Aktuálne
Otec biskup V. Filo napísal pastiersky list na sviatok Krstu Krista Pána
Rožňavský biskup Mons. Vladimír Filo zverejnil svoj pastiersky list:
1. „Keď bol Ježiš pokrstený, otvorili sa nebesia“ (Porov. Mt 3, 16).
Po sviatkoch narodenia a detstva Pána dnes slávime Krst Krista Pána ako dôležitý medzník, ktorým začína jeho dôležitý prechod z detstva do jeho verejného účinkovania. Dnes oslavujeme túto dôležitú udalosť. Týmto dôležitým krokom začal ohlasovať príchod Božieho kráľovstva. „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 17b). O dôležitosti a potrebe krstu jasne a jednoznačne hovorí Pán Ježiš v rozhovore s Nikodémom: „Musíte sa znova narodiť“ (Jn 3, 7b). Jasne ukázal na súvis medzi krstom a nebesiami. Krstom sa otvára nebo. Krst poukázal na možnosť vojsť do neba, čiže byť spasený. Krst je bránou do Cirkvi, krst je bránou k sviatostiam.
Pred nanebovstúpením, keď dával apoštolom misijný rozkaz, dal im poverenie krstiť: „Iďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť bude spasený” (Mk 16, 15-16).
Keďže zo slov Pána Ježiša vyplýva taká dôležitosť a potreba sviatosti krstu, musíme jej venovať náležitú pozornosť. Preto som sa rozhodol venovať tejto sviatosti náležitú pozornosť v podobe pastierskeho listu a pripomenúť si slová evanjelia a učenie katolíckej Cirkvi, ktoré nás všetkých zaväzuje.
2. „A z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, 11).
Z týchto slov jasne vyplýva úloha nájsť v Kristovi zaľúbenie. Vieme, že my máme tak žiť, aby sám on našiel v nás zaľúbenie.
Nikto sa naraz nerodí kresťanom. Ním sa postupne stáva. Stáva sa ním pomocou troch sviatostí, z ktorých prvou je práve krst, druhou sviatosť birmovania a tretia je Eucharistia. Sú to tri sviatosti uvádzania dospelého do kresťanského života.
Mnohí rodičia sú skľúčení, keď vidia, že ich deti opúšťajú vieru a zriekajú sa prijímania sviatostí, hoci sa usilovali dať im kresťanskú výchovu. Preto niektorí kňazi sa pýtajú, či by nemali byť prísnejší pri pripúšťaní detí ku krstu. A tak sa pohoršujú, keď vidia, že krst ich dieťaťa, ktorý žiadajú pri plnení si svojich povinností sa odmieta alebo odďaľuje.
Týmto pastierskym listom chcem, drahí bratia a sestry, upriamiť vašu pozornosť na túto prvú a najdôležitejšiu sviatosť, ktorou je sviatosť krstu.
Od počiatku bol v Cirkvi zvyk krstiť aj deti. Svätý Cyprián zdôrazňuje na synode s africkými biskupmi: „Nijakému narodenému človekovi neslobodno odoprieť Božie milosrdenstvo a milosť.“ Cirkev svätá vo svojom učení o potrebe sviatosti krstu veľmi dbala, aby sa zdôrazňovala jej potreba a včasné slávenie.
Predpisy o sviatosti krstu po Druhom vatikánskom koncile hovoria, že „rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch, čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili” (kán. 867, § 1).
Okrem toho sa vyžaduje, aby „rodičia, aspoň jeden z nich alebo kto ich zákonne zastupuje, súhlasili, aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod” (kán. 868, § 1, 2).
Je dôležité pri tejto príležitosti pripomenúť aj úlohu krstných rodičov. Úloha krstných rodičov je veľmi zodpovedná. Od krstného rodiča sa žiada, „aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu, aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu čiže už bol na svätom prijímaní, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať čiže podľa božích a cirkevných prikázaní, nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom a aby to nebol otec alebo matka krstenca” (kán. 874, § 1, 1-5).
Slávenie krstu sa má náležite pripraviť. Keď ide o dospelého, ten sa pripravuje prostredníctvom katechumenátu a podľa osobitných noriem, ktoré vydala Konferencia biskupov. V prípade krstu dieťaťa, rodičia sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia. Farár sa sám alebo cez iných postarať, aby rodičia pastoračnými poučeniami, ba aj spoločnou modlitbou boli náležite pripravení, pričom zhromaždí na to viaceré rodiny, a kde je to možné, aj ich navštívi (porov. kán 851, 2). Vo forme katechézy sa im vysvetlia obrady krstu. Tejto prípravy sa zúčastnia aj krstní rodičia.
