Slovenské videá sú tu. Klikni sem.

Poľské (TV Polonia) videá sú tu. Klikni sem.

Poľské (TV Trwam) videá sú tu. Klikni sem.

Pápež František je už v Ríme

O 21.34 hod., po dvoch hodinách letu,Boeing 78 Polskich Linii Lotniczych LOT z Papieżem na pokładzie wylądował na rzymskim lotnisku Fiumicino. Tym samym zakończyła się 15. zagraniczna podróż Papieża Franciszka. Ojciec Święty przebywał w Polsce od środy 27 lipca z okazji 31 Światowych Dni Młodzieży.

Zanim samolot opuścił przestrzeń powietrzną Polski, lecąc niespełna kilometr nad ziemią, maszyna przeleciała nad sanktuarium w Łagiewnikach. Następnie skierowała się nad Campus Misericordiae w Brzegach, potem samolot przeleciał nad północną częścią miasta, tak, by Franciszek mógł po lewej stronie zobaczyć Stare Miasto.

Predseda KBS reaguje na vyhlásenie dejiska najbližších SDM v Paname

Krakov 31. júla . Pápež František dnes oznámil, že najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2019 v Paname. Povedal to na záver slávnostnej svätej omši na tzv. Poli milosrdenstva na Brzegoch v poľskom Krakove.

Organizačný tím SDM Krakov 2016 na svojej internetovej stránke stránke informoval, že na svätej omši bolo vyše 2 milióny ľudí. V Tlačovom centre SDM v Krakove novinárom hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi povedal, že na svätej omši v Krakove - Brzegoch sa zúčastnilo 1,5 milióna ľudí.

Pri tejto príležitosti prinášame reakciu predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislava Zvolenského, ktorý je priamo v Krakove

"Vrcholom Svetových dní mládeže v Krakove bola svätá omša, ktorá bola zavŕšením včerajšieho programu na Poli milosrdenstva (pozn. Komunikačného tímu SDM - Modlitbová vigília so Svätým Otcom Františkom)," povedal Mons. Stanislav Zvolenský, predseda KBS. "Na záver prišlo prekvapenie, ktoré nám priniesol Svätý Otec. Nasledujúce Svetové dni mládeže sa uskutočnia v Paname," uviedol bratislavský arcibiskup metropolita.

"V Paname i okolitých krajinách sa iste veľmi tešia. Pre nás je to trošku ďalej, ale uvidíme. Veríme, že to s Božou pomocou zvládneme. Krok za krokom. V tejto chvíli máme veľa podnetov z tohtoročných Svetových dní mládeže. Sám si uvedomujem, ako bude veľmi cenné vracať sa k príhovorom Svätého Otca, ktoré povedal tu v Krakove," dodal arcibiskup Zvolenský.

Komunikačný tím SDM

Skavinčania zhodnotili pobyt Slovákov veľmi pozitívne

Keď do dvadsaťtisícového poľského mesta pribudne na týždeň štyritisíc Slovákov, nie je možné, aby si to domáci obyvatelia nevšimli. Na záver týždňa sme zisťovali, ako hodnotia náš pobyt.

„Nemali sme s nimi žiadny problém. Boli milé, veselé a priateľské. Prišli síce párkrát neskoro v noci, ale keďže boli dlho v Krakove na programe, je to normálne,“ hovorí pani Marta, ktorá do svojho domu v Skavine prichýlila štyri slovenské pútničky. S podobnými dojmami sa nám zverili aj ďalší miestni obyvatelia. Mnohí z nich pomáhali počas tohto týždňa slovenským pútnikom ako sa dalo – pripravili chutné raňajky, zaviezli ich na stanicu, vyprali im špinavé veci. Možnože na tomto priateľskom duchu zavážila aj skutočnosť, že išlo práve o Slovákov: „Teším sa, že do Skaviny prišli práve Slováci. Lepšie sa porozumieme a sme si aj mentálne blízko,“ vyjadril svoje pocity pán Kazimierz.

Že do Skaviny zavítal pekný počet Slovákov pocítili aj miestne obchody. Obrat prirodzene najväčšmi stúpol v „sklepoch“ s potravinami, viaceré z nich sa rozhodli tento týždeň predĺžili otváraciu dobu až do neskorých večerných hodín. Miestne cukrárne zas praskali vo švíkoch v popoludní: „Počas dvoch hodín sa to tu úplne naplnilo. Rady boli až vonka. Mali sme čo robiť,“ potvrdili mladé zmrzlinárky Asia a Sandra. V predajni Orange, ktorý je oficiálnym telekomunikačným partnerom SDM, zas uviedli, že asi desiatka Slovákov si prišla kúpiť tento týždeň poľské SIM karty. Kvôli internetu. Azda najzaujímavejší postreh máme z miestnych lekární, kde Slováci chodili ako na klavír. „Včera poobede ich tu bolo vyše 10, dnes už 15. Najčastejšie nakupujú obväzy, náplaste, repelenty, izotermické fólie. Zvlášť tie fólie. Nezvykli sme mať po nich taký dopyt. Včera sme museli spraviť špeciálnu objednávku,“ dodala magistra Joanna, netušiac o tom, že izotermická fólia sa nachádzala v zozname odporúčaných vecí, ktoré by si mali pútnici na SDM pribaliť.

Čo sa týka poriadku a bezpečnosti, obstáli sme na jednotku. Polícia si pochvaľovala, že sa pohybujeme v organizovaných skupinách, nenechávame po sebe neporiadok, neblokujeme dopravu v meste. Hlavný koordinátor za mesto, Marek Marzec, sa nám zdôveril, že síce prvé noci spal len dve-tri hodiny a pravidelne drží cez deň v ruke šálku kávy, je s nami veľmi spokojný: „Mám z Vás skutočne radosť. Komunikácia s Vami je bezproblémová, všetko beží ako má. Jediné, čoho sa môžeme obávať je počasie. Ale zatiaľ je pekne, takže ste si to asi zaslúžili.“ Po chvíli diskusie však priznáva: „Nebolo to spočiatku jednoduché. Nevedeli sme si to predstaviť. Mysleli sme si, že tu pútnici len prenocujú a ráno idú na program do Krakova. Nečakali sme, že tu budú tráviť toľko času. Ale vypálilo to super.“

Chválou nešetril ani samotný biurmistrz mesta Paweł Kolasa: „Vniesli ste do nášho mesta veľa entuziazmu a radosti. Ste napodiv pokojná a organizovaná skupina. Naši obyvatelia boli uchvátení otváracím ceremoniálom, ďalej boli milo zaskočení, že Váš prezident navštívil Skavinu, a napokon sa často zúčastňovali Vášho programu, takže to o niečom svedčí.“ Na otázku, či neboli obyvatelia nervózni, že sme im zabrali veľkú časť parku s úsmevom odpovedal: „Skavinčania majú park celý rok, tento týždeň bol park určený pre Vás.“

Komunikačný tím SDM

Dejiskom ďalších Svetových dní mládeže bude Panama: Prvé informácie

Krakov 31. júla. Svätý Otec František dnes v Krakove oznámil, že najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2019 v Paname. Povedal to na záver slávnostnej svätej omši na tzv. Poli milosrdenstva na Brzegoch v poľskom Krakove. Prinášame niekoľko prvých informácií a reakcií.

