Svet si pripomína 15. výročie jej úmrtia. Tú sú niektoré články z médií.

Je jednou z najvýraznejších osobností 20. storočia. Svoj život zasvätila starostlivosti o najbiednejších z najbiednejších, ľudí trpiacich a chorých a ľudí bez domova, odvrhnutých na okraj spoločnosti. Hovorí Viliam Hauzer, redaktor: „Najznámejšia misionárka na svete sa narodila v hlavnom meste Macedónska v Skopje, ako etnická Albánka. Osud ju po štúdiách na londýnskej Škole hospodárskych a politických vied zavial do Kalkaty, kde pôsobila ako učiteľka zemepisu a dejepisu. Neskôr však prehodnotila svoje pôsobenie v reholi a rozhodla sa, že sa usadí v chudobných štvrtiach západobengálskeho mesta. Za svoje poslanie si zvolila pomáhať chorým na tuberkulózu, smrteľne chorým a umierajúcim, malomocným, duševne chorým a deťom. Svojou prácou si vyslúžila uznanie a obdiv.

Ocenili ju okrem iného Nobelovou cenou za mier, zlatou medailou amerického Kongresu, či Cenou UNESCO za výchovu k mieru. Šesť rokov po jej smrti, 9. októbra 2003, ju vtedajší pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahorečenú. Súčasná hlava Katolíckej cirkvi Benedikt XVI. v súvislosti s dnešným výročím povedal:“ Pápež Benedikt XVI: „Matka Tereza si vždy ako prvú podmienku v zariadeniach kde pôsobila, dávala prítomnosť svätostánku. Vedela, že bez prítomnosti božej lásky, ktorá sa rozdáva, nebolo možné robiť tento apoštolát.“ Viliam Hauzer, redaktor: „Matke Tereze vzdali úctu aj na Balkáne. Ulice albánskeho hlavného mesta Tirany dnes zdobili jej portréty a na stenách budov pomocou projektorov premietali jej fotografie a videozáznamy.

Slávili sa aj omše na jej pamiatku. V macedónskom Skopje jej vzdal úctu parlament. V Kosove zasa vydali na jej počesť poštovú známku.“

Matka Tereza sa ujala bezmocných

Mníška, ktorá založila svetovú sieť pre chorých i umierajúcich, by dnes mala sto rokov Albánska misionárka v bielo-modrom sárí, ktorá sa stala modelom aj mýtom pre mnohých pre svoju ľudskosť a starostlivosť o chorých a slabých, stále žije v mysliach ľud í bez rozdielu náboženstva a krajiny. Narodila sa pred sto rokmi, 26. augusta 1910.

"Nehľadajte veľké veci. Len robte malé veci s veľkou láskou. " Útla, zhrbená a vráskavá žena prezývaná Anjel z Kalkaty takmer až do smrti v 87 rokoch slúžila ťažko chorým, slabým, umierajúcim, nemohúcim a opusteným.

Neglorifikovala svoje poslanie a predsa sa stala symbolom a vzorom, ktorý Nemci v prieskume pred siedmimi rokmi dokonca kládli na druhé miesto hneď po svojej matke. Jej vplyv pretrváva aj trinásť rokov po smrti v stovkách misií s tisíckami dobrovoľníkov po celom svete.

Volanie slúžiť chudobným

Agnes Gindzaová Bojadzuová sa narodila do rodiny úspešného albánskeho obchodníka v Skopje, ktoré je dnes hlavným mestom Macedónska. Jej otec zomrel, keď mala sedem rokov, zrejme po etnickej šarvátke.

O svojej mladosti nerada rozprávala, no Malcolmovi Muggeridgovi, ktorý napísal v roku 1971 o nej knihu Niečo krásne pre Boha, povedala, že už v dvanástich rokoch pocítila Božie volanie, aby slúžila chudobným.

Keď dosiahla osemnástku, dostala sa do rádu írskych loretánskych sestier.

Tu prijala meno Tereza na počesť svätej Terezy z Lisieux, ktorá bola známa pietou a vyrovnanosťou. Ani v Írsku sa však Tereza necítila spokojná.

Odišla učiť na dievčenskú školu do Indie, kde zostala 17 rokov.

Jedného dňa v roku 1946 vo vlaku do Darjeelingu však pocítila Božie volanie, že má ísť do slumov. "Správa bola jasná. Mala som opustiť kláštor a pomáhať chudobným, pričom som mala žiť medzi nimi. Bol to príkaz, "

povedala neskôr svojim spolupracovníčkam.

O dva roky neskôr s požehnaním Vatikánu začala uskutočňovať svoje plány a zhromažďovať okolo seba nasledovníčky.

