Exorcista - toto slovo zaváňa zvláštnym pochmúrnym tajomstvom. Mnohí kresťania nevedia, čo znamená, mnohí majú o ňom jedinú predstavu podľa rovnomenného amerického filmového hororu. No služba exorcistu je potrebná a aktuálna aj (ba možno práve) dnes. A tak Cirkev ústami biskupov poveruje niektorých kňazov touto špecifickou službou. Využili sme návštevu maltského františkána P. Vella a položili sme mu niekoľko otázok, na ktoré pohotovo a veľmi otvorene odpovedal.

O: V súčasnosti sa zdá problematickou otázka existencie diabla. Mnoho kresťanov aj kresťanských teológov v neho neverí. Čo by ste mohli ponúknuť ako argument, aby človek uveril v existenciu diabla...

Argumenty, ktoré by mohli podoprieť vieru v existenciu diabla, nemôže predkladať filozofia či prírodné vedy, lebo diabol je stvorenie nadprirodzené. Filozofia a prírodné vedy sa môžu zaoberať iba prirodzenými problémami. A preto je to veľká chyba, keď sa filozofia alebo prírodné vedy usilujú diskutovať o probléme existencie diabla. Argumenty možno čerpať iba z Písma. Musíme uznať, že Písmo je plné zmienok o diablovi. Musíme si uvedomiť aj to, že Sväté Písmo hovorí častejšie o diablovi ako o Duchu Svätom. Je to zvláštne, ale keď otvoríme Písmo, vidíme, že Biblia nepripúšťa pochybnosť o existencii diabla. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov niektorí teológovia z Holandska a Talianska začali pochybovať o skutočnej existencii diabla. Tvrdili, že Ježiš hovorí v Písme o diablovi len preto, aby sa prispôsobil mentalite svojej doby. Je to nezmysel, lebo Ježiš nemohol klamať ľudí. Bol to pápež Pavol VI., ktorý prísne zavrhol tieto myšlienky. A tak nemusíme venovať prílišnú pozornosť spomínaným teológom. Okrem toho vieme, že teológovia vcelku nikdy nepochybovali o existencii diabla.

Keď hovorím o existencii diabla, nemyslím na existenciu zla, ale na existenciu Zlého, ktoré je osobným bytím. Diabol je bytosť, ktorú stvoril Boh ako bytosť dobrú a ktorého vzťah k Bohu bol v počiatkoch dobrý. Neskôr sa však diabol vzbúril proti Bohu, Boh ho vyhnal z neba, a tak vzniklo peklo. Nanešťastie, diabol na nás sústavne útočí, aby odpútal našu pozornosť od Boha, od Ježiša. My však vieme, že diabol je už porazený, lebo Ježiš zvíťazil na kríži.

O: Žijeme v období, v ktorom rezonujú slová Jána Pavla II. o Cirkvi ako o dome zo skla. Úrad exorcistu je však zahalený tajomstvom. Niektorí si predstavujú exorcistu ako stredovekého inkvizítora, iné majú o ňom predstavu podľa amerického filmu Exorcista. Čo by ste mohli povedať o cirkevnom úrade exorcistu? Čo si myslíte o spomenutom filme?

