Aktuálne
Prvé výročie blahorečenia Jána Pavla II. Veľkého
V prvú sobotu mesiaca máj sme oslávili prvé výročie blahorečenia Jána Pavla Veľkého. Slávnosť začala modlitbou sv. ruženca. Každému desiatku predchádzala meditácia v súvislosti so životom Jána Pavla. Vyprosovali sme si silnú vieru, dôveru v Boha, múdrosť Ducha Svätého, zodpovednosť za život, aby sme dosiali nebo. Ak chceme správne kráčať životom, musíme mať Máriu za Kráľovnú. Ján Pavol korunoval Máriu na mnohých miestach sveta. Potrebujeme ju počúvať, ona má recept na šťastie. Potom nasledoval filmový dokument, ktorému talianski autori dali názov Ján Pavol Veľký. Bolo možné vnímať Karola Wojtylu ako rástol, ako si ho Boh viedol a usmerňoval. Film ukazuje blahoslaveného Jána Pavla ako muža činu, dobroty, hlbokej viery, ktorý si podmanil nielen mladých, ale všetkých, ktorým záležalo na pravde, spravodlivosti a pokoji. Vo filme je veľmi pekne skonštatované, že Ján Pavol II. je držiteľom mnohých rekordov. Jeden – ten najdôležitejší akoby sa nespomínal. Silu ku všetkým činom blahoslavený pápež čerpal z mnohých hodín, ktoré strávil pred Eucharistickým Kristom – silu čerpal z modlitby. Kazateľ pán dekan Jozef Bagin povzbudil prítomných, aby sa viac modlili. Karol Wojtyla deň pretkával modlitbou. Už ráno pred sv. omšou sa dlho modlil. Na kľakadlo v jeho kaplnke mu tajomník S. Dziwisz dával všetky prosby, ktorému prichádzali zo sveta a on ich predkladal na kolenách Pánovi. Počas dňa sa modlil breviár, často kľačal pred Bohostánkom, vo vatikánskych záhradách sa modlieval pravidelne. Meditoval nad utrpením Pána Ježiša, modlieval sa Krížovú cestu. O modlitbe sv. ruženca ani nehovoriac. Pán dekan spomínal príbeh ako prišiel neznámy kňaz vo večerných hodinách do kláštora, zaklopal a chcel sa modliť v kláštornej kaplnke, lebo vlak mu išiel do Krakova až po polnoci. Veľmi povzbudzujúci bol príbeh nevyliečiteľne chorého Dávida, ktorého lekári už poslali zomrieť, lebo sa mu nedalo pomôcť. Mal rakovinu obličiek, ktorá sa nedala liečiť. Dávid s rodičmi sa vybrali napriek všetkému k hrobu Jána Pavla do Ríma.... Chlapec sa zázračne postavil na nohy! Rok po tejto situácii komisia lekárov konštatovala, že Dávid sa uzdravil z lekárskeho hľadiska nevysvetliteľným spôsobom! Pán dekan nám všetkým dal otázku: Koľko sa modlíme denne? Pápež má toľko roboty a predsa sa modlí mnoho. A tak, ak sme sa modlili doteraz len desať minút denne, odteraz nech je to aspoň 30 minút. A keď zistíš, že je to málo, nájdi si ešte viac času k svojej modlitbe.