Vyhľadávali na ulici ľudí, ktorí najviac potrebovali pomoc, a spočiatku museli prosiť aj o pomoc samy pre seba. Mníšsky odev vymenila za jednoduché indické sárí.

Niečo krásne pre Boha

V roku 1950 jej Vatikán umožnil založiť Rád misionárok lásky, ktorý sa v Kalkate staral o chudobných, chorých, nevládnych a umierajúcich. Stala sa tak oficiálne matkou predstavenou - Matkou Terezou. Heslom tejto inštitúcie bolo to, ktoré používala aj sama: "Nech každý môj čin je niečím krásnym pre Boha. " Dom dodnes slúži umierajúcim bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie.

Od 60. rokov čoraz viac cestovala po svete, hovorila pred veriacimi a zakladala nové domy.

"Ľudia si myslia, že sme sociálni pracovníci. Nie sme, slúžime Ježišovi.

Slúžime Ježišovi 24 hodín denne, " povedala raz.

Po uvedení dokumentu o jej práci v roku 1969 na BBC, kde vznikol mýtus, že okolo jej hlavy vidno auru, sa stala svetoznámou. Keď jej o desať rokov neskôr udelili Nobelovu cenu za mier, odmietla drahý banket na svoju počesť a na jej žiadosť peniaze určené naň mali ísť chudobným.

Matka Tereza často hovorila o láske k chudobným a opusteným. Mala však aj mnoho odporcov pre jej konzervatívne nasledovanie viery, prísne odmietanie potratov či nepoužívanie tíšiacich liekov pre umierajúcich.

Nasledovníčky aj v Čadci

Podľahla srdcovej chorobe v roku 1997. Na žiadosť rádu ju na poslednej ceste sprevádzala hŕstka chorých na lepru a mrzákov. Jej odkaz dodnes pestujú vo vyše 500 misiách v 120 krajinách sveta, asi 4000 žien v jej ráde, ale aj asi 500 mužov v mužskej vetve rádu. Dom misionárok lásky máme aj na Slovensku v Čadci, starajú sa tu o bezdomovcov.

Matka Tereza sa priatelila s princeznou Dianou a pápež Ján Pavol II. si ju veľmi vážil. Blahorečil ju navzdory cirkevným pravidlám už dva roky po jej smrti. Na svätorečenie ešte čaká.

Ela Rybárová osme

Matka Tereza

- Narodila sa 26. augusta 1910 v Üskübe (dnes Skopje).

- Pomáhala chudobným, chorým, sirotám aj umierajúcim.

- V roku 1979 dostala Nobelovu cenu mieru a už dva roky po smrti ju pápež blahorečil.

- Zomrela 5. septembra 1997 v Kalkate.

Matka Tereza verila, že láska a služba Bohu stačia na naplnený život.

--------------------------------------

Matka Tereza vymenila zosnulého otca za Pána Ježiša

Bola nemajetná, ale pritom jedna z najvplyvnejších žien dvadsiateho storočia. Prezývali ju Anjel z Kalkaty, pod svoje ochranné krídla si brala beznádejných, chorých a hendikepovaných ľudí. Svet jej tlieskal a skromná žena s dobrotivým úsmevom mu odpovedala: „Nezáleží, koľko toho robíme, ale koľko pravdivosti a viery vkladáme do svojho konania. " Od narodenia Matky Terezy dnes uplynie sto rokov.

Matka Tereza SuperStar

V mediálnom záujme mohla súťažiť s pápežmi. Prečo vynikla až tak, že sa stala najslávnejšou misionárkou druhej polovice minulého storočia?

Úžasne predbehla dobu, nazdáva sa sociológ Gezim Alpion. „Médiá sledovali jej dobročinnosť nepretržite od založenia prvého hospicu v Kalkate. Rýchlo pochopila význam masovej komunikácie, oveľa skôr ako iní charitatívni pracovníci, " poznamenal pre Pravdu autor knihy s názvom Matka Tereza - svätica alebo celebrita?

Táto rodáčka z Macedónska dokonca predbehla Druhý vatikánsky koncil, ktorý v decembri 1965 upozornil na dôležitosť médií pri šírení viery.

„Ona využívala tento nástroj vtedy už pätnásť rokov, " podotkol Alpion, ktorý pôsobí na Birminghamskej univerzite.

Matka Tereza sa zamerala na bedárov, chorých a hendikepované deti. „Keď vezmem z ulice hladného človeka a dám mu tanier s ryžou a krajec chleba, som šťastná. Odstránila som hlad, " povedala v roku 1979, keď preberala Nobelovu cenu za mier.

