Deti z Fatimy bl. František a Hyacinta budú svätorečení

Vatikán 23. marca - Cirkev vyhlási za svätých pastierikov z Fatimy, ktorým sa spolu s Luciou pred sto rokmi zjavila Panna Mária. Svätý Otec, ktorý dnes prijal na audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angela Amata, pri stretnutí schválil vyhlásenie dekrétu potvrdzujúceho zázrak na príhovor blahoslavených Františka (1908-1919) a Hyacinty (1910-1920) Martových.

Tretia z fatimských detí Lucia Dos Santos zomrela v roku 2005 ako karmelitánska rehoľníčka a jej beatifikačný proces ešte len prebieha. Diecézna časť bol ukončená 13. februára tohto roku vo Fatime.

16. marca

Kard. Sodano: Fatima je posolstvom nádeje pre celý svet

Portugalsko 16. marca – Oslavy stého výročia mariánskych zjavení vo Fatime so sebou prinášajú posolstvo nádeje. Myslí si to kardinál Angelo Sodano, ktorý pred blížiacou sa cestu pápeža Františka do Fatimy navštívil včera portugalské veľvyslanectvo pri Svätej stolici. „Početné a vážne môžu byť životné skúšky a tragédie sveta, oveľa väčšia však je Božia láska k nám,“ uviedol dekan kardinálskeho zboru.

V súvislosti s návštevou Svätého Otca, ktorý Fatimu navštívi v dňoch od 12. do 13. mája, pripomenul kardinál Sodano výnimočné udalosti z roku 1917. „Môžu nám pomôcť lepšie pochopiť Božiu prítomnosť v ľudských osudoch,“ vysvetlil taliansky prelát, ktorý sa podelil aj o svoje osobné spomienky. Na slová Panny Márie trom malým pastierom počas Druhej svetovej vojny si spomína ako na „veľkú útechu“. „Boh môže vždy zasiahnuť do ľudských dejín,“ dodal.  

Fatimské posolstvo už vo svojej dobe znamenalo nielen „pozvanie k obráteniu a k modlitbe“; bolo to „posolstvo nádeje“, lebo Boh je medzi ľuďmi prítomný „aj v tých najtragickejších chvíľach“. Kardinál Sodano tiež pripomenul slová niekdajšieho lisabonského patriarchu kard. Manuela Conçalvesa Cerejeiru, ktorý pred štyridsiatimi rokmi povedal: „Nie je to Cirkev, ktorá by vnútila svetu Fatimu, ale je to samotná Fatima, ktorá predstúpila pred svet“.

Storočnica fatimských zjavení - úplné odpustky

Svätý Otec František kvôli dôstojnejšiemu prežívaniu osláv jubilejného roka fatimských zjavení obdaroval úplnými odpustkami - od 27. 11. 2016 do 26. 11. 2017 - všetkých veriacich:

a) Ktorí si vykonajú púť do Fatimy, s úctou sa zúčastnia niektorej slávností či modlitby ku cti Panny Márie, pomodlia sa Otče náš, vyznanie viery (Verím v Boha...) a budú vzývať Pannu Máriu Fatimskú.

b) Ktorí si zbožne uctia sochu Panny Márie Fatimskej, ktorá je slávnostne vystavená k verejnej úcte v ktoromkoľvek chráme, oratóriu alebo inom vhodnom mieste, vo výročných dňoch zjavení (vždy 13. deň mesiaca - od mája až do októbra) a kto sa s úctou zúčastní niektorej slávnosti či modlitby ku cti Panny Márie, pomodlí sa Otče náš, vyznanie viery (Verím v Boha...) a bude vzývať Pannu Máriu Fatimskú.

c) Ktorí vzhľadom na svoj vek, chorobu alebo z iného vážneho dôvodu, nemôžu cestovať, robia pokánie zo všetkých svojich hriechov s predsavzatím splniť, keď im to bude možné, tri podmienky (svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca) a pred malou soškou Panny Márie Fatimskej, vo výročitých dňoch zjavení (vždy 13. deň mesiaca - od mája až do októbra), sa duchovne spoja s oslavami jubilea, pričom s dôverou odovzdajú svoje modlitby a bolesti alebo obety svojho života skrze Pannu Máriu milosrdnému Bohu.

K získaniu úplných odpustkov treba, aby veriaci robili pravé pokánie a splnili obvyklé podmienky: svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca.