Exorcizmus je služba ľuďom, s ktorou sa stretáme už v počiatkoch Cirkvi. Žiaľ, v priebehu storočí Cirkev nepociťovala potrebu exorcistu. Dôvod nebol v tom, že by diabol prestal útočiť na ľudí, ale taká bola mentalita. Napríklad v ortodoxných gréckych cirkvách úrad exorcistu bol vždy veľmi dôležitou cirkevnou službou. Počas posledných desaťročí sa však niečo zmenilo. Ľudia začali žiadať kňazov o pomoc, lebo cítili pôsobenie diabla vo svojom živote. Cirkev začína otvárať svoje oči a na celom svete vyberá kňazov pre úrad oficiálneho exorcistu. Treba si tu niečo uvedomiť. Kedykoľvek Ježiš posielal učeníkov, aby ohlasovali evanjelium, vždy im rozkázal, aby šli, hlásali evanjelium, uzdravovali chorých a vyháňali diablov. Teda uzdravenie a oslobodenie spod vplyvu Zlého tvorí jeden balík spolu s ohlasovaním evanjelia. Nemôžete evanjelizovať bez toho, aby ste neposkytli dôkaz toho, či je pravda to, čo hovoríte. A dôkazom je práve uzdravenie a oslobodenie. Ježiš poveril apoštolov, aby boli exorcistami, a dal im moc uzdravovať a oslobodzovať. Neskôr však rozšíril túto moc aj na sedemdesiatich dvoch učeníkov. Keď sa raz učeníci vrátili z ohlasovania evanjelia, boli naplnení radosťou a nadšením. Natešene hovorili Ježišovi, že aj zlí duchovia sa im podriaďovali v jeho mene. Ježiš im na to povedal: „Neradujte sa z toho, že sa vám poddávali duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“ (porov. Lk 10, 17-20). Táto moc bola rozšírená aj na 72 učeníkov. A nielen to. Skôr ako Ježiš opustil túto zem a vystúpil do neba, dal túto moc celej Cirkvi, všetkým tým, ktorí v neho veria. Povedal: „Tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov...“ (porov. Mk 16, 17)

 Takže každý kresťan, každý veriaci má moc exorcizovať seba samého, vyháňať diabla zo seba samého. Ak používate túto službu na sebe samých, hovoríme o autoexorcizme, a v tomto prípade to nie je nebezpečné. Nerobte to však na druhých, ak vám nebola zverená moc, inými slovami, aby ste mohli vykonávať túto službu v prospech druhých, aby ste mohli konať exorcizmus na druhých, musíte mať poverenie od biskupa. Tu však treba vidieť rozdiel medzi modlitbou za oslobodenie a medzi exorcizmom. Konať exorcizmus znamená používať liturgické modlitby, oficiálne modlitby Cirkvi. Takýto exorcizmus môže konať iba oficiálny exorcista. Každý človek sa však môže modliť za druhého človeka, aby bol oslobodený od Zlého. Ak človek nepoužíva oficiálne modlitby Cirkvi, hovoríme o modlitbe za oslobodenie.

Pýtali ste sa ma na film o exorcistovi. Spomínam si, že som bol veľmi šokovaný, keď som videl tento film. V tom čase som ešte ani ja nebol exorcistom a bol som presvedčený, že vo filme je veľa zveličovania. Teraz, keď konám službu exorcistu už asi 9 - 10 rokov, môžem vás ubezpečiť, že mnohé veci, ktoré v tom filme vidíte, sú reálne. Nereálne je možno to, že všetko sa sústreďuje len na jedného človeka, to môže byť nadnesené. Keď však človek koná službu exorcistu, vidí mnohé javy, ktoré keď priamo nezakúsil, môže si myslieť, že sú to veci patriace len do sveta filmu a že nie sú reálne. Každý exorcista vám potvrdí, že mnohé tieto javy sú skutočné.

O: Je to pravda, že Svätý Otec pripravuje nové predpisy o exorcizme, resp. nové spôsoby exorcizmu? Môžete to potvrdiť?

Možno máte na mysli nový Rímsky rituál, teda nové liturgické modlitby pre exorcistov. Po Druhom vatikánskom koncile boli pripravené a vydané všetky predpisy týkajúce sa sviatostí. Zatiaľ nebol vydaný iba rituál pre exorcistov. Dôvod je v tom, že keď kongregácia rozoslala „návrh“ nového rituálu pre exorcizmus, neprijal ho ani jeden exorcista na svete. Zdá sa totiž, že tí, ktorí na ňom pracovali, nemali nijakú skúsenosť s tým, čo je skutočný exorcizmus. Kongregácia teraz pripravuje ďalší rituál, ktorý je ešte predmetom štúdia, skôr než bude oficiálne vydaný. Zdá sa mi, že myslíte na tento nový Rímsky rituál pre exorcistov. Je potrebný, lebo posledný Rímsky rituál pre exorcistov bol vydaný, ak sa nemýlim, v roku 1614. Odvtedy používame starý Rímsky rituál. Je načase, aby bol tento rituál reformovaný. I keď je starý Rímsky rituál veľmi hodnotný, napriek tomu potrebuje reformu.