Od piatku je v Poľsku prezident Panamy Juan Carlos Varela Rodriguez, ktorý sa okrem iného stretol s prezidentom Poľska Andrzejom Dudom. Prezident Panamy prišiel do Poľska spolu s 500-člennou delegáciou. Cieľom návštevy boli Svetové dni mládeže v Krakove.

Kňaz v Paname Freddy Ramirez v rozhovore pre komunikačný tím SDM v Krakove priznal, že organizácia ďalších SDM bude pre Panamu náročné a ťažké zadanie. Sľúbil však pohostinnosť Panamčanov. "Panama je malá krajina, ale veľmi príjemná a pohostinná," povedal. "Verím, že to pomôže nielen Cirkvi, ale aj turistike," dodal s tým, že rozhodnutie konať nasledujúce Svetové dni mládeže v Paname je podľa neho požehnaním od Boha.

Redaktor panamského Rádia Claret zdôraznil, že hoci je Panama malou krajinou, má veľké a otvorené srdce. "Pre všetkých Panamčanov i všetkých Latinskoameričanov z Centrálnej Ameriky je to veľká radosť. Sme malými zjednotenými spoločenstvami, ktoré rýchlo môžu prekročiť hranice," povedal.

Panama má cca 4 milióny obyvateľov. Prevažná väčšina z nich sú katolíci. Krajina má hranice s Kostarikou a Kolumbiou. Hlavné miesto je 440-tisícové mesto s tým istým názvom ako názov krajiny. Úradným jazykom je španielčina. Používa sa však veľa miestnych dialektov.

Pantrónmi Panamy sú okrem iného sv. Jan Bosco a Matka Božia z Antiguy, ktorej socha stojí v katedrále v panamskom hlavnom meste.

TK KBS informoval Komunikačný tím SDM

Papież w oknie i wśród wolontariuszy (pl)

Już od południa pod „papieskim oknem” na Franciszkańskiej czekał tłum wiernych, którzy chcieli osobiście pożegnać opuszczającego już po raz ostatni swoją krakowską rezydencję Ojca Świętego. Im bliżej było planowanej godziny wyjazdu, tym częściej zebrani skandowali „Papa Francesco” mając nadzieje, że szczególny gość raz jeszcze pojawi się w najsłynniejszym oknie w Polsce.

Tak się też stało. Papież wyszedł na krótki moment do okna dokładnie w tym momencie, kiedy nad miasto nadciągnęła burza. Podziękował za życzliwe przyjęcie go i na koniec dodał po polsku: do widzenia!

„Bardzo dziękuję za to towarzyszenie, za przyjście tutaj, by mnie pożegnać. Bardzo dziękuje! Bardzo dziękuję za gorące przyjęcie mnie w tych dniach. A teraz, zanim odjadę, chciałbym udzielić Wam swego błogosławieństwa, ale także chcę was prosić, byście nie zapomnieli modlić się za mnie. Pomódlmy się razem do Matki Bożej, każdy w swoim własnym języku. Zdrowaś Maryjo… . Niech Was błogosławi Bóg wszechmogący i Duch Święty. Do widzenia!” – powiedział na zakończenia Papież.

Ostatnim akcentem Światowych Dni Młodzieży było spotkanie z wolontariuszami, organizatorami i dobroczyńcami ŚDM zorganizowane na krakowskiej Tauron Arenie. Franciszek udał się tam bezpośrednio z Kurii na Franciszkańskiej. Na miejscu czekało na niego ponad 15 tys. osób, w których imieniu Ojca Świętego przywitał bp Damian Muskus. „Popatrz na te roześmiane twarze młodych ludzi. Czy są zmęczeni? Pewnie tak! Ale czy są szczęśliwi? Bez wątpienia!” – mówił Franciszkowi koordynator generalny Światowych Dni Młodzieży w Krakowie.

Po słowach biskupa rozległo się trwające dłuższą chwilę „Dziękujemy”. Atmosfera spotkania była niesamowita! Żywioł i donośnie „Papa Francesco” wypełniało halę. Po nich przyszedł czas na świadectwa. W hali stało się zupełnie cicho, gdy pierwsze z nich złożył Michał, brat zmarłego Macieja, który przygotował grafiki Światowych Dni Młodzieży, a który zmarł na początku lipca. To o nim Franciszek mówił w czasie pierwszego spotkania z wiernymi w oknie na Franciszkańskiej. Dziś brat zmarłego odczytał jego list napisany do Papieża gdy zmarły wiedział już o tym, że jego życie dobiega końca.

Z kolei świadectwo złożyła polska wolontariuszka Marzena. Mówiła o tym, jak trafiła na ŚDM i jak poprzednie spotkania, zwłaszcza to w Rio de Janeiro, przemieniło jej życie. „Pan Bóg spełnia marzenia, a ja jestem szczęśliwa w Kościele – mówiła Marzena.

Drugie świadectwo złożył Christian, wolontariusz z Panamy, który służył na ŚDM już trzy razy wykonując bardzo proste prace. „Ale to nie jest tak, że tylko dajemy, również otrzymujemy: wdzięczność pielgrzymów, rozwijanie własnych umiejętności i zdobywanie nowych, ćwiczenie się w praktykowaniu cnót” – podkreślił Christian. W końcu głos spontanicznie zabrał Papież dziękując za służbę wszystkim młodym, którzy posługiwali w czasie tych Światowych Dni Młodzieży.

Po spotkaniu z wolontariuszami Franciszek pojechał już bezpośrednio na lotnisko w Balicach, gdzie miała miejsce krótka ceremonia pożegnalna z udziałem prezydenta Andrzeja Dudy. Dreamliner Polskich Linii Lotniczych LOT z Ojcem Świętym na pokładzie jest spodziewany w Rzymie przed godz. 21.00. Tym samym zakończy się 15 zagraniczna podróż tego pontyfikatu.

L. Gęsiak SJ, Kraków, Radio Watykańskie

Ks. Lombardi: Papież przekonał się o wielkości polskiego Kościoła

Choć głównym celem podróży apostolskiej był udział w Dniu Młodzieży, to Papież mógł się też spotkać z polskim Kościołem – zauważa watykański rzecznik. Ks. Federico Lombardi zaznacza, że pomimo ograniczeń czasowych było to spotkanie głębokie, które pozwoliło Franciszkowi odkryć realia polskiego katolicyzmu.

„Kościół w Polsce jest wielkim Kościołem, ma wielką tradycję, a naród polski ma wielką historię. Naród ten dał nam tak wielu świętych. Ostatnim z nich jest św. Jan Paweł II, który bardzo dobrze wyraża ducha, szerokość horyzontów tego narodu, jego postrzeganie historii, a także odpowiedzialność za Kościół i ludzkość. Mogę powiedzieć, że Papież Franciszek mógł dotknąć tego wszystkiego, a przy tym pozwolił poczuć Polakom swoją bliskość i sympatię. Z wielkim uszanowaniem odnosił się do wartości chrześcijańskich i historii, z której wyrasta ten naród i Kościół. Zarazem jednak w sposób bardzo dyskretny, ale zdecydowany przekazał Kościołowi i narodowi polskiemu swoje przesłanie, to samo, które kieruje do całego świata. A zatem wezwanie do wyjścia na zewnątrz, do bycia w misji, do solidarności i dialogu, by tworzyć wielką wspólnotę narodów świata, żyjących w pokoju” – powiedział ks. Lombardi.