Sekretariát WAF

(World Apoštolate of Fatima)

Banskobystrický obežník 1/2017 zo dňa 20. 2. 2017

List otca biskupa Stolárika pred fatimským deviatnikom

V Rožňavskej diecéze čítajú list biskupa Stolárika pred fatimským deviatnikom

Rožňava 28. januára. V nedeľu 29. januára 2017 v kostoloch Rožňavskej diecézy zaznie pastiersky list rožňavského diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika pred „fatimským deviatnikom“ a zasvätením Rožňavskej diecézy. Pri tejto príležitosti vám ho ponúkam v plnom znení:

V tomto týždni je pred nami prvá sobota mesiaca február. Je to čas, kedy chceme začať v našej diecéze „fatimský deviatnik“, ktorého vyvrcholením bude zasvätenie celej diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v sobotu 14. októbra 2017 v rožňavskej katedrále. Podľa slov emeritného pápeža Benedikta XVI., nás Panna Mária pozýva „ku kultivovaniu vnútornej citlivosti srdca“, lebo „srdce otvorené Bohu a očistené modlitbou (kontempláciou) je mocnejšie ako pušky a iné zbrane“. Také srdce je otvorené pre jednotu, a nie rozbíjanie.

Podľa priania Panny Márie z Fatimy sa chceme každú prvú sobotu spoločne modliť v našej diecéze, i keď každý vo svojej farnosti, filiálke a niektorí i súkromne. Táto modlitba na prvú sobotu v mesiaci nás spojí v celej diecéze. Silou modlitby vytvoríme nádhernú jednotu, ktorej sa diabol najviac bojí. On nás chce rozdeľovať a ide na to rôznymi spôsobmi.

K prehĺbeniu jednoty, o ktorú pre nás pri Poslednej večeri Ježiš tak veľmi prosil, dopomôžu predlohy pobožností fatimských sobôt v slovenskom i maďarskom jazyku. Kňazi jednotlivých farností nahlásili na biskupský úrad, koľko brožúr potrebujete v jednotlivých farnostiach, aby ju každý záujemca mohol mať. Lebo keď aj ukončíme „fatimský deviatnik“, brožúra poslúži i na každú ďalšiu prvú sobotu mesiaca v našom živote.

O jednotlivých témach deviatnika môžete uvažovať celý mesiac a usilovať sa tieto myšlienky vnášať do svojho života. Neznamená to, že nemôžete rozjímať i o ďalších bodoch fatimského posolstva, prípadne o živote troch detí – bl. Františkovi, bl. Hyacinte a Božej služobnici sr. Lucii, ktorým sa Panna Mária zjavila. Všetko, čo pomôže ešte viac spoznať a porozumieť fatimské posolstvo, je vítané a iste to povzbudí a obohatí každého veriaceho.

Sprievodným znakom deviatnika bude i putovanie sochy Fatimskej Panny Márie po diecéze. Je to znova vhodná príležitosť, aby sa zišla celá farnosť k modlitbe a k rozjímaniu nad posolstvom z Fatimy. Prosím vás všetkých, aby ste tak vzácnej návšteve vo svojej farnosti venovali náležitú pozornosť. Sochu nech sprevádzajú i kňazi a veriaci aj z okolitých farností. Sochu Panny Márie budú sprevádzať i relikvie dvoch detí, ktorým sa zjavila Matka Božia vo Fatime – bl. Františka a bl. Hyacinty. Pri každej návšteve putovnej sochy si môžete uctiť nielen ich relikvie, ale i povzbudiť sa, aby sme podľa ich detskej úprimnosti a otvorenosti prijímali fatimské posolstvo.

Pri tejto soche vykonáme na záver jej putovania, spomenutý akt zasvätenia celej diecézy (14. októbra 2017). Po zasvätení diecézy bude socha Panny Márie prenesená (v pondelok 16. októbra 2017 – v deň modlitieb za diecézu) do obnovenej kaplnky Najsvätejšieho Ježišovho Srdca v Katolíckej základnej škole sv. Jána Nepomuckého v Rožňave, aby i ďalším generáciám pripomínala túto významnú chvíľu nášho biskupstva. Aj ďalšie zastavenia sa pred touto sochou v kaplnke budú vhodnou príležitosťou k modlitbe za diecézu.

Ďalšími významnými pozvaniami k prehĺbeniu života jednoty v diecéze budú: odpustová slávnosť v Bôrke (15. – 16. júla 2017) a v Úhornej (5. – 6. augusta 2017). Týmto púťam bude predchádzať celodiecézne stretnutie v Boľkovciach pri Lučenci v sobotu 13. mája 2017 – presne v deň prvého zjavenia pred 100 rokmi vo Fatime. V Boľkovciach – Osade je jeden z dvoch kostolov v našej diecéze, ktoré sú zasvätené Panne Márii Fatimskej (druhý je v Starej Vode, farnosť Švedlár). Stretnutie v Boľkovciach bude jedným z vrcholov fatimského roka v diecéze a na toto stretnutie každého z vás už teraz srdečne pozývam. Dôležitý bude i „kňazský deň“ 13. septembra 2017 v Rožňave, ktorý vychádza presne na 14. výročie návštevy sv. Jána Pavla II. – „pápeža Fatimy“ v sídle diecézy; a tiež presne na 100. výročie septembrového zjavenia Panny Márie vo Fatime.

Je to znova možnosť prežiť neopakovateľné chvíle spoločenstva viery, aké sme mali možnosť zakúsiť na diecéznej púti v Smižanoch. Chcem poďakovať i za iné nádherné stretnutia viery: v Bôrke, Úhornej, Fiľakove, ale i za púte do Rudníka, Divína, Szent Kútu či na iné miesta. K týmto iniciatívam vás povzbudzujem i naďalej.

A tak, ešte raz vyslovujem pozvanie k spoločnej modlitbe „fatimského deviatnika“ prvých sobôt k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktorý začneme už o šesť dní. Keď budeme predkladať Bohu svoje prosby cez Pannu Máriu, neobchádzajme i jej naliehavú výzvu, aby sme veľa pamätali vo svojich modlitbách a obetách na uzmierenie Boha za hriechy nás všetkých. Veľa prosme a obetujme za obrátenie hriešnikov, za zomierajúcich a za duše v očistci. Ak toto vložíme ako úmysel do svojich modlitieb a obiet, vtedy sme pochopili, o čom je Fatima. Vtedy najviac prispejeme k víťazstvu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie vo svojich srdciach. Sv. Ján Pavol II. povedal: „Naliehavá výzva Najsvätejšej Panny Márie na pokánie nie je nič iné, ako prejav jej materskej starostlivosti o osudy ľudskej rodiny, ktorá potrebuje obrátenie a odpustenie.“

Veľkou duchovnou posilou v našej aktivite je rozhodnutie z Ríma, v ktorom dostávame na celý čas konania „fatimského deviatnika“ i na všetky podujatia s ním súvisiace požehnanie Svätého Otca Františka a milosť získavania úplných odpustkov za obvyklých podmienok. Odpustky sa vzťahujú na všetkých, ktorí sa zúčastnia na pobožnostiach prvých sobôt. Získať odpustky môžu i chorí, trpiaci a tí, ktorí nemôžu byť na nich osobne prítomní, ale sa zjednotia duchovne s modliacim sa spoločenstvom. Odpustky získajú i tí, ktorí sa zúčastnia na pobožnostiach pri putovaní sochy Panny Márie.

Milí bratia a sestry, v našej diecéze sme sa rozhodli vykonať „fatimský deviatnik“ prvých sobôt. Panna Mária si žiadala päť prvých sobôt, ale to si neprotirečí. Dôležitejšie sú slová sestry Lucie: „Od vykonávania tejto pobožnosti spolu so zasvätením Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie bude závisieť vojna alebo mier vo svete“. Pre pokoj vo svete veľa urobil „pápež Fatimy“ – sv. Ján Pavol II., ale nezabúdajme i na veľké úsilie šírenia a praktizovania fatimského posolstva, ktoré vykonal slovenský biskup Pavol Mária Hnilica. Obaja splnili, čo sa od nich očakávalo; teraz je rad na nás. A záleží na každom jednom z nás. Ktovie, či vykonanie týchto pobožností nerozhodne o našej večnosti. Prisľúbenie Panny Márie je v tejto súvislosti veľmi silné. Dajte „fatimský deviatnik“ aj svojim drahým, nech si ho aspoň čítajú. Možno práve vtedy zasiahne Božia milosť a zmení ich srdce. Buďme štedrými a radostnými rozsievačmi fatimského posolstva, „veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať, kto seje štedro, štedro bude aj žať... lebo veselého darcu Boh miluje“ (2 Kor 9, 6-7).

Začíname spoločnou modlitbou, lebo kde už dvaja prosia o to isté, Boh to dá (porov. Mt 18, 19). A my sa chceme modliť nielen dvaja alebo traja, ale celá diecéza. Chceme urobiť i ďalší krok – pokračovať skutkami, ktorými sa budeme usilovať o pokoj v sebe a medzi nami navzájom. Tak môžeme „dobehnúť“ to, čo sme nechceli alebo nestihli urobiť v Roku milosrdenstva. Boh na príhovor Panny Márie Fatimskej iste požehná úsilie každého z nás pre dobro spoločnej veci. Každý mesiac začnime sv. spoveďou a sv. prijímaním na prvú sobotu.