O: Koniec 20. storočia je poznamenaný obrovským rozmachom astrológie, numerológie, ezoteriky a východných „duchovných“ prúdov. K image mladého človeka dnes patrí pentagram, jing-jang či obrátený kríž. Môže sa cez tieto, na prvý pohľad nevinné veci či náuky, dostať človek pod vplyv diabla?

Nezdá sa mi, že by sme tieto veci mohli nazvať nevinnými. Dôvod je prostý: východné kultúry alebo náboženstvá, ako aj astrológia, numerológia a všetky podobné záležitosti privádzajú k záveru: ony sú mojou spásou, a nie Ježiš. Stávajú sa mojím učiteľom, mojím vodcom namiesto toho, aby sme za svojho učiteľa a vodcu považovali Ježiša. Nesmieme zabudnúť, že Ježiš povedal: „Ja som Cesta, Pravda a Život.“ Keď teda kladiem svoju dôveru do okultných metód, zriekam sa Ježiša. Ja viem, mnohí, ktorí tieto veci používajú, sú nevinní, lebo ich používajú z nevedomosti. Metódy samy osebe nie sú však nevinné. V Knihe Deuteronómium (18, 9-12) jasne čítame, že sa to oškliví Pánovi, ak používame astrológiu, čarodejníctvo, mágiu, ak sa dopytujeme duchov alebo veštcov, ak nosíme talizmany. V Biblii je to veľmi jasné. A Ježiš nám hovorí, že sa mu tieto veci nepáčia, že sú to ohavnosti pred Jahvem. Počas posledných rokov skutočne prišlo k explózii okultných metód a praktík. Nanešťastie sa stáva, že človek opúšťa Boha. A keďže človek nemôže žiť bez Boha, uctieva falošných bohov, snaží sa objaviť boha v sebe, snaží sa objaviť v sebe sily, ktoré by nahradili skutočnú moc pochádzajúcu od Boha. A bolo by potrebné, aby kresťania, ktorí vyznávajú, že Ježiš je Pán, vyvinuli univerzálne úsilie proti týmto záležitostiam. Žiaľ, mnoho mladých ľudí už podľahlo klamstvu, mnohí nosia amulety a iné symboly, ktoré nosia aj satanisti. Určite, nemôžete povedať, že mladý človek, ktorý nosí dajaký amulet alebo satanský symbol, je nutne satanista. Diabol sa však bude smiať, keď bude vidieť, ako si pletieme pojmy a nahrádzame Boha inými bohmi.

O: Na Slovensku sa dnes veľmi rozšírili tzv. kurzy rozšírenia vedomia: Silvova metóda a reiki. Tieto metódy sa evidentne pohybujú v svete „neznámych“ duchovných síl. Čo si má o tom myslieť a aký má zaujať postoj kresťan? Je povolené experimentovať v týchto oblastiach (na Slovensku to skúšajú s povolením svojich predstavených aj členovia istej rehole)?