Budúce Svetové dni mládeže bude hostiť Panama

Poľsko 31. júla – Budúce Svetové dní mládeže v roku 2019 bude hostiť stredoamerická krajina Panama. Oznámil to pápež František v závere slávenia záverečnej omše SDM v areáli „Campus Misericordiae“ v Krakove za poldruhamiliónovej účasti mladých z celého sveta. Pápež po vzdaní vďaky Bohu poďakoval organizátorom 31. ročníka podujatia i všetkým, čo sa na ňom zúčastnili. Uistil ich, že Duch Svätý im umožní byť svedkami Ježiša Krista v prostredí ich každodennosti.

„Svätý Ján Pavol II. sa radoval z neba, a pomôže vám priniesť všade radosť evanjelia“, povedal pápež František. V spoločnej modlitbe Anjel Pána spolu s mladými vzýval na príhovor Panny Márie Ducha Svätého o svetlo a oporu pre mladých v Cirkvi a vo svete, „aby boli učeníkmi a svedkami Božieho milosrdenstva“.

Pri Anjel Pána pápež František poďakoval organizátorom i účastníkom SDM

Poľsko 31. júla. V plnom znení publikujeme príhovor Svätého Otca Františka pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána v závere eucharistického slávenia v areáli Campus Misericordiae v Krakove-Brzegoch, ktorým vyvrcholil 31. ročník Svetových dní mládeže.

Drahí bratia a sestry, na záver tejto slávnosti sa túžim s vami všetkými spojiť pri vzdávaní vďaky Bohu, Otcovi nekonečného milosrdenstva, za to, že nám dal zažiť tieto Svetové dni mládeže. Ďakujem kardinálovi Dziwiszovi a kardinálovi Ryłkovi, neúnavnému pracovníkovi na týchto svetových dňoch, a aj za modlitby, ktoré konali a ktorými pripravili toto podujatie; a ďakujem všetkým tým, ktorí sa podieľali na jeho úspešnom priebehu. Veľké „vďaka“ smeruje aj k vám, drahí mladí! Krakov ste naplnili nákazlivým entuziazmom vašej viery. Svätý Ján Pavol II. sa radoval z neba, a pomôže vám priniesť všade radosť evanjelia.

V týchto dňoch sme zakúsili krásu univerzálneho bratstva v Kristovi, centre a nádeji nášho života. Počúvali sme jeho hlas, hlas Dobrého pastiera živého medzi nami. On hovoril k srdcu každého z vás: obnovil vás svojou láskou, dal vám pocítiť svetlo svojho odpustenia, silu jeho milosti. Dal vám zakúsiť realitu modlitby. Bolo to akési duchovné „dýchanie kyslíka“, aby ste mohli žiť a kráčať v milosrdenstve, keď sa vrátite do vašich krajín a do vašich spoločenstiev.

Tu vedľa oltára sa nachádza obraz Panny Márie uctievanej svätým Jánom Pavlom II. vo Svätyni na Kalvárii [pozn. Kalwaria Zebrzydowska]. Ona, naša Matka, nás učí, akým spôsobom môže byť skúsenosť zažitá tu v Poľsku plodnou; hovorí nám, aby sme konali ako ona: nepremrhali prijatý dar, ale strážili ho v srdci, aby klíčil a prinášal ovocie, pôsobením Ducha Svätého. Týmto spôsobom každý z vás so svojimi limitmi aj s krehkosťou bude môcť byť svedkom Krista tam, kde žije, v rodine, vo farnosti, v združeniach a v skupinách, v študijnom či pracovnom prostredí, na mieste služby, rozptýlenia sa, kdekoľvek vás Prozreteľnosť povedie na vašej ceste.

Božia prozreteľnosť nás vždy predchádza. Pomyslite na to, že už rozhodla, ktorá bude nasledujúca etapa tejto veľkej púte začatej v roku 1985 svätým Jánom Pavlom II.! A preto vám s radosťou oznamujem, že budúce Svetové dni mládeže – po dvoch na diecéznej úrovni – budú v roku 2019 v Paname. [dlhý aplauz celého zhromaždenia] Pozývam biskupov Panamy, aby pristúpili bližšie, aby spolu so mnou udelili požehnanie.

S príhovorom Panny Márie vzývajme Ducha Svätého, aby dával svetlo a oporu pre cestu mladých v Cirkvi a vo svete, aby ste boli učeníkmi a svedkami Božieho milosrdenstva.

Homília Svätého Otca Františka pri záverečnej omši SDM 2016 v Krakov

Poľsko 31. júla (RV) V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri záverečnej svätej omši 31. svetových dní mládeže v nedeľu 31. júla 2016 v areáli „Campus Misericordiae“ v Krakove-Brzegoch.

Milí mladí, prišli ste do Krakova, aby ste stretli Ježiša. A dnešné evanjelium nám hovorí práve o stretnutí medzi Ježišom a jedným človekom, Zachejom, v Jerichu (porov. Lk 19,1-10). Ježiš sa tam neobmedzuje na kázanie, alebo pozdravenie niekoho, ale chce – ako hovorí evanjelista – prechádzať mestom (porov. v. 1). Inými slovami, Ježiš túži priblížiť sa životu každého, kráčať po našej ceste naplno, aby sa jeho život a náš život skutočne stretli.

Dochádza tak k najprekvapivejšiemu stretnutiu, tomu so Zachejom, šéfom „mýtnikov“, čiže vyberačov daní. Zachej bol teda bohatým kolaborantom nenávidených rímskych okupantov; využíval ľud, a pre svoju zlú povesť sa ani nemohol priblížiť k Učiteľovi. No stretnutie s Ježišom mu mení život, ako sa to stalo a každý deň sa môže stať každému z nás. Zachej však musel čeliť niekoľkým prekážkam, aby sa s Ježišom stretol. Nebolo to pre neho ľahké. Musel prekonať niekoľko prekážok, minimálne tri, ktoré môžu niečo povedať aj nám.

Prvou je nízka postava. Zachej nedokázal vidieť Učiteľa, pretože bol malý. Aj dnes nám hrozí riziko byť ďaleko od Ježiša, pretože sa necítime na dostatočnej úrovni, pretože máme nízke vedomie hodnoty seba samých. Je to veľké pokušenie, ktoré sa netýka len sebaúcty, ale dotýka sa aj viery. Lebo viera nám hovorí, že sme „Božími deťmi, a nimi [naozaj] sme“ (1 Jn 3,1): veď sme boli stvorení na jeho obraz; Ježiš prijal našu ľudskosť a jeho srdce sa nikdy od nás neoddelí; Duch Svätý túži prebývať v nás, sme povolaní k večnej radosti s Bohom! Toto je naša „postava“ (takto sme stavaní), toto je naša duchovná identita: sme milovanými Božími deťmi. Vždy. Chápete teda, že neprijať sa, byť nespokojný a myslieť o sebe negatívne, značí nerozpoznať svoju najvlastnejšiu identitu: je to ako odvracať sa na inú stranu, zatiaľ čo Boh chce spočinúť svojím pohľadom na mne, je to ako chcieť zhasiť sen, ktorý On pre mňa živí. Boh nás miluje takých, akí sme, a žiaden hriech, nedokonalosť či zlyhanie ho nedonúti zmeniť postoj. Pre Ježiša – ukazuje nám to evanjelium – nik nie je nižší a vzdialený, nik nie je bezvýznamný, lež všetci sme vyvolení a dôležití: ty si dôležitý! A Boh počíta s tebou, pre to, kto si, nie pre to, čo máš: v jeho očiach nič nezaváži oblečenie, ktoré máš, alebo mobil, ktorý používaš; nezáleží mu, či si podľa módy, jemu záleží na tebe, takom, aký si. V jeho očiach si vzácny a tvoja hodnota je nesmierna.

Keď sa nám v živote stane, že hľadíme dolu namiesto toho, aby sme hľadeli hore, môže nám pomôcť táto veľká pravda: Boh je verný v láske k nám, dokonca je v nej zanovitý. Pomôže nám myslieť na to, že nás miluje viac, než my milujeme seba samých, že nám verí viac, než my veríme sebe samým, že nám „vždy drží palce“ ako fanúšik, ktorý sa nikdy nedá odradiť. Vždy nás očakáva s nádejou, dokonca aj keď sa uzatvárame do svojich zármutkov, neustále sa ponosujúc na zakúsené krivdy a na minulosť. No mať záľubu v smútku nie je dôstojné našej duchovnej postavy! Je to naopak vírus: táto záľuba v smútku je vírus, ktorý napadá a blokuje všetko, zatvára každé dvere, bráni rozvinutiu života, novému začiatku. Boh je však zanovito plný nádeje: vždy verí, že môžeme znovu vstať a nevzdáva sa, keď nás vidí vyhasnutých a bez radosti. Je smutné vidieť mladého človeka bez radosti. Pretože sme vždy jeho milovanými deťmi. Pripomínajme si to na začiatku každého dňa. Bude osožné, ak to povieme každé ráno v modlitbe: „Pane, ďakujem ti, lebo ma miluješ; som si istý, že ma miluješ; daj, aby som si zamiloval môj život!“. Nie moje nedostatky, ktoré treba napraviť, ale život, ktorý je veľkým darom: je to čas milovať a byť milovanými.

Zachej mal i druhú prekážku na ceste k stretnutiu s Ježišom: paralyzujúcu hanbu. O tomto sme si niečo povedali včera večer. Môžeme si predstaviť, čo sa dialo v Zachejovom srdci pred tým, než sa vyštveral na ten planý figovník; bol to pekný zápas: na jednej strane krásna, silná zvedavosť, totiž poznať Ježiša; na druhej riziko hrozného trapasu. Zachej bol verejnou osobnosťou; vedel, že svojím pokusom vyštverať sa na strom by sa zosmiešnil v očiach všetkých. Veď on bol šéf, mocný človek; no tak veľmi nenávidený. Prekonal však hanbu, lebo príťažlivosť Ježiša bola silnejšia. Zakúsili ste už zrejme, čo sa stane, keď sa dáka osoba stane tak príťažlivou, že sa do nej zaľúbite: potom sa môže prihodiť, že robíte dobrovoľne veci, ktoré by ste ináč nikdy nerobili. Niečo podobné sa udialo v srdci Zacheja, keď pocítil, že Ježiš bol tak dôležitý, že by urobil pre neho čokoľvek, lebo On bol jediný, čo ho mohol vytiahnuť z pohyblivých pieskov hriechu a nespokojnosti. A tak hanba, ktorá paralyzuje, ťahala za kratší koniec: Zachej – hovorí evanjelium – „bežal napred“, „vyšiel“ a potom, keď ho Ježiš zavolal, „chytro zišiel“ (v. 4.6). Riskoval a dal sa na to. Toto je aj pre nás tajomstvom radosti: neuhasiť peknú zvedavosť, ale dať sa do toho, pretože život sa nemá uzavrieť do zásuvky. Pred Ježišom nemožno zostať sedieť a čakať so založenými rukami: Jemu, ktorý dáva život, nemožno odpovedať iba „prezvonením“ (myšlienkou) či obyčajnou „krátkou správou“!

Milí mladí, nehanbite sa priniesť mu všetko, zvlášť slabosti, námahy a hriechy v spovedi: On vás dokáže prekvapiť svojím odpustením a svojím pokojom. Nemajte strach povedať mu „áno“ celým srdcom, odpovedať mu veľkodušne, nasledovať ho! Nenechajte si anestetizovať (uspať) dušu, lež upriamujte sa na cieľ krásnej lásky, ktorá vyžaduje aj zriekanie a silné „nie“ dopingu úspechu za každú cenu a droge myslenia iba na seba a na svoje pohodlie.

Po nízkej postave, po paralyzujúcej hanbe, je tu tretia prekážka, ktorej musel Zachej čeliť, už nie vo svojom vnútri, lež okolo seba. Je ňou šomrajúci zástup, ktorý ho najprv blokoval a potom ho kritizoval. Podľa nich Ježiš nemal vstúpiť do jeho domu, do domu hriešnika! Ako je ťažké naozaj prijať Ježiša, ako je náročné akceptovať, že „Boh [je] bohatý na milosrdenstvo“ (Ef 2,4). Niektorí ľudia vám budú klásť prekážky. Budú sa snažiť, aby ste verili, že Boh je vzdialený, prísny a málo citlivý, dobrý voči dobrým a zlý voči zlým. Avšak náš Otec „dáva vychádzať slnku nad zlých i dobrých“ (Mt 5,45) a pozýva nás k ozajstnej odvahe: byť silnejší než zlo milujúc všetkých, dokonca i nepriateľov. Budú sa môcť z vás vysmievať, pretože veríte v tichú a pokornú moc milosrdenstva. Ale vy nemajte strach, ale myslite na slová týchto dní: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7). Mnohí vás budú považovať za snilkov, pretože veríte v nové ľudstvo, ktoré nepripúšťa nenávisť medzi národmi, nevidí hranice medzi krajinami ako bariéry a uchováva vlastné tradície bez egoizmov a urazenosti. Nenechajte sa odradiť: svojím úsmevom a svojím otvoreným náručím ohlasujete nádej. Vy ste požehnaním pre jedinú ľudskú rodinu, ktorú tu tak pekne reprezentujete!

Zástup v ten deň súdil Zacheja, hľadel naň zhora nadol; Ježiš však urobil opačne: zdvihol zrak k nemu (v. 5). Ježišov pohľad siaha poza nedostatky a vidí osobu; nezastavuje sa pri jeho zlobe z minulosti, ale hľadí na dobro budúcnosti; nevzdáva sa pred zatvorenými dverami, ale hľadá cestu jednoty a spoločenstva; uprostred všetkých, nezastavuje sa pri zdaní, ale hľadí na srdce. Ježiš hľadí na naše srdce, na tvoje srdce, na moje srdce. S týmto Ježišovým pohľadom môžete aj vy pomáhať vzrastu nového ľudstva, bez toho, aby ste čakali, že vás pochvália, ale usilujúc sa o dobro preň samotné, spokojní s uchovaním si čistého srdca a v pokojnom zápase za čestnosť a spravodlivosť. Nezastavujte sa na povrchu vecí a nedôverujte svetským „liturgiám“ vonkajšieho zdania, mejkapu duše na vytvorenie lepšieho zdania. Naopak, nastavte dobre stabilné spojenie, totiž srdca, ktoré vidí a vysiela dobro neúnavne. A tú radosť, ktorú ste zadarmo prijali od Boha, prosím vás, zadarmo ju dávajte (porov. Mt 10, 8), pretože toľkí na ňu čakajú! A čakajú ju od vás.

Vypočujme si, nakoniec, slová Ježiša Zachejovi, ktoré s zdajú byť povedané práve pre nás dnes, pre každého jedného z nás: „Poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome“ (v. 5). Poď rýchlo dolu, lebo dnes musím pobudnúť s tebou. Otvor mi dvere svojho srdca. Ježiš ti adresuje rovnaké pozvanie: „Dnes musím zostať v tvojom dome“. SDM [Svetový deň mládeže], mohli by sme povedať, začína dnes a pokračuje zajtra, doma, pretože tam ťa chce odteraz stretať Ježiš. Pán nechce zostať iba v tomto peknom meste alebo v milých spomienkach, ale túži prísť do tvojho domu, prebývať v tvojom každodennom živote: v štúdiu a prvých rokoch v zamestnaní, v priateľstvách a citoch, v plánoch a snoch. Ako je mu milé, keď mu v modlitbe toto všetko prinášame! Ako dúfa, že medzi všetkými kontaktmi a majlami (četmi) každého dňa bude na prvom mieste zlatá niť modlitby! Ako túži, aby sa jeho Slovo prihováralo každému tvojmu dňu, aby sa jeho evanjelium stávalo tvojím, a aby bolo tvojím „kompasom“ na cestách života!

Zatiaľ čo ťa žiada, aby mohol prísť do tvojho domu, Ježiš, tak ako v prípade Zacheja, volá ťa po mene. Ježiš nás všetkých volá po mene. Tvoje meno je pre neho vzácne. Meno Zachej pripomínalo, vo vtedajšej reči, Božiu pamäť. Dôverujte, že Boh pamätá: jeho pamäť nie je „pevný disk“, ktorý zaznamenáva a archivuje všetky naše dáta, ale jeho pamäťou je láskavé a súcitné srdce, ktoré sa teší z definitívneho zmazania každej našej stopy zla.

Pokúsme sa aj my, teraz, napodobniť Božiu vernú pamäť a uchovať dobro, ktoré sme prijali počas týchto dní. V tichu spomínajme na toto stretnutie, uchovávajme si spomienku Božej prítomnosti a jeho Slova, oživujme v sebe Ježišov hlas, ktorý nás volá po mene. Tak sa modlime v tichu, uchovávajúc pamäť, vzdávajúc vďaku Pánovi, ktorý nás tu chcel mať a stretnúť.

30. júla

Modlitbová vigília SDM: Pápež reagoval na svedectvá o sile Božieho milosrdenstva

Poľsko 30. júla – Miestom vyvrcholenia 31. svetových dní mládeže bol Areál milosrdenstva, tzv. „Campus Misericordiae“, ležiaci niekoľko kilometrov východne od Krakova v okrese Wieliczka. V sobotu 30. júla sa tu konala modlitbová vigília, po ktorej väčšina mladých zostala na mieste po celú noc až do nedeľnej záverečnej svätej omše s rozoslaním pútnikov.

Svätý Otec prišiel medzi mladých na vigíliu už v polhodinovom predstihu, krátko po 18.30. Z papamobilu najprv pozdravil prítomných prechádzajúc pozdĺž areálu. Oficiálny odhad poľskej polície uvádza 1,5 milióna osôb. Pápež sprevádzaný skupinkou chlapcov a dievčat, z ktorých každý reprezentoval jeden z piatich kontinentov, peši prešiel symbolickou Svätou bránou, ktorá bola po obrovskom pódiu s oltárom a veľkoplošným obrazom Milosrdného Ježiša druhou dominantou priestoru.

Vigília s témou „Ježiš, zdroj milosrdenstva“, ktorú uviedol krakovský arcibiskup kardinál Stanisław Dziwisz, sa začala choreografickým predstavením. Mladí umelci v piatich výstupoch s bohatou pohybovou, hudobnou i multimediálnou zložkou znázornili ako pomôcť k viere pochybujúcim, vliať nádej skľúčeným, prebudiť pre lásku ľahostajných, sprostredkovať odpustenie tomu, kto sa niečím previnil, a napokon ako dodať radosť zarmúteným. Medzi časťami scénického diela postupne zazneli tri silné svedectvá mladých ľudí o účinkovaní Božieho milosrdenstva v ich životoch.

O svoje svedectvo sa ako prvá podelila Natália z Poľska, ktorá bola šéfredaktorkou módnych časopisov a 20 rokov nemala nič spoločné s Cirkvou. Zakúsila úspechy v práci a viedla svetácky štýl, až sa jedného dňa zobudila s nepokojom a nutkaním ísť na spoveď. Napriek počiatočnému strachu našla u spovedníka láskavé prijatie. Popri slovách, že to bola veľmi pekná spoveď sa od neho dozvedela, že práve v ten deň bola Nedeľa Božieho milosrdenstva. Natália sa priznala, že objavila, že milosrdenstvo je živé a koná aj dnes. V uplynulých dvoch rokoch sa podieľala na príprave SDM v meste Łódź, aby aj iní mohli zažiť to, čo zakúsila ona.

Silné svedectvo po anglicky rozpovedala Sýrčanka Rand z mesta Aleppo. Napriek tomu, že v jej krajine je vojna a jej mesto je zničené a všade naokolo je smrť, pomáha v Centre Dona Bosca, kde sa snažia poskytnúť oporu iným ľuďom v zúfalej situácii. Náročné okolnosti jej pomohli dospieť a pozerať sa na veci z iného pohľadu, pričom viera v Krista je pre ňu aj v týchto ťažkých dňoch dôvodom na radosť. Dojímavo menovala chlapcov a dievčatá z okruhu jej priateľov, ktorých životy zo dňa na deň vyhasila vojna.

Posledné svedectvo zaznelo v španielčine z úst Miguela z Paraguaja, ktorý v 11 rokoch utiekol z domu, užíval drogy a šesť rokov prežil vo väzení. Potom ho rodinný priateľ kňaz pozval do komunity zameranej na oslobodenie sa od závislostí metódou Božieho slova. Zlomovým momentom pre Miguela bolo, keď mu po čase zverili zodpovednosť za vylepšenie fungovania domu. Práve to mu pomohlo zamyslieť sa nad minulosťou a odpustením uzdraviť najprv jeden konkrétny konfliktný vzťah a postupne sa znovu rozbehnúť v živote. Pred 10 rokmi sa mu podarilo vyliečiť a teraz je zodpovedný za pobočku rovnakej terapeutickej komunity v Uruguaji.

Pápež vo svojom príhovore reagoval na tri svedectvá. Dialogickou formou pritom viedol mladých k viacerým spoločným gestám. Prvým bola modlitba postojačky v tichu za víťazstvo nad násilím a vojnou, a to i vo vlastnom vnútri, druhým bolo nahlas vyjadrené rozhodnutie odmietnuť „gaučovú kultúru“ a zanechať svojím životom stopu dobra, a napokon do tretice mladí vytvorili živý most podaných rúk na znak prekonania uzavretosti a ako vzor pre lídrov, ktorí rozhodujú o budúcnosti.

Súčasťou vigílie boli aj viaceré duchovné spevy ako tzv. „Jasnohorský apel“ či Korunka Božieho milosrdenstva. Po príchode súmraku sa priestranstvo rozžiarilo miliónom sviečok a vigília pokračovala adoráciou Najsvätejšej sviatosti. Svätý Otec sa s mladými rozlúčil požehnaním.

Tak ako po predchádzajúce dni, pápež prenocoval na Krakovskom arcibiskupstve, zatiaľ čo mladí bdeli celú noc v modlitbe v očakávaní záverečnej svätej omše v nedeľu ráno.

Slová pápeža Františka mladým pri modlitbovej vigílii SDM (sk)

Poľsko 30. júla – Prinášame plné znenie slov Svätého Otca Františka, ktorými sa prihovoril mladým účastníkom SDM v Krakove pri modlitbovej vigílii na „Campuse Milosrdenstva“ v Brzegoch v sobotu 30. júla.

Drahí mladí, dobrý večer!

Je pekné byť tu s vami pri tejto modlitbovej vigílii. Na koniec svojho odvážneho a dojemného svedectva nás Rand o niečo poprosila. Povedala nám: „Úprimne vás prosím, aby ste sa modlili za moju milovanú krajinu.“ Príbeh poznačený vojnou, bolesťou, stratou, ktorý končí jednou požiadavkou: prosbou o modlitbu. Čo môže byť lepšie než začať našu vigíliu modlitbou?

Prichádzame z rozličných častí sveta, z rôznych kontinentov, krajín, jazykov, kultúr, národov. Sme „deťmi“ národov, ktoré sú možno v nesvároch kvôli rôznym konfliktom alebo priamo vedú vojnu. Ďalší prichádzame z krajín, ktoré môžu byť v „mieri“, ktoré nemajú vojnové konflikty, z krajín, kde je mnoho z tých bolestných vecí, čo sa odohrávajú vo svete, len súčasťou správ a tlače. Sme si však vedomí jednej skutočnosti: pre nás, dnes a tu, pochádzajúcich z rozličných častí sveta, bolesť, vojna, ktoré prežívajú mnohí mladí, nie sú len anonymnou záležitosťou, pre nás nie sú viac tlačovou správou. Majú meno, tvár, dejiny, blízkosť. Dnes je vojna v Sýrii bolesťou a utrpením mnohých osôb, mnohých mladých ako odvážna Rand, ktorá je tu medzi nami a prosí nás o modlitbu za jej milovanú krajinu.

Existujú situácie, ktoré sa nám môžu zdať vzdialené, až pokiaľ sa ich nejakým spôsobom nedotkneme. Existujú skutočnosti, ktoré nechápeme, lebo ich vidíme len cez monitor (mobilu či počítača). No ak nadviažeme kontakt so životom, s tými konkrétnymi životmi, ktoré už viac nie sú len medializované cez obrazovky, vtedy sa nám prihodí niečo silné, všetci zacítime pozvanie zapojiť sa: „Už dosť zabudnutých miest“, ako hovorí Rand; už sa viac nesmie stať, aby by boli bratia „obkolesení smrťou a zabíjaním“ vo vedomí, že im nikto nepomôže. Drahí priatelia, pozývam vás spoločne sa modliť, kvôli utrpeniu mnohých obetí vojny, tejto vojny, ktorá je dnes vo svete, aby sme mohli raz a navždy pochopiť, že nič neospravedlňuje krv brata, že nič nie je vzácnejšie než osoba, ktorú máme po boku. A pri tejto prosbe o modlitbu chcem poďakovať aj vám, Natália a Miguel, lebo aj vy ste sa s nami podelili o vaše boje, o vaše vnútorné vojny. Predstavili ste nám vaše zápasy a aj to, ako sa vám ich podarilo prekonať. Vy ste živým znamením toho, čo chce milosrdenstvo v nás vykonať.

My teraz nezačneme niekoho okrikovať, nedáme sa do hádky, nechceme ničiť, nechceme urážať. Nechceme zvíťaziť nad nenávisťou prostredníctvom ešte väčšej nenávisti, zvíťaziť nad násilím prostredníctvom väčšieho násilia, zvíťaziť nad terorom ešte väčším terorom. A naša odpoveď na tento svet vo vojne má meno: volá sa bratstvo, nazýva sa bratskosť, volá sa spoločenstvo, volá sa rodina. Oslavujeme skutočnosť, že prichádzame z rozličných kultúr a spájame sa, aby sme sa modlili. Naším najlepším slovom, naším najlepším rečníckym prejavom, bude spojiť sa v modlitbe. Vytvorme chvíľu ticha a modlime sa; predložme Bohu svedectvá týchto priateľov, stotožnime sa s tými, pre ktorých je „rodina neexistujúcim pojmom a domov len miestom na spanie a jedenie“, alebo s tými, čo žijú v strachu kvôli presvedčeniu, že ich chyby a hriechy ich už definitívne vylúčili von. Predložme nášmu Bohu aj vaše „vojny“, , naše „vojny“, boje, ktoré si každý nesie v sebe, vo vlastnom srdci. A preto, aby sme tvorili rodinu, bratstvo, všetkých spoločne vás pozývam vstať, pochytať sa za ruky a modliť sa v tichu. Všetci. [chvíľa ticha]

Zatiaľ, čo sme sa modlili, prišiel mi na um obraz apoštolov v deň Turíc. Je to scéna, ktorá nám môže pomôcť pochopiť všetko to, o čom Boh sníva, že uskutoční v našom živote, v nás a s nami. V ten deň boli učeníci zo strachu uzavretí vo vnútri. Cítili sa byť ohrozovaní prostredím, ktoré ich prenasledovalo, ktoré ich primälo zotrvávať v maličkom príbytku, nútiac ich zotrvávať ako nehybní a paralyzovaní. Zmocnil sa ich strach. V tomto kontexte sa stalo niečo veľkolepé, niečo grandiózne. Prišiel Duch Svätý a jazyky ako plamene spočinuli na každom z nich, ženúc ich k dobrodružstvu, o ktorom nikdy ani len nesnívali. Vec sa kompletne mení!

Počuli sme tri svedectvá; dotkli sme sa našimi srdcami ich príbehov, ich životov. Videli sme ako i oni, podobne ako učeníci, prežili rovnaké momenty, prežili momenty, v ktorých boli naplnení strachom, v ktorých sa zdalo, že všetko sa zrúti. Strachom a úzkosťou, ktoré sa rodia z vedomia, že ak niekto vyjde z domu, už nemusí znovu vidieť svojich drahých, strachom z toho, že sa človek nebude cítiť cenený a milovaný, strachom, že nebudú mať ďalšie príležitosti. Podelili sa s nami o rovnakú skúsenosť, akú mali učeníci, zakúsili strach, ktorý vedie na jediné miesto. Kam nás vedie strach? Do uzavretosti. A keď sa strach zahrabáva v uzavretosti, ide vždy so svojou ,sestrou dvojičkou‘, paralýzou; s pocitom paralýzy. Pociťovanie toho, že v tomto svete, v našich mestách, v našich komunitách už viac nie je miesto pre rast, pre snívanie, pre tvorbu, pre pohľad na obzor a napokon pre život, je jedným z najhorších ziel, ktoré sa nám môžu v živote stať, a zvlášť v mladosti. Kvôli paralýze strácame chuť užiť si stretnutie, priateľstvo, chuť spoločne snívať, kráčať s inými. Vzďaľuje nás od druhých, bráni nám podať ruku, ako sme to videli [v choreografii], všetci pouzatváraní v tých malých búdkach zo skla.

Ale v živote je ďalšia paralýza ešte nebezpečnejšia a neraz ju ťažko zistiť, a stojí dosť veľa, kým ju rozpoznáme. Páči sa mi nazvať ju paralýzou, ktorá sa rodí, keď si pomýlime šťastie s divánom, s gaučom! Áno, viera, že k šťastiu potrebujeme dobrý diván. Diván, ktorý nám pomôže, aby sme boli v pohodlí, v pokoji, v bezpečí. Diván ako tie, ktoré teraz existujú, moderné, vrátane uspávacej masáže, ktoré nám garantujú hodiny pokoja, aby sme sa premiestnili do sveta videohier a trávili hodiny pred počítačom. Diván proti každému typu bolesti a strachu. Diván, ktorý by nám umožnil zostať zavretí v dome bez namáhania sa a bez obáv. Toto „divánové šťastie“, „gaučové šťastie“, je pravdepodobne tou tichou paralýzou, ktorá nás môže zničiť najviac; ktorá môže najviac zničiť mládež. „A prečo sa to deje, otče?“ - Lebo kúsok po kúsku, bez toho, aby sme si to všimli, sa stávame ospalými, stávame sa omámenými, otupenými. Predvčerom som hovoril o mladých, ktorí idú do penzie v 20-tich rokoch; dnes hovorím o mladých, ktorí sú ospalí, omámení, otupení, zatiaľ čo iní – možno živší, avšak nie lepší – rozhodujú o budúcnosti za nich. Istotne je pre mnohých jednoduchšie a výhodnejšie mať mladých omámených, otupených, ktorí si pletú šťastie s divánom; pre mnohých je toto výhodnejšie než mať mladých čulých, túžiacich odpovedať, odpovedať na Boží sen a na všetky ašpirácie srdca.

Vy, pýtam sa vás: chcete byť uspatými, omámenými, ohlúpnutými mladými? [hromadná odpoveď: Nie!] Chcete, aby iní rozhodovali o budúcnosti za vás? [Nie!] Chcete byť slobodní? [Áno!] Chcete byť čulí? [Áno!] Chcete bojovať za vašu budúcnosť? [Áno!] Nie ste veľmi presvedčiví... Chcete bojovať za vašu budúcnosť? [Áno!]

Avšak pravda je iná: drahí mladí, neprišli sme na svet, aby sme „žili v stave vegetovania“, aby nám to tu ušlo čo najpohodlnejšie, aby sme zo života urobili diván, ktorý nás uspí; naopak, prišli sme pre niečo iné, aby sme zanechali istú stopu. Je veľmi smutné prechádzať životom bez toho, aby sme zanechali stopu. No keď si zvolíme pohodlnosť, zamieňajúc si šťastie s konzumovaním, vtedy je cena, ktorú platíme veľmi, ale veľmi drahá: strácame slobodu. Nie sme slobodní na to, aby sme zanechali stopu. Stratíme slobodu. Toto je tá cena. A je mnoho ľudí, ktorí chcú, aby mladí neboli slobodní; je mnoho ľudí, ktorí vám nechcú dobre, ktorí chcú, aby ste boli ohlúpnutí, omámení, uspatí, ale nikdy nie slobodní. Nie, toto nie! Musíme brániť našu slobodu!

Práve tu je jedna veľká paralýza – keď si začneme myslieť, že radosť je synonymom pohodlnosti, že byť šťastnými znamená kráčať v živote ospalí či omámení, že jediný spôsob, ako byť šťastnými je byť otupení. Iste, že droga robí zle, avšak sú tu mnohé iné spoločensky akceptované drogy, ktoré končia tak, že nás veľmi zotročujú alebo nás robia otrokmi čoraz viac. Jedny aj druhé nás zbavujú nášho najväčšieho dobra: slobody. Oberajú nás o slobodu.

Priatelia, Ježiš je Pánom rizika, je Pánom toho, čo vždy presahuje „poza“. Ježiš nie je Pánom komfortu, istoty a pohodlnosti. Na to, aby sme nasledovali Ježiša, je potrebné mať dávku odvahy, je potrebné rozhodnúť sa zameniť diván za pár topánok, ktoré ti pomôžu kráčať po cestách, o ktorých si nikdy ani nesníval a ani len nepomyslel, po cestách, ktoré môžu otvoriť nové obzory, schopné nakaziť radosťou, tou radosťou, ktorá sa rodí z lásky Boha, radosťou, ktorú v tvojom srdci zanecháva každé gesto, každý postoj milosrdenstva. Ísť po cestách nasledujúc „bláznovstvo“ nášho Boha, ktorý nás učí stretávať ho v hladnom, v smädnom, v nahom, chorom, v priateľovi, ktorý zle skončil, vo väzňovi, v utečencovi a v migrantovi, v susedovi, ktorý je sám. Ísť cestami nášho Boha, ktorý nás pozýva byť politickými aktérmi, osobami, ktoré premýšľajú, spoločenskými hýbateľmi (sociálnymi animátormi). Ktorý nás stimuluje k premýšľaniu o solidárnejšej ekonómii, než je táto. Vo všetkých oblastiach, v ktorých sa nachádzate, nás láska Boha pozýva prinášať Dobrú novinu, robiac z nášho života dar pre neho a pre ostatných. A toto znamená byť odvážnymi, toto znamená byť slobodnými!

Môžete mi povedať: Otče, no toto nie je pre všetkých, je to len pre niektorých vyvolených! Áno, je to pravda, a títo vyvolení sú všetci tí, čo sú ochotní zdieľať svoj život s ostatnými. Rovnakým spôsobom, akým Duch Svätý premenil srdce učeníkov v deň Turíc – boli paralyzovaní – urobil tak aj s našimi priateľmi, ktorí sa podelili so svojimi svedectvami. Použijem tvoje slová, Miguel: hovoril si nám, že deň, keď ti v komunite Facenda zverili zodpovednosť napomáhať k zlepšeniu funkčnosti domu, vtedy si začal chápať, že Boh niečo od teba žiada. Tak sa začala premena.

Toto je to tajomstvo, drahí priatelia, že všetci sme povolaní experimentovať. Boh od teba niečo očakáva, Boh od teba niečo chce, Boh na teba čaká. Pochopili ste? Boh od teba niečo čaká, Boh prichádza prelomiť našu uzavretosť, prichádza otvoriť dvere našich životov, našich vízií, našich pohľadov. Boh prichádza roztvoriť všetko to, čo ťa uzatvára. Pozýva ťa snívať, chce ti dať vidieť, že svet s tebou môže byť iný. Je to tak: ak ty zo seba nevydáš to najlepšie, svet nebude inakší. Je to výzva.

Doba, v ktorej dnes žijeme nepotrebuje „divánových mladých“, ale mladých obutých, ešte lepšie, v dobrých športových topánkach. Táto doba akceptuje len hráčov nasadených na ihrisku, nie je tu miesto pre zálohy. Dnešný svet od vás žiada, aby ste boli protagonistami dejín, lebo život je pekný vždy, keď ho chceme žiť, vždy, keď chceme zanechať stopu. Dnešné dejiny od nás žiadajú hájiť našu dôstojnosť a nedovoliť, aby druhí rozhodovali o našej budúcnosti. Nie! My musíme rozhodovať o našej budúcnosti, vy o vašej budúcnosti! Pán, tak ako na Turíce, chce uskutočniť jeden z najväčších zázrakov, aké môžeme zažiť: umožniť, aby sa tvoje ruky, moje ruky, naše ruky premenili na znamenia zmierenia, spoločenstva, tvorenia. On chce tvoje ruky, aby pokračoval budovať dnešný svet. Chce ho budovať spolu s tebou. A ty, čo odpovieš? Čo odpovieš? Áno či nie? [Áno!]

Povieš mi: Otče, no ja som veľmi obmedzený, som hriešnik, čo môžem urobiť? Keď nás Pán volá, nemyslí na to, čím sme, čím sme boli, na to, čo sme urobili či prestali robiť. Naopak: vo chvíli, keď nás volá, hľadí na všetko to, čo by sme mohli urobiť, na všetku lásku, ktorou sme schopní nakaziť. On vždy vsádza na budúcnosť, na zajtrajšok. Ježiš ťa nasmerúva k horizontu, nikdy nie do múzea.

Preto, priatelia, Ježiš ťa dnes pozýva, volá ťa zanechať v živote tvoju stopu, stopu, ktorá by poznamenala dejiny, ktorá by poznamenala tvoje dejiny a dejiny mnohých.

Dnešný život nám hovorí, že je veľmi jednoduché upriamiť pozornosť na to, čo nás rozdeľuje, na to, čo nás separuje. Chceli by, aby sme uverili, že uzavrieť sa je ten najlepší spôsob ako sa uchrániť toho, čo nám robí zle. Dnes my dospelí – my dospelí! – potrebujeme vás, aby ste nás naučili – ako to teraz robíte vy dnes – spolunažívať v rozmanitosti, v dialógu, v zdieľaní multikultúrnosti nie ako hrozby, ale ako šance. A vy ste šancou pre budúcnosť. Majte odvahu učiť nás, majte odvahu naučiť nás, že je ľahšie budovať mosty, než stavať múry! Potrebujeme sa to naučiť! A všetci spoločne prosíme, aby ste od nás vyžadovali kráčať cestami bratstva. Aby ste boli našimi žalobcami, ak si zvolíme cesty múrov, nepriateľstva, cestu vojny.

Budovať mosty: viete aký je prvý most, ktorý treba postaviť? Most, ktorý môžeme uskutočniť tu a teraz: podaním ruky, stiskom rúk. Poďme, urobte tak teraz. Urobte tento ľudský most, podajte si ruky, vy všetci. To je prvotný most, to je ľudský most, je prvý, je vzorom. Vždy je tu riziko – už som to povedal inokedy – že zostaneme s rukou natiahnutou naprázdno, ale v živote treba riskovať, kto neriskuje, nevyhráva. S týmto mostom ideme vpred. Tu je tento prvoradý most: dajte si stisk rúk. Vďaka. To je ten veľký bratský most, a kiež sa ho naučia vytvárať veľkí tohto sveta! ... Avšak nie kvôli fotografii – keď si podávajú ruku a myslia na niečo iné – ale aby pokračovali budovať čoraz väčšie mosty. Nech je tento ľudský most semienkom mnohých ďalších; bude stopou.

Dnes Ježiš, ktorý je životom, volá teba, teba, teba [ukazuje na všetkých] zanechať tvoju stopu v histórii. On, ktorý je život, ťa pozýva zanechať stopu, ktorá by naplnila životom tvoje dejiny a dejiny mnohých ďalších. On, ktorý je pravda, ťa pozýva zanechať cesty separácie, rozdelenia, nezmyselnosti. Si tu? [Áno!] Si tu? [Áno!] Ako teraz odpovedia – chcem to vidieť – tvoje ruky a tvoje nohy Pánovi, ktorý je cesta, pravda a život? Si tu? [Áno!] Pán nech žehná vaše sny. Ďakujem!

Pápež sa z okna modlil za mučených: „Krutosť sa neskončila v Auschwitzi“

Poľsko 30. júla – Pápež František sa počas pobytu v Krakove po tri razy prihovoril veriacim zhromaždeným pod oknami Krakovského arcibiskupstva. V stredu večer sa z okna modlil za mladého umelca, ktorý podľahol rakovine, vo štvrtok zase prosil osobitne za vzájomnú lásku v rodinách. Napokon v piatok 29. júla sa pri tomto neformálnom stretnutí, ktoré nadväzuje na zvyk sv. Jána Pavla II., podelil s tým, čo si odniesol z púte do Osvienčimu a z návštevy detskej nemocnice Prokocim.

„Išiel som do Auschwitzu, do Birkenau, aby som si pripomenul bolesti spred 70 rokov... Koľko bolesti, koľko krutosti! No je to možné, že my ľudia stvorení na Boží obraz sme schopní robiť takéto veci? Tie veci sa už udiali. Nechcel by som vás roztrpčiť, ale musím povedať pravdu. Krutosť sa neskončila v Auschwitzi, v Birkenau: aj dnes sa mučia ľudia; mnohí väzni sú ihneď mučení, aby ich prinútili hovoriť... Je to strašné! Dnes sú muži a ženy v preplnených väzeniach; žijú – odpusťte mi – ako zvieratá. Dnes existuje takáto krutosť. My hovoríme: áno, videli sme krutosť spred 70 rokov, ako zomierali tí, ktorých zastrelili, obesili alebo v plynových komorách. Ale dnes na mnohých miestach sveta, kde je vojna, sa deje to isté.

Do tejto skutočnosti prišiel Ježiš, aby ju niesol na svojich ramenách. A žiada nás, aby sme sa modlili. Modlime sa za všetkých tých „Ježišov“, ktorí sú dnes vo svete: hladných, smädných, pochybujúcich, chorých, tých, ktorí sú osamelí, tých, ktorí pociťujú bremeno mnohých pochybností a mnohých previnení. Veľmi trpia... Modlime sa za mnohé choré deti, nevinné, ktoré nesú kríž ako deti. A modlime sa za mnohých mužov a ženy, ktorí sú dnes mučení v mnohých krajinách; za väznených, ktorí sú tam všetci nahromadení, akoby boli zvieratá. Je to trochu smutné, čo vám hovorím, ale taká je skutočnosť. Ale skutočnosťou je aj to, že Ježiš na sebe odniesol všetky tieto veci. Aj náš hriech.

Všetci sme hriešnici, všetci máme bremeno našich hriechov. Neviem, či sa niekto necíti byť hriešnikom... Ak sa niekto necíti byť hriešnikom, nech zdvihne ruku... Všetci sme hriešnici. Ale on nás miluje, miluje nás! A ako hriešnici, ale Boží synovia, synovia jeho Otca, sa všetci spoločne pomodlime za týchto ľudí, ktorí dnes vo svete znášajú mnohé nepekné veci, veľkú zlobu. A keď sa objavia slzy, dieťa hľadá mamu; aj my hriešnici sme deti, hľadajme mamu a modlime sa k Panne Márii všetci spoločne, každý vo vlastnom jazyku.“

Po spoločnej modlitbe „Zdravas Mária“ Svätý Otec udelil požehnanie, zaželal všetkým dobrú noc a poprosil ich o modlitbu.

Pápež v Krakove navštívil jezuitov a minoritov: dôležitosť formácie kňazov

Vatikán 30. júla – Pápež František podnikol v sobotu 30. júla v Krakove dve návštevy, ktoré neboli naplánované v jeho oficiálnom programe. Po tom ako sa naobedoval s mladými účastníkmi SDM na Krakovskom arcibiskