Osemdesiatročný biskup začal hladovku na obranu katolíckych škôl

Hongkong, 21. októbra (RV CZ) – Hladovku na obranu katolíckych škôl v Hongkongu začal kardinál Joseph Zen Ze-kiun, SDB. Osemdesiatročný čínsky biskup bude tri dni piť iba vodu a prijímať sväté prijímanie.

Emeritný ordinár Hongkongu nesúhlasí so zoštátnením škôl vedených cirkvami na území tohto čínskeho zvláštneho administratívneho regiónu. Katolícka strana prehrala dlhoročný súd na obranu autonómie svojich škôl. Na základe posledného rozhodnutia odvolacieho súdu musí prijať do učiteľských zborov osoby dosadené komunistickou vládou.

Kardinál Zen na tlačovej konferencii uviedol, že ide o nespravodlivé rozhodnutie proti katolíckemu školstvu, ktoré môže ohroziť jeho ďalšiu existenciu. Pritom – ako dodal – ide o najlepšie hodnotené školy v tejto oblasti sveta. Na konferencii sa vrátila tiež otázka dotácií, ktoré kardinál Zen získal od miestneho mediálneho magnáta, ktorý konvertoval na kresťanstvo. Podľa emeritného hongkonského biskupa boli určené na štipendiá katolíckych študentov, pomoc biskupov v kontinentálnej Číne, charitatívnu podporu pre diecézy zasiahnuté živelnými pohromami a na preklady cirkevných dokumentov do čínštiny. Na adresu tých, ktorí dotáciu považovali za úplatok, odkázal, že naďalej užíva svoj starý automobil, ba nezamestnáva ani vodiča, pretože stále ešte sedí za volantom sám.

Na Filipínach prišiel o život taliansky misionár – páter Fausto Tentorio

Filipíny 17. októbra (RV) – Na Filipínach zavraždili talianskeho misionára, pátra Fausta Tentoria. Mal 59 rokov a vyše 30 rokov pôsobil v tejto ázijskej krajine. O život prišiel po útoku dvoch neznámych páchateľov tesne pred odchodom na mesačné stretnutie kňazov diecézy Kidapawan. Miestny biskup Mons. Romulo de la Cruz k prípadu poznamenal, že „sa budú dožadovať objasnenia zločinu a postavenia zodpovedných pred súd”.

Páter Fausto je už tretím misionárom Pápežského ústavu zahraničných misií (PIME), ktorého zavraždili na ostrove Mindanao. Zasadzoval sa za práva utláčaných menšín. Už v roku 2002 sa mu podarilo uniknúť atentátu a odvtedy neustále čelil vyhrážkam. „Bol nepohodlným človekom pre tých, ktorí chceli utláčať najchudobnejších“, poznamenal páter Sebastiano D’Ambra, ktorý ako misionár Pápežského ústavu zahraničných misií pôsobí na Filipínach od roku 1977 a je zakladateľom hnutia pre medzináboženský dialóg „Silsilah“.

Kancelárie a ubytovacie priestory Konferencie biskupov Malawi zničil požiar

Malawi 14. októbra (RV) – Požiar úplne zničil kancelárie biskupov a ubytovacie priestory kňazov v hlavnom meste Malawi Lilongwe. Nemenovaný zdroj poskytol organizácii Pomoc Cirkvi v núdzi informáciu, že oheň, ktorý vypukol ešte minulý týždeň v nedeľu 9. októbra, bol zrejme súčasťou pokračujúcej šnúry útokov zápalnými bombami proti kritikom vlády. George Buleya, generálny sekretár biskupskej konferencie, správu nepotvrdil, avšak uviedol, že útok podpaľača nemôže byť vylúčený.

Požiar v priestoroch konferencie biskupov nasledoval po septembrových útokoch v sídle Inštitútu pre politiku interakcie, ktorého šéf Rafik Hajat je jedným z najväčších kritikov prezidenta Malawi, Bingu wa Muthariku. Podpaľačské útoky zasiahli aj domy ďalších kritikov vlády, vrátane opozičného politika Salima Bagusa a aktivistu v oblasti ľudských práv Macdonalda Sembereku. Katolícka cirkev sa počas uplynulého roka kriticky vyjadrila ku krokom vlády, ktorá podľa biskupov “neslúži dobru ľudu”.

Pakistan „legalizuje” prenasledovanie kresťanov prostredníctvom zákona.

Pakistan 11. októbra (RV) - Zavedenie zákona o blasfémii v roku 1986, počas diktátorskej vlády generála Ziu ul-Haqa v Pakistane, viedlo k nárastu sťažností týkajúcich sa „znesvätenia Koránu” alebo „hanobenia proroka Mohameda”. V rokoch 1988 až 2005 pakistanské úrady obvinili z rúhania 647 ľudí, ale v poslednom období sa vyskytli tisíce prípadov, keď boli kresťania a príslušníci iných náboženstiev obvinení iba na základe ústneho svedectva a bez existencie akéhokoľvek dôkazu. Zločin blasfémie sa trestá doživotím alebo smrťou. Avšak 30 potvrdených obetí zomrelo následkom mimosúdnych vrážd, vykonaných fanatikmi s tichým alebo verejným súhlasom úradných a policajných síl.

Sťažnosti a vraždy sú väčšinou dôsledkom žiarlivosti, osobného nepriateľstva, ekonomických či politických záujmov, ktoré nemajú nič spoločné s Mohamedom a islamom. Tento zákon o blasfémii, je znakom „islamizácie” tejto krajiny, ktorá vznikla v roku 1947 na princípoch sekularizmu, rovnoprávnosti a náboženskej slobody. Dnes je kresťanská komunita, ktorá tvorí približne 2 % populácie, sústredená najmä v provincii Pandžáb. Mnohí kresťania a tí, ktorí nie sú z Pakistanu, protestujú proti násiliu a porušovaniu ľudských práv, ku ktorému dochádza pod rúškom zákona. Obeťami fanatikov sa v tejto súvislosti stali aj dvaja politici – moslimský guvernér Pandžábu Salman Taseer, ktorý bol zavraždený 4. januára tohto roku; a minister pre náboženské menšiny, katolík Shahbaz Bhatti, ktorého ozbrojené komando zabilo 2. marca minulý rok. Obaja sa zasadzovali za zrušenie zákona o rúhaní a oslobodenie Asie Bibiovej, 45-ročnej kresťanky a matky piatich detí, ktorá bola na jeho základe odsúdená na smrť.

V moslimských krajinách zaznamenali prípady prenasledovania kresťanov.

Juhozápadná Ázia (4. októbra, RV) - Neprejde deň bez toho, aby sa v niektorých moslimských krajinách sveta neudiali akty nenávisti alebo netolerancie voči osobám, ktoré vyznávajú iné náboženstvo, ako je to väčšinové. Viac ako 95 % obyvateľov Pakistanu je moslimov. Náboženská netolerancia v tejto krajine najmä voči kresťanom a hinduistom počas posledných 30 rokov dramaticky vzrástla. Deje sa to aj napriek snahám Katolíckej cirkvi, iných náboženských denominácií a niekedy aj samotných moslimských lídrov. Títo však vo väčšine prípadov zo strachu zostávajú ticho. V posledných dňoch v Pakistane vypuklo veľké napätie, ako aj mnohé verejné protesty a manifestácie radikálnych islamských skupín proti rozsudku smrti pre Mumtaza Qadriho, vraha miestneho guvernéra Salmana Taseera. Ten sa rázne postavil na stranu Asie Bibiovej, kresťanskej ženy nespravodlivo odsúdenej na smrť kvôli svojmu vierovyznaniu, a tiež za zmenu článkov Trestného zákona krajiny, ktoré tvoria tzv. „zákon o rúhaní“. Súdnym tribunálom odsúdený vrah Qadri je islamskými radikálnymi skupinami považovaný za „islamského hrdinu“, „pravého bojovníka Islamu“ a „človeka naplneného svetlom, pretože zavraždil toho, kto chcel zrušiť zákon o rúhaní“. Sudca, ktorý vyniesol rozsudok, je po viacerých vyhrážkach pod stálou policajnou ochranou.

V podobnej situácii sa nachádzajú aj kresťania v Iraku. Koncom týždňa sa udiala vražda dvoch kresťanov v Kirkúku. Zatiaľ, čo je toto mesto na severe Iraku – kvôli obrovským zásobám ropy – v centre politicko-ekonomických konfliktov medzi Arabmi, Kurdmi a Turkménmi, kresťania sú neustále vraždení, alebo zo strachu prinútení opustiť krajinu. Únosy s cieľom získať výkupné, cielené a chladnokrvné vraždy kresťanov a atentáty na kresťanské kostoly sú už na dennom poriadku. Anonymný zdroj (z bezpečnostných dôvodov) pre agentúru AsiaNews uviedol, že „útoky proti kresťanom pokračujú a svet mlčí. Na nás – kresťanov v Iraku – akoby padla hlboká noc.“ Tohtotýždňová vražda dvoch kresťanov bola len ďalšou epizódou v celej sérii: 2. augusta vybuchol automobil naplnený výbušninami pred sýrsko-katolíckym Chrámom sv. Rodiny; 15. augusta vybuchli nálože pred sýrsko-pravoslávnym chrámom v Kirkúku.

V Iráne visí na vlásku osud iránskeho protestantského pastora Yousefa Nadarkhaniho, odsúdeného na smrť za to, že sa stal kresťanom. Za posledných 12 mesiacov bolo najmenej 137 kresťanov v tejto krajine svojvoľne zadržaných – bez akéhokoľvek oficiálneho obvinenia – a 40 z nich bolo niekoľko týždňov držaných vo väzbe. Preto sa kresťania z Iránu taktiež snažia emigrovať – podobne ako veriaci kresťania z Iraku. „Neustála hrozba smrti kresťanov“ – povedal Yeghazar, blízky spolupracovník odsúdeného pastora Nadarkhaniho – „poukazuje na absolútne pokrytectvo vlády, ktorá neustále tvrdí, že veriaci v Iraku požívajú plnú náboženskú slobodu.“

• Predch.
• Nasl.