Tu sa stretávame s mentalitou hnutia New Age. Dnes sa skutočne mnohí ľudia usilujú praktizovať Silvovu metódu, reiki alebo transcendentálnu meditáciu, no vo všetkých prípadoch tu ide o metódy hnutia New Age. Ako vidno, tieto metódy patria do sveta neznámych duchovných síl. Duchovné sily majú dva zdroje. Zdrojom duchovnej sily je alebo Boh, alebo diabol. Nemôžeme však hovoriť o prirodzenom zdroji, lebo ide o duchovné sily. Ak zdrojom týchto metód nie je Boh, potom ide určite o manipuláciu zlého ducha. Zdrojom nemôže byť Boh, lebo tí, čo sa snažia experimentovať s týmito metódami, snažia sa objaviť v sebe samých sily, a myslia si, že prostredníctvom týchto síl môžu zachrániť, spasiť seba samých. Teda nepotrebujú Spasiteľa. Títo ľudia hľadajú spasiteľa v sebe samých. Hovoria o Kristovi v sebe, ale nie je to Kristus osobný, lež je to iba sila, ktorá z nich vychádza. A to je veľké nebezpečenstvo všetkých metód hnutia New Age, či už ide o Silvovu metódu, reiki, transcendentálnu meditáciu, univerzálnu energiu, ale aj tých, ktorí sa snažia objaviť energie v človeku. Zaiste, Pán nám nehovorí, že nemáme v sebe rozvíjať sily, ktoré v sebe máme. Ale nie do takej miery, že odstránime zo svojho života Ježiša a budeme si myslieť, že tieto sily nás spasia. S týmito vecami nemôžeme experimentovať. Je škoda, že členovia určitej kongregácie, rehoľnej rodiny na Slovensku, ako hovoríte, sa snažia získať dovolenie od svojich predstavených na tieto praktiky. Predstavení nemôžu dať na ne povolenie. Ak niečo robíme s dovolením predstavených, to ešte neznamená, že sa táto vec zmení na vec dobrú. Ide tu o veľmi nebezpečné metódy. A musíme všetkých upozorniť na nebezpečenstvo, ktoré tu hrozí. Ide o veľmi riskantné veci, ktorým sa musíme vyhýbať.

O: Ako má veriaci človek, kňaz alebo laik, postupovať v prípade, keď je podozrenie na posadnutie diablom. Na Slovensku nemáme exorcistu!

Predovšetkým treba rozlišovať medzi „obsesiou“ a „posesiou.“ Bežne používame oba tieto pojmy na tú istú skutočnosť, na posadnutosť, ale ide o dve rozličné situácie.

Obsesia, alebo bude lepšie, keď použijeme slovo opresia, znamená, že diabol nevchádza do tela človeka, ale iba útočí na určitú oblasť osoby. Napríklad útočí na vašu sexuálnu oblasť, na oblasť ambícií, pýchy, peňazí, alebo ktorúkoľvek inú oblasť. Keď človek trpí opresiou, cíti, že je schopný nasledovať Krista, ale keď narazí na svoju citlivú oblasť, cíti sa zablokovaný. To preto, lebo diabol objavil jeho slabú stránku a útočí na ňu. Ak stretnete človeka, ktorý trpí obsesiou alebo opresiou, môžete sa za neho pomodliť modlitbu za oslobodenie. Človek, ktorý sa bude modliť, nemusí byť exorcista. Ako som už povedal, Ježiš dal moc nad diablom každému, kto v neho verí. Dôležité je uvedomiť si, že počas modlitby oslobodenia neoslovujeme zlého ducha, ale obraciame svoju reč na Ježiša a prosíte Ježiša, aby oslobodil tohto človeka. Okrem toho pomáhame aj človeku, aby sa zriekol zlého ducha, ktorý na neho útočí v danej oblasti. Keď teda hovoríme o modlitbe oslobodenia, nepotrebujeme k nej exorcistu, ale potrebujete iba skúseného človeka, laika alebo kňaza, čo je lepšie, lebo disponuje mocou zo sviatosti kňazstva, ale modliť sa modlitbu oslobodenia môže každý človek, ktorý verí.

