatimská slávnosť v júli

Fatimská slávnosť v prázdninovom čase bola obetovaná za naše rodiny. Modlitbu sv. ruženca opäť popretkávali meditácie a spevy. Aj cez prázdniny, či dovolenky potrebujeme so sebou vziať na všetky naše cesty Máriu aj Ježiša....

Pán dekan sa vrátil s pútnikmi z Medžugoria. Pred mesiacom hovoril o otcovstve, keďže v júni je deň otcov. V júli venoval svoju homíliu rodinám. Zamýšľal sa nad tým, ako fungujú naše rodiny. Ako pred mesiacom, aj dnes nás opäť pozval do Nazareta, aby sme sa učili od Márie a Jozefa. Kládol otázku, či je v našich rodinách láska, úcta, vernosť a zodpovedná komunikácia. Spomínal svedectvo, ktoré povedal v Čenakole v Medžugorií mladý Martin: „Môj otec strašne pil. Ja som káčal v jeho šlapajách. Keď som prišiel domov opitý, nadrogovaný, otec mi ani raz nevyčistil žalúdok. Nikdy ma nevyhrešil, nikdy mi nevynadal.“ Iný príbeh bol o otcovi, ktorý oslavoval 80. narodeniny. Jeho päť synov skonštatovalo: Máme dobrého otca, máme dobrú mamu! Rodičia boli dobrí, preto aj deti sú dobré! Rodičia boli zbožní, preto aj deti sú zbožné! Rodičia mali úctu k sv. omši, aj deti majú úctu k sv. omši. Aj v deň osláv bola sv. omša ako poďakovanie za všetko. Otec nikdy nepil a tak ani jeden z jeho piatich synov nepije! Aj tu platí to biblické: Dobrý strom rodí dobré ovocie....

Kazateľ nás pozval, aby sme si budovali krásne vzťahy, aby sme spolu hovorili, aby sme si všetko prediskutovali a spoločne hľadali riešenie. S Bohom aj s človekom. Neutekajme od Boha, veď cesta života s Ním, to je jediná správna cesta, ktorá vedie k šťastiu a – do neba. Rodičia, pamätajme: vychovávame buď obyvateľov neba alebo obyvateľov pekla. Buď svätcov, alebo zatratencov. Tretia možnosť neexistuje!    

Lumen fidei - prvá encyklika pápeža Františka

Ponúkam vám český preklad novej encykliky:

1. Světlo víry – tímto výrazem označuje tradice církve velký dar, jejž přinesl Ježíš, který se v Janově evangeliu takto představuje: „Já jsem přišel na svět jako světlo, aby žádný, kdo uvěří ve mne, nezůstal v temnotě“ (Jan 12,46). Také svatý Pavel se vyjadřuje obdobně: „Bůh, který řekl: »Ať ze tmy zazáří světlo!«, zazářil v našem srdci“ (2 Kor 4,6). V pohanském světě hladovějícím po světle se ujal kult boha Slunce, Sol invictus, vzývaného při úsvitu. Ačkoli slunce vycházelo každý den, bylo zcela jasné, že nedokáže svým světlem prozářit celou lidskou existenci. Slunce totiž neosvěcuje celou realitu, jeho paprsek nemůže proniknout do stínu smrti, kde se lidské oko před jeho svitem zavírá. „Pro víru ve slunce – říká svatý mučedník Justin – dosud nikdo nebyl ochoten zemřít“.[1] Křesťané, vědomi si velkolepého horizontu, který jim otevřela víra, nazývali Krista pravým sluncem, které „svými paprsky dává život“.[2] Ježíš praví Martě, která oplákává smrt svého bratra Lazara: „Řekl jsem ti přece, že budeš-li věřit, uvidíš slávu Boží“ (Jan 11,40). Kdo věří, vidí; vidí ve světle, které osvěcuje celou cestu, protože k nám přichází od zmrtvýchvstalého Krista, jitřenky, která nezapadá.

Iluzorní světlo?

2. A přece, mluvíme-li o světle víry, můžeme zaslechnout námitku mnoha našich současníků. V novověku se myslelo, že toto světlo snad mohlo stačit antickým civilizacím, ale nic už nepřináší nové době, člověku, který dozrál, je hrdý na svůj rozum a touží zkoumat budoucnost novým způsobem. Z tohoto hlediska se víra jevila jako nějaké iluzorní světlo, které člověku bránilo pěstovat smělost vědění. Mladý Nietzsche vybízel sestru Elisabeth, aby riskovala a vydala se „novými cestami..., v nejistotě autonomního jednání“. A dodal: „V tomto bodě se cesty lidstva dělí. Chceš-li dosáhnout pokoj duše a štěstí, věř si, ale chceš-li být učednicí pravdy, tak hledej“[3]. Víra jakoby odporovala hledání. Odtud Nietzsche začne odvíjet svoji kritiku křesťanství, které mělo údajně minimalizovat smysl lidské existence a odnímat životu novost a dobrodružství. Víra potom byla jakousi iluzí světla, která je pro nás svobodné lidi překážkou na cestě k zítřku.

Čítať ďalej...

Svätý, svätý, svätý, na tú chvíľu čaká svet ...

SANTO, SANTO, SANTO!

NA TÚTO CHVÍĽU ČAKAL SVET.

SANTO, SANTO, SANTO!

MILOVANÝ PÁPEŽ NÁŠ.

TO ČO V ŇOM

BOLO PRE NÁS SVÄTÉ,

JEHO HLAS, DOBROTA, JEHO MYŠLIENKY.

TO, ČO V ŇOM,

HOCI NEPOCHOPITEĽNÉ,

NA OLTÁROCH ZAČNE ŽIŤ!

SANTO, SANTO, SANTO,

BOŽÍ PÚTNIK ŤAŽKÝCH ČASOV.

SANTO, SANTO, SANTO,

OBYČANÝ ČLOVEK - JEDEN Z NÁS.

TO ČO V ŇOM

BOLO PRE NÁS SVÄTÉ,

JEHO HLAS, DOBROTA, JEHO MYŠLIENKY.

TO, ČO V ŇOM,

HOCI NEPOCHOPITEĽNÉ,

BOH SÁM PRIJAL DNES.

TO, ČO V ŇOM, PLODY TEJTO ZEME,

KTORÝ BUDE TRVAŤ PONAD ČAS,

PONAD ČAS.

TO ČO V ŇOM, SRDCE NAŠICH SŔDC.

TO, ČO V ŇOM: - NÁŠ PÁN.

Rodina - z Božieho ustanovenia manželstvo muža a ženy

Biskupi Slovenska dali vyhlásenie k otázke tzv. rodovej rovnosti

Nitra. Od 3. do 4. júla 2013 sa v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre konalo 75. plenárne zasadnutie Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Zúčastnilo sa ho všetkých 16 biskupov, členov KBS. Biskupi odsúhlasili text vyhlásenia k otázke rodovej rovnosti. Text vyhlásenia prinášame v plnom znení.

Vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska o rodovej rovnosti

Rodina je z Božieho ustanovenia založená na manželstve muža a ženy. Aj zo súčasných štatistík vyplýva, že pokiaľ ide o istotu, poskytovanie útočiska a stability, podporu života, stále patrí medzi priority väčšiny mladých ľudí. Takto chápaný inštitút manželstva nájdeme prakticky v každej ľudskej kultúre a každej civilizácii. Napriek tomu je táto pravda zo strany súčasnej alternatívnej kultúry systematicky spochybňovaná a zosmiešňovaná. Častokrát sa to objavuje už v mediálnych programoch a materiáloch určených pre deti a mládež. Podľa tohto chápania manželstvo a rodina je vraj prežitkom, preto sú tu snahy už deti ovplyvňovať k alternatívnym formám partnerstva. Biologicky podmienené pohlavie treba údajne prekonať možnosťou jeho slobodného výberu, čím sa vraj zabezpečí rovnosť medzi ľuďmi. Človek sa týmto chce stavať do pozície Stvoriteľa. Prijatím tzv. rodovej rovnosti /gender ideológia/ popiera pravdu Svätého písma: „Ako muža a ženu stvoril ich“ /Gn 1, 27/. Ideológiou hedonizmu a materializmu sa človek dostáva do nejasnej situácie ohľadom vlastnej totožnosti a stráca schopnosť pochopiť, kým v skutočnosti je.

Vyzývame všetkých katolíkov a ľudí dobre vôle, aby vynaložili vedomé úsilie k obnove hodnoty a kultúry rodiny, aby táto hodnota neprestávala byť nenahraditeľná pre náš život a spoločnosť. Manželstvo chápané ako zväzok jedného muža a jednej ženy nie je historickým prežitkom, ale podstatnou a základnou inštitúciou aj v súčasnej občianskej spoločnosti. Manželstvo a rodina sú súčasťou evanjelia pre dnešný svet, osobitne pre mnohých mužov a ženy, ktorí sú osamotení a chýba im láska a podpora.