Odpovede na výčitky

Napriek svojej dobročinnosti si našla aj kritikov. Nielen preto, že potrat označovala za najväčšieho ničiteľa pokoja na svete a peniaze od darcov často využívala na otváranie nových kláštorov a nie na zlepšenie podmienok v hospicoch. Vyčítali jej, že v týchto domovoch sa opakovane používajú podkožné ihly a že rádové sestry nerozlišovali medzi smrteľne chorými a liečiteľnými pacientmi. „O zdravotnú starostlivosť týchto ľudí sa pritom starajú dobrovoľníci bez lekárskych poznatkov, " napísal doktor Robin Fox v roku 1994 v odbornom časopise Lancet.

Obrancovia Matky Terezy zdôrazňujú, že kritici nebrali do úvahy ťažké súvislosti. V daných podmienkach to bolo podľa nich maximum, čo úbožiaci na okraji spoločnosti mohli dostať. „Veľmi málo ľudí bolo ochotných dotknúť sa malomocných a pomôcť im. Veľa detí by vôbec neprežilo bez odhodlania dobrovoľníkov. Nedalo sa vždy čakať na zdravotnícky personál, "

povedala pre Pravdu americká autorka Joan Graff Clucasová, ktorá napísala životopisnú knihu o Matke Tereze.

Podobne sa vyslovil aj Alpion: „Tí, čo ju kritizujú, že chýbala prvotriedna lekárska starostlivosť, by si mali na týždeň vyskúšať prácu, ktorú vykonávala ako rádová sestra takmer 70 rokov. " Pripomenul, že ešte dôležitejšie je nemýliť si jej poslanie: „Bola misionárka v službách Ježiša Krista a nie sociálna pracovníčka, ako sama hovorievala. " Keď Alpion v roku 2005 navštívil hospic v Kalkate, starostlivosť o umierajúcich ľudí vraj na neho zanechala veľmi dobrý dojem.

Otec zomrel, otca našla

Korene pobožného a dobročinného príbehu Matky Terezy treba hľadať v jej detstve, nazdávajú sa obidvaja znalci misionárkinho života. „Sedávala v laviciach základnej školy, ktorá sa takpovediac pozerala do veľmi chudobnej časti mesta. Vtedy sa rozhodla, že bude pomáhať bedárom, " tvrdí Clucasová.

Po smrti otca ju matka začala vychovávať ako rímskokatolíčku, hoci väčšinu veriacich tvoria v Macedónsku pravoslávni kresťania, pripomína spisovateľka. „Počas dospievania ju fascinovali knihy o misionároch, ako 12-ročná si povedala, že sa oddá náboženskému životu. O šesť rokov neskôr vstúpila do rádu loretánskych sestier ako misionárka, " dodala Clucasová.

Úmrtie otca považuje Alpion za kľúčový moment mladosti neskoršej misionárky: „Bola to nečakaná, náhla smrť. Mala vtedy deväť rokov a snažila sa nahradiť si stratu biologického otca od Boha pochádzajúcim otcom, ktorý by ju nikdy neopustil. Znamenalo to pre ňu slúžiť Ježišovi, ktorý jej pomáhal vyrovnať sa s odchodom hlavy rodiny. " Doplnil, že Matka Tereza potom objavila Krista ako svojho otca v podobe najchudobnejších ľudí v Kalkate a ochote im pomáhať.

Skutočné narodeniny mám v deň, keď som bola pokrstená.

Matka Tereza o tom, že „ozajstne" prišla na svet 27. a nie 26. augusta Dva domovy v Kalkate, v ktorých pomáhajú rádové sestry z Misionárok lásky.

Vľavo v hospici dostáva jedlo umierajúca žena, vpravo v inom zariadení v tomto indickom meste sa zabávajú a spievajú hendikepované deti .

Matka Tereza viedla rád s názvom Misionárky lásky dlhých 47 rokov.

Nepozerala sa pritom na rozdiely medzi náboženstvami, hlavná vec bola pre ňu láska k blížnemu.

Život Matky Terezy

- Narodila sa 27. augusta 1910 v Skopje (hlavnom meste Macedónska) v rodine albánskeho obchodníka.

- Študovala na Londýnskej škole hospodárskych a politických vied, v roku

1928 vstúpila do rádu loretánskych sestier v írskom Dubline.

- V roku 1950 Vatikán súhlasil s jej nápadom založiť rád s názvom Misionárky lásky. Prvý hospic otvorila v Kalkate (v Indii), na Slovensku funguje jeden od mája 1990 v Čadci.

- Za svoju prácu získala v roku 1979 Nobelovu cenu za mier.

- Zomrela 5. septembra 1997, India jej vystrojila štátny pohreb.