Posesia je čosi iné. Keď hovoríme o posesii, to znamená, že človek je posanutý diablom aj vo svojom tele. Teda diabol má v moci nielen telo, ale aj vôľu a intelekt človeka takým spôsobom, že počas útoku človek nemá potrebnú slobodu nad pohybmi svojho tela a nad svojimi myšlienkami a vôľou. Tu je namieste hovoriť o posadnutosti. Posadnutosť existuje, ale je zriedkavá. Keď preto vidíme určitý jav, ktorý nás šokuje, nemusíme si hneď myslieť, že ide o posadnutosť.

Predpokladajme, že ide o posadnutosť. Čo robiť? Najmä teraz, keď ešte na Slovensku nateraz niet exorcistov. Treba však dúfať, že biskupi pochopia nutnosť a ustanovia aj tu úrad exorcistu. Je to napokon ich povinnosť, lebo je to služba tým, ktorí trpia útokmi zlého ducha. Ale nateraz niet exorcistu. Aj keď kňaz nie je schopný oslobodiť určitého človeka pomocou liturgických exorcizmov, môže sa nad ním pomodliť modlitbu oslobodenia. Inými slovami, snaží sa útočiť na Zlého nie prostredníctvom exorcizmovej modlitby, ale pomocou iných spontánnych modlitieb, ktoré často vedú k úplnému oslobodeniu človeka od útokov zlého ducha. Pán, ktorý je Pastierom všetkých, nesklame kňaza alebo posadnutého človeka, nakoľko nie je to vinou nikoho, že nateraz ešte exorcista na Slovensku nie je ustanovený.

O: Šokujúcim faktom je, že posadnutie môže zapríčiniť aj iná osoba urieknutím či prekliatím, a to nielen u afrických kmeňov, ale aj u nás. Ako sa dá účinne brániť proti takýmto zákerným javom?

 Je pravda, že človeka možno prekliať. Ak prijmeme realitu požehnania, musíme prijať aj realitu opaku, a tou je kliatba. Kliatba je predmetom čiernej mágie. Čierna mágia v praxi znamená toto: ľudia idú za čarodejníkom a žiadajú ho, aby vyslovil nad nejakým človekom zariekaciu formulu, niečo zlé. Kliatbu možno uskutočniť aj slovami a myšlienkami. Prekľajem osobu, lebo jej želám niečo zlé. Keď prosím o kliatbu, táto tzv. „modlitba“ nevystupuje k Bohu, ale k diablovi. Boh požehnáva, diabol preklína. Boh chce človeku dobro, diabol zlo. Ako reagovať vtedy, keď nás ľudia prekľajú, alebo ak sa stretneme s ľuďmi, ktorí sú prekliati? Predovšetkým si musíte uvedomiť, že kliatba vás zasiahne iba vtedy, ak ste pre ňu otvorení. Ste otvorení pre kliatbu vtedy, ak ste otvorení pre hriech, ak koketujete s okultizmom alebo so špiritizmom. Môžete byť obeťou kliatby aj vtedy, ak vás trápi dajaká psychologická slabosť. Preto sa v procese uzdravovania snažíme o to, aby sme posilnili svoje emócie a získali nad nimi kontrolu. Tak v sebe zatvárame dvere a okná, cez ktoré by mohla kliatba preniknúť.

Čo by ste mali robiť, ak cítite, že vás niekto preklial, alebo ak stretnete človeka, nad ktorým bola vyslovená kliatba? Musíte sa jednoducho dištancovať od kliatby. Ak ide o vás, v Ježišovom mene sa zrieknete kliatby, ak ide o druhého človeka, tak mu pomôžete zrieknuť sa kliatby. Ak skutočne veríte, potom mocou, ktorú vám dal Ježiš, mocou nad zlými duchmi, môžete oslobodiť seba alebo druhých spod moci kliatby. Opakujem, mocou Ježiša Krista a v jeho mene. Ak však ostanete v hriechu, alebo ak osoba, nad ktorou bola vyslovená kliatba, sa v zásade rozhoduje pre hriech, potom dvere i okná jej duše ostávajú otvorené. V takomto prípade sa postihnutý človek oveľa ťažšie zbaví kliatby, alebo sa dokonca môže stať obeťou ďalších kliatieb. Veríme, že Ježiš je na našej strane, a sme presvedčení, že je to tak, takže musíme mu dôverovať. Ľudia často venujú príliš veľkú pozornosť kliatbe a to ich môže viesť k tomu, že sa stanú obeťami kliatby. Najlepšie je uprieť pohľad na Ježiša, a nie na zlo, ktoré nám druhí ľudia môžu spôsobiť.

O: Ako vás poznačil úrad exorcistu a stretanie sa s diablom tvárou v tvár?

Je to veľmi osobná otázka. Najprv musím povedať, že úrad exorcistu som si ani neželal, ani som sa ho nikdy nesnažil získať. To je tá posledná vec, na ktorú som kedy myslel. Okolnosti ma však viedli tak, že som sa stretával s mnohými ľuďmi, ktorí potrebovali oslobodenie od zlého ducha. Vďaka tomu, že som robil všetko, čo bolo v mojich silách, aby som preštudoval túto problematiku, arcibiskup mi zveril úrad exorcistu. Už desať rokov takto slúžim a získal som veľa skúseností. Moja úloha exorcistu je založená viac na osobnej skúsenosti ako na knihách. Každý exorcista má svoj vlastný štýl služby ľuďom, keď oslobodzuje ľudí spod moci diabla.

Pýtate sa ma, ako poznačila táto činnosť môj život. Ešte predtým, ako som začal pôsobiť ako exorcista, som mal svoje pochybnosti o diablovi a jeho činnosti. Často som hovoril, že ľudia preháňajú. Teraz, keď sa pozerám tomuto problému zoči-voči, vidím ho z iného hľadiska. Predovšetkým musím povedať, že na Malte nie som jediným exorcistom. Sme štyria, každý mesiac sa stretávame a vymieňame si skúsenosti, aby sme sa v tejto oblasti nedopustili chýb.

Exorcista sa často stretáva s diablom zoči-voči, najmä počas exorcizmových sesií. Exorcista vtedy diabla priamo oslovuje, musí byť pripravený na jeho útoky a musí si dávať pozor, aby ho diabol nezastrašil a neoklamal. Lebo zlý duch sa snaží všetkými možnými spôsobmi oklamať a zastrašiť exorcistu, aby prestal konať exorcizmové stretnutia, aby prestal fungovať ako exorcista. Môžem povedať aj to, že v tejto službe som videl Pánovu slávu. Je to služba veľmi ťažká, ale keď vidíte ľudí slobodných, oslobodených z posadnutia diablom, musíte vzdávať Pánovi vďaky. A tak ma služba exorcistu privádza bližšie a bližšie k Ježišovi. Často som učil v teológii, že Ježiš porazil diabla, ale vidieť v praxi, ako Ježiš a kríž víťazia nad diablom, to je skutočne čosi prekrásne. A tak sa oplatí bojovať, prinášať obety, aby sme napokon videli Pánovo víťazstvo. Môžem vám povedať, že úrad exorcistu ma celkom zvláštnym spôsobom poznačil. Pomáha mi dostávať sa stále bližšie k Ježišovi. A za to chválim Pána.

Niekoľko životopisných čŕt:

Otec Elias Vella sa narodil na Malte v St. Paul´s Bay.

Je členom rehole františkánov.

V roku 1965 ukončil štúdium teológie na Lateránskej univerzite v Ríme a po štúdiu prednášal teológiu v seminári.

Je autorom početných publikácií zameraných na pastoráciu.

V rokoch 1974-1986 bol provinciálnym predstaveným rehole františkánov na Malte a farárom v St. Paul´s Bay.

Je hlavným exorcistom na Malte.

Pripravila: A. Šúplatová

• Predch.
• Nasl.