Všetkým vám, ktorí už dávnejšie žijete fatimské posolstvo, alebo sa len teraz k nemu pripojíte, aby ste prispeli k prehĺbeniu duchovného života svojho i svojich blízkych; prispeli k obráteniu hriešnikov a k vyslobodeniu duší z očistca; prispeli k mieru vo svete a hlavne k pokoju v ľudských srdciach a vzťahoch, žehnám v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Mons. Stanislav Stolárik

rožňavský biskup

List biskupov - 100 rokov od 1. zjavenia vo Fatime

Rok 2017 – storočnica fatimských zjavení

Drahí bratia a sestry!

Dnes je prvý január – deň významovo veľmi bohatý: Je to cirkevná slávnosť Panny Márie Bohorodičky, zároveň Svetový deň pokoja, občiansky Nový rok i Deň vzniku Slovenskej republiky.

Všetky významy tohto dňa sa spájajú v nás. My sme veriaci katolíci, sme aj občania Slovenskej republiky a patríme aj do svetového spoločenstva národov. Na Nový rok si podľa pekného zvyku vinšujeme zdravie, šťastie a hojné Božie požehnanie. Potešilo by nás, keby sa tieto krásne vinše naplnili. Uvedomujeme si však, že čosi – hoci nie všetko – je aj v našich rukách, aby sme sa pričinili o to šťastie a požehnanie v nastávajúcom novom roku.

V tomto pastierskom liste si chceme pripomenúť najmä duchovné prostriedky, ktoré nám umožňujú dobre žiť pred Bohom, čiže – byť svätými.

Keďže celý rok 2017 je pamätným rokom storočnice fatimských zjavení Panny Márie, pouvažujme nad fatimským posolstvom.

Pripomeňme si, čo sa pred sto rokmi stalo neďaleko malého portugalského mestečka Fatima v malebnom vidieckom údolí Cova da Iria.

Trom deťom – 10-ročnej Lucii, 9-ročnému Františkovi a 7-ročnej Hyacinte – sa v roku 1917 šesťkrát, pravidelne raz za mesiac, počnúc od 13. mája a končiac 13. októbra, zjavovala Panna Mária. Deti boli čiastočne – pokiaľ sa to len v takomto prípade dá – na mimoriadne zjavenie pripravené. Už v predchádzajúcom roku – 1916 – sa im totiž párkrát zjavil Boží anjel a žiadal ich, aby sa modlili a obetovali – a to nielen za seba, ale aj za celý svet.

V tých časoch vrcholila prvá svetová vojna. Na početných frontoch boli mnohí ranení a umierali tisíce vojakov i civilistov. Na viacerých miestach Európy boli hladomory a vzbury. V cárskom Rusku sa dostali k moci boľševickí revolucionári a následne vznikol ateistický Sovietsky zväz.

V deň prvého zjavenia 13. mája 1917 bola nedeľa, keď tri deti pásli ovce v údolí Cova da Iria. Okolo jednej hodiny popoludní sa im nad malým dubom zjavila Panna Mária. Prišla oblečená v bielom, skvejúcom sa šate. Povedala deťom, že prichádza z neba, a chce, aby vždy trinásteho dňa v mesiaci prichádzali sem, a to počas šiestich mesiacov po sebe. Potom im povie viac.

Správa o zjaveniach, a najmä to, že sa budú pravidelne opakovať, vzbudila veľký záujem všetkých obyvateľov, nielen veriacich. Preto 13. októbra 1917, keď bolo posledné zjavenie a mal sa udiať aj avizovaný zázrak, prišlo do údolia Cova da Iria asi 70 tisíc ľudí.

V ten deň pršalo, bola zima a fúkal nepríjemný vietor. Všetci boli presvedčení, že ak sa udeje zázrak, bude to potvrdenie pravdivosti Máriiných zjavení. Ak nie, deti budú vyhlásené za podvodníkov a veriaci, zvlášť Katolícka cirkev, budú veľmi zosmiešnení. Okolo poludnia dážď ustal. Deťom sa zjavila Panna Mária a spoza mrakov vykuklo slnko. Krátko nato sa stal zázrak nazývaný „tanec slnka“, ktorý videli všetci prítomní. Úplne jasné slnko sa začalo točiť a meniť rôzne farby. Rýchlo rotujúce slnko akoby padalo na zem a ľudia sa báli. Úkaz trval asi 10 minút. Zjavenie sa skončilo tak, že na pozadí upokojeného slnka sa ukázala Panna Mária.

Lucia potom vravela, že aj keď sa Mária zjavuje v rôznych podobách, vždy si želá to, čo dobrá Matka – pomáhať ľuďom kráčať cestou svätosti.

Panna Mária naliehavo žiadala, aby sa všetci polepšili, lebo ak neprestanú hriechmi urážať Boha a robiť si navzájom zle, príde iná vojna, horšia ako táto prebiehajúca.

Potvrdenie pravosti Máriiných zjavení zázračným „tancom slnka“ bolo vo všeobecnosti nevyvrátiteľné; videli ho desaťtisíce ľudí. Pozorovaná rotácia slnka sa nedala uspokojivo vedecky vysvetliť. A, žiaľ, naplnilo sa aj varovanie Božej Matky. Prvá svetová vojna sa skončila a po nej prišla ešte horšia – druhá svetová vojna, lebo ľudia nezačali lepšie žiť.

Posolstvo Matky Božej Fatimskej je plné materinskej lásky. Ukazuje ľudstvu cestu, ako kráčať k svätosti. Iba pokánie je jedinou cestou k morálnej náprave. Pápež Pavol VI. v závere tretieho zasadania Druhého vatikánskeho koncilu (dňa 21. novembra 1964) zveril ľudstvo Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a zároveň vyhlásil Pannu Máriu za „Matku Cirkvi“.

My, jednotlivo či spoločne, si môžeme toto postavenie sa pod ochranu Matky Božej často pripomínať. Panna Mária zároveň priblížila duchovné prostriedky, ktoré napomáhajú polepšeniu človeka i sveta. Sú to najmä: svätá spoveď a sväté prijímanie počas prvých sobôt v mesiaci; modlitba posvätného ruženca a rozjímanie nad ružencovými tajomstvami – s úmyslom: odčiniť urážky, ktorými ľudia urážajú Pána Boha a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie.

V súkromných zjaveniach – uznaných Cirkvou – ide o to, aby sme správne pochopili znamenia čias. Tak je to aj pri fatimských zjaveniach.

V situácii, keď sa svet vysmieva z diabla a z pekla, fatimské deti vidia peklo v celej jeho hrôze. Keď si ľudia myslia, že ich zloba (vojny, násilie, vydieranie, korupcia…) nemá žiadne dôsledky, vidíme utrpenie ako dôsledok morálneho úpadku ľudstva.

Keď si na prahu nového roka vinšujeme zdravie a šťastie – mali by sme prijať vekmi osvedčený liek na morálne choroby ľudstva – úprimné pokánie!

Mali by sme si uvedomiť, že opravdivý pokoj nie je iba bezvojnový stav; nie je ani len rovnováha medzi protikladnými mocnosťami alebo výsledok despotickej vlády. V pravom zmysle slova je pokoj „dielom spravodlivosti“ (porovnaj Izaiáš 32, 17). Pravý pokoj je ovocím poriadku, ktorý vštepil do ľudskej spoločnosti jej božský Zakladateľ a ktorý majú ľudia uskutočňovať. Želaný pokoj sa nikdy nezískava raz navždy. Treba ho budovať nepretržite. A keďže aj ľudská vôľa je narušená hriechom, starostlivosť o pokoj vyžaduje od každého vytrvalé ovládanie vášní a bdelosť zákonitej vrchnosti.

Vrchnosť má zaručiť všetkým osobné blaho, v ktorom si budú medzi sebou vymieňať bohatstvá svojho ducha a nadania. Preto sa na všetkých kresťanov vzťahuje naliehavá výzva, aby sa životom „podľa pravdy a v láske“ (porovnaj Efezanom 4, 15) spojili s mierumilovnými ľuďmi a s nimi sa modlili i pracovali za pokoj (porovnaj koncilovú konštitúciu Gaudium et spes – Radosť a nádej, kapitolu 78).

Drahí bratia a sestry. Slávime Nový rok a vianočnú dobu, v ktorej sme dostali ďalšiu veľkú ponuku – cestou osobného pokánia môžeme prispieť k lepšiemu životu. Nebojme sa v nastávajúcom roku používať osvedčené duchovné prostriedky ponúkané Pannou Máriou. Jej materinská starostlivosť o nás i jej nebeský príhovor sú zárukou nášho budúceho životného úspechu.

Srdečne vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi

• Predch.
• Nasl.