Sviatosti sa slávia vo viere Cirkvi a to platí aj o sviatosti krstu. Už samé rozhodnutie rodičov dať si dieťa pokrstiť je prejavom ich viery. Chcú, aby aj ich deti vyznávali tie isté hodnoty ako oni, vieru v Boha, žili podľa tých istých prikázaní ako oni, chcú im odovzdať ako dedičstvo, to, čo aj oni dostali od svojich rodičov.
Najkrajším a najvýrečnejším spôsobom sa to dá prejaviť na slávení svätej omše, na ktorej je prítomné farské spoločenstvo. Obrady slávenia krstu veľmi odporúčajú krstiť na Veľkonočnú vigíliu, v nedeľu, na svätej omši. Takto sa jasne vyjadruje súvis medzi krstom a Veľkonočnou vigíliou. Krst sa udeľuje vo farskom kostole, v ktorom je krstný prameň. Deti sa preto krstia v kostole, ktorý je farským kostolom rodičov krstenca. Tí rodičia, ktorí chcú, aby ich dieťa bolo pokrstené v inej farnosti ako v tej, do ktorej patria na základe bydliska, vyžiadajú si povolenie od svojho farára, administrátora farnosti, ako aj potvrdenie, že sa zúčastnili, tak rodičia ako aj krstní rodičia, predkrstnej prípravy. Je to dôležitá okolnosť, keď si veriaci uvedomujú, že berú na seba zodpovednosť za nového člena farského spoločenstva, pretože svojich životom na ulici, svojimi rečami, atď., budú naň vplývať buď dobrým alebo zlým príkladom.
Hneď v obrade privítania dieťaťa krstiaci pripomenie rodičom, že keď žiadajú krst pre svoje dieťa, berú na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, z čoho vyplýva zachovávanie Božích prikázaní, a to milovať Boha a blížneho. Rodičia v tejto povinnosti nie sú osamotení, ale dostávajú pomoc zo strany krstných rodičov.
Teda vo viere rodičov a krstných rodičov, ktorou sa zriekajú diabla a vyznajú vieru v Ježiša Krista, sa deťom udeľuje krst. Po trojnásobnom zrieknutí sa zlého ducha, nasleduje trojnásobné vyznanie viery čiže Verím.
Sám krst začína otázkou na rodičov a krstných rodičov, či chcú, aby ich dieťa bolo pokrstené, a po ich kladnej odpovedi, kňaz vezme do rúk krstnú vodu, leje ju na čelo dieťaťa tri razy a pritom hovorí: (Meno) ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Toto je v živote dieťaťa veľmi dôležitý okamih. Do tohto okamihu bolo ešte pohanom, od tohto okamihu už kresťan, už Božie dieťa. Aby sme vedeli čo sa odohralo v duši dieťaťa počas krstu, pridáva Svätá Cirkev tri vysvetľujúce obrady. Pomazanie po krste svätou krizmou, odovzdanie bieleho rúcha, odovzdanie zažatej sviece. Ide o tri jednoduché obrady, ktoré sú však svojím obsahom veľmi bohaté.
Pomazanie svätou krizmou na temene hlavy dieťaťa znamená, že krstom sa dieťa stalo údom Krista kňaza, proroka a kráľa. Vieme zo Starého zákona, že v tej dobe boli pomazaní kňazi, proroci a králi. Druhým obradom, je odovzdanie bieleho rúcha. Tento obrad symbolizuje obliekanie si Krista. Toto rúcho alebo ináč krstná košieľka musí byť biela. Svätý Pavol až dva razy používa v súvise s krstom tento krásny obraz: „Oblečte si Pána Ježiša Krista“ (Rim 13, 14a) ale aj „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 27). Tu prichádzajú na pomoc pokrstenému dieťaťu rodičia a príbuzní, aby si ho priniesli nepoškvrnené do života večného.
Na toto som myslel, keď som v našej rožňavskej diecéze posunul prvé sväté prijímanie z tretieho do druhého ročníka.
Tretí vysvetľujúci obrad je odovzdanie zažatej sviece. Pokrstené dieťa dostane od otca alebo krsteného otca zažatú sviecu, ktorú zažne od veľkonočnej sviece. Veľkonočná svieca predstavuje zmŕtvychvstalého Krista, ktorý povedal o sebe: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).
V obrade krstu vo svätej omši je aj krásna modlitba rodičov, ktorú odriekajú keď nadvihnú svoje pokrstené dieťa a obetujú ho nebeskému Otcovi. „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“
Celý obrad krstu sa končí požehnaním najprv matiek, potom otcov a nakoniec ostatných prítomných.
Bratia a sestry, oboznámili sme sa s obradom sviatosti krstu. Venujme sa tejto sviatosti pozorne, dôsledne s tým, že ju budeme využívať a obnovovať si krstné sľuby. Oslavujme výročie krstu a ďakujme Pánovi, že nám dal milosť byť Božími deťmi.
Žehná Vás
Vladimír Filo
rožňavský biskup
Keďže zo slov Pána Ježiša vyplýva taká dôležitosť a potreba sviatosti krstu, musíme jej venovať náležitú pozornosť. Preto som sa rozhodol venovať tejto sviatosti náležitú pozornosť v podobe pastierskeho listu a pripomenúť si slová evanjelia a učenie katolíckej Cirkvi, ktoré nás všetkých zaväzuje.
2. „A z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, 11).
Z týchto slov jasne vyplýva úloha nájsť v Kristovi zaľúbenie. Vieme, že my máme tak žiť, aby sám on našiel v nás zaľúbenie.
Nikto sa naraz nerodí kresťanom. Ním sa postupne stáva. Stáva sa ním pomocou troch sviatostí, z ktorých prvou je práve krst, druhou sviatosť birmovania a tretia je Eucharistia. Sú to tri sviatosti uvádzania dospelého do kresťanského života.
Mnohí rodičia sú skľúčení, keď vidia, že ich deti opúšťajú vieru a zriekajú sa prijímania sviatostí, hoci sa usilovali dať im kresťanskú výchovu. Preto niektorí kňazi sa pýtajú, či by nemali byť prísnejší pri pripúšťaní detí ku krstu. A tak sa pohoršujú, keď vidia, že krst ich dieťaťa, ktorý žiadajú pri plnení si svojich povinností sa odmieta alebo odďaľuje.
Týmto pastierskym listom chcem, drahí bratia a sestry, upriamiť vašu pozornosť na túto prvú a najdôležitejšiu sviatosť, ktorou je sviatosť krstu.
Od počiatku bol v Cirkvi zvyk krstiť aj deti. Svätý Cyprián zdôrazňuje na synode s africkými biskupmi: „Nijakému narodenému človekovi neslobodno odoprieť Božie milosrdenstvo a milosť.“ Cirkev svätá vo svojom učení o potrebe sviatosti krstu veľmi dbala, aby sa zdôrazňovala jej potreba a včasné slávenie.
Predpisy o sviatosti krstu po Druhom vatikánskom koncile hovoria, že „rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch, čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili” (kán. 867, § 1).
Okrem toho sa vyžaduje, aby „rodičia, aspoň jeden z nich alebo kto ich zákonne zastupuje, súhlasili, aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod” (kán. 868, § 1, 2).
Je dôležité pri tejto príležitosti pripomenúť aj úlohu krstných rodičov. Úloha krstných rodičov je veľmi zodpovedná. Od krstného rodiča sa žiada, „aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu, aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu čiže už bol na svätom prijímaní, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať čiže podľa božích a cirkevných prikázaní, nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom a aby to nebol otec alebo matka krstenca” (kán. 874, § 1, 1-5).
Slávenie krstu sa má náležite pripraviť. Keď ide o dospelého, ten sa pripravuje prostredníctvom katechumenátu a podľa osobitných noriem, ktoré vydala Konferencia biskupov. V prípade krstu dieťaťa, rodičia sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia. Farár sa sám alebo cez iných postarať, aby rodičia pastoračnými poučeniami, ba aj spoločnou modlitbou boli náležite pripravení, pričom zhromaždí na to viaceré rodiny, a kde je to možné, aj ich navštívi (porov. kán 851, 2). Vo forme katechézy sa im vysvetlia obrady krstu. Tejto prípravy sa zúčastnia aj krstní rodičia.
Sviatosti sa slávia vo viere Cirkvi a to platí aj o sviatosti krstu. Už samé rozhodnutie rodičov dať si dieťa pokrstiť je prejavom ich viery. Chcú, aby aj ich deti vyznávali tie isté hodnoty ako oni, vieru v Boha, žili podľa tých istých prikázaní ako oni, chcú im odovzdať ako dedičstvo, to, čo aj oni dostali od svojich rodičov.
Najkrajším a najvýrečnejším spôsobom sa to dá prejaviť na slávení svätej omše, na ktorej je prítomné farské spoločenstvo. Obrady slávenia krstu veľmi odporúčajú krstiť na Veľkonočnú vigíliu, v nedeľu, na svätej omši. Takto sa jasne vyjadruje súvis medzi krstom a Veľkonočnou vigíliou. Krst sa udeľuje vo farskom kostole, v ktorom je krstný prameň. Deti sa preto krstia v kostole, ktorý je farským kostolom rodičov krstenca. Tí rodičia, ktorí chcú, aby ich dieťa bolo pokrstené v inej farnosti ako v tej, do ktorej patria na základe bydliska, vyžiadajú si povolenie od svojho farára, administrátora farnosti, ako aj potvrdenie, že sa zúčastnili, tak rodičia ako aj krstní rodičia, predkrstnej prípravy. Je to dôležitá okolnosť, keď si veriaci uvedomujú, že berú na seba zodpovednosť za nového člena farského spoločenstva, pretože svojich životom na ulici, svojimi rečami, atď., budú naň vplývať buď dobrým alebo zlým príkladom.
Hneď v obrade privítania dieťaťa krstiaci pripomenie rodičom, že keď žiadajú krst pre svoje dieťa, berú na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, z čoho vyplýva zachovávanie Božích prikázaní, a to milovať Boha a blížneho. Rodičia v tejto povinnosti nie sú osamotení, ale dostávajú pomoc zo strany krstných rodičov.
Teda vo viere rodičov a krstných rodičov, ktorou sa zriekajú diabla a vyznajú vieru v Ježiša Krista, sa deťom udeľuje krst. Po trojnásobnom zrieknutí sa zlého ducha, nasleduje trojnásobné vyznanie viery čiže Verím.
Sám krst začína otázkou na rodičov a krstných rodičov, či chcú, aby ich dieťa bolo pokrstené, a po ich kladnej odpovedi, kňaz vezme do rúk krstnú vodu, leje ju na čelo dieťaťa tri razy a pritom hovorí: (Meno) ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Toto je v živote dieťaťa veľmi dôležitý okamih. Do tohto okamihu bolo ešte pohanom, od tohto okamihu už kresťan, už Božie dieťa. Aby sme vedeli čo sa odohralo v duši dieťaťa počas krstu, pridáva Svätá Cirkev tri vysvetľujúce obrady. Pomazanie po krste svätou krizmou, odovzdanie bieleho rúcha, odovzdanie zažatej sviece. Ide o tri jednoduché obrady, ktoré sú však svojím obsahom veľmi bohaté.
Pomazanie svätou krizmou na temene hlavy dieťaťa znamená, že krstom sa dieťa stalo údom Krista kňaza, proroka a kráľa. Vieme zo Starého zákona, že v tej dobe boli pomazaní kňazi, proroci a králi. Druhým obradom, je odovzdanie bieleho rúcha. Tento obrad symbolizuje obliekanie si Krista. Toto rúcho alebo ináč krstná košieľka musí byť biela. Svätý Pavol až dva razy používa v súvise s krstom tento krásny obraz: „Oblečte si Pána Ježiša Krista“ (Rim 13, 14a) ale aj „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 27). Tu prichádzajú na pomoc pokrstenému dieťaťu rodičia a príbuzní, aby si ho priniesli nepoškvrnené do života večného.
Na toto som myslel, keď som v našej rožňavskej diecéze posunul prvé sväté prijímanie z tretieho do druhého ročníka.
Tretí vysvetľujúci obrad je odovzdanie zažatej sviece. Pokrstené dieťa dostane od otca alebo krsteného otca zažatú sviecu, ktorú zažne od veľkonočnej sviece. Veľkonočná svieca predstavuje zmŕtvychvstalého Krista, ktorý povedal o sebe: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).
V obrade krstu vo svätej omši je aj krásna modlitba rodičov, ktorú odriekajú keď nadvihnú svoje pokrstené dieťa a obetujú ho nebeskému Otcovi. „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“
Celý obrad krstu sa končí požehnaním najprv matiek, potom otcov a nakoniec ostatných prítomných.
Bratia a sestry, oboznámili sme sa s obradom sviatosti krstu. Venujme sa tejto sviatosti pozorne, dôsledne s tým, že ju budeme využívať a obnovovať si krstné sľuby. Oslavujme výročie krstu a ďakujme Pánovi, že nám dal milosť byť Božími deťmi.
Žehná Vás
Vladimír Filo
rožňavský biskup