- Šesť rokov po jej smrti ju pápež Ján Pavol II. blahorečil v najrýchlejšom procese beatifikácie v dejinách katolíckej cirkvi. Očakáva sa aj jej svätorečenie.

--------------------------------------

Život zasvätila biednym, pomocnú ruku podala aj princeznej Diane

Matka Tereza zasvätila svoj život Bohu, ale bola aj veľmi praktická a mala nadanie na spev. Pre Pravdu to povedala Kathryn Spinková. Britská spisovateľka napísala autorizovanú biografiu Matky Terezy.

Čo vám príde na um pri vyslovení mena Matka Tereza?

Vôľa Božia bola pre ňu úplne nadradená osobným záujmom. Jedna z najsilnejších spomienok je, keď ma Matka Tereza požiadala, aby som na rukách držala umierajúce dieťa, ktorému sa už nedalo pomôcť.

Prečo?

Chcela, aby sa mu dostalo lásky. Držala som ho päť hodín, kým neumrelo.

Ako ste ju spoznali?

Už predtým som napísala knihu o pápežovi Jánovi Pavlovi II. Môj vydavateľ ma požiadal, aby som zistila čo najviac o Matke Tereze. Dostala som sa do kontaktu s jedným z jej spolupracovníkov. Mal k dispozícii jej neoficiálny archív.

Boli tam listy, články. Povedal mi, aby som požiadala Matku Terezu o povolenie publikovať ich.

Súhlasila?

Skúšala som jej volať do Indie, až mi na tretí deň zdvihla telefón ona sama. Nesúhlasila, ale myslím si, že ma nechcela odbiť. Dohodli sme si teda stretnutie v Londýne, kde mala pricestovať. Bola som u Misionárok lásky v malej kaplnke.

Až po dlhej chvíli som si uvedomila, že v tej miestnosti je aj ona. Bola maličká, modlila sa v kúte. Povedala, že sa môžeme porozprávať, ale najprv mám prispieť do zvončeka.

Bola veľmi praktická.

Zasvätila svoj život Bohu a pomoci ľuďom. Mala niečo, čomu sa venovala vo voľnejších chvíľach?

Byť mníškou ju vyjadrovalo. Oddala sa Bohu. Ale bola nadaná speváčka.

Nemôžem o nej povedať, že si len tak sadla a počúvala hudbu z nahrávok či chodila na koncerty.

Vždy ju však zaujalo a ocenila, keď počula niekoho pekne spievať v kostole. Nemala príliš čas čítať, pracovala od rána do noci. Nečítala ani noviny, o svete sa dozvedala najmä z rozprávania ďalších mníšok.

Aký mali vzťah Matka Tereza a princezná Diana?

Matka Tereza sa predovšetkým snažila zmierňovať problémy ľudí. Bolo jej jedno, či ide o chudobného, alebo princeznú. Myslím, že vnímala Dianu ako niekoho, kto tiež potrebuje útechu. Spomínam si, ako mi raz povedala, že ju nemôže navštíviť v Londýne, lebo jej to nedovolí zdravie.

Poprosila ma však, aby som jej to odkázala a povedala jej, že môže prísť do Kalkaty. Samozrejme, nemohla som len tak zdvihnúť telefón a zavolať princeznej Diane. Hovorím to však ako dôkaz toho, že Matka Tereza nevnímala tieto sociálne rozdiely. Ona sa len snažila pomôcť tomu, u koho cítila, že to potrebuje.

Čo vnímate ako jej odkaz?

Jej hlavný odkaz sú Misionárky lásky. To je viac ako štyritisíc rádových sestier a ďalších spolupracovníkov, ktorí nasledujú jej duchovnú cestu a zasvätili svoj život starostlivosti o biednych.

Podľa mňa urobila viac ako ktokoľvek iný v 20. storočí, aby si ľudia uvedomili, že sú medzi nami aj chudobní.

Nejde pritom len o materiálnu stránku veci, ale aj o duchovnú.

Nie všetci však vyznávajú jej vieru, jej náboženstvo.

Jedna z mimoriadnych vecí na Matke Tereze je to, že jej spôsob života môže zapôsobiť na každého. Prekonáva hranice národov i náboženstiev. Nie je dôležité, či ste katolík, moslim, alebo hinduista. Ktokoľvek z nás v nej vidí dobrého človeka.

A to je aj jej ďalší odkaz. Nemusíme všetci pomáhať biednym v indickej Kalkate.

Chudobní ľudia môžu predsa žiť aj v našom susedstve.

Nie je až také dôležité, či sa o nich staráme v mene Ježiša Krista, ale to, že im pomáhame.

• Predch.
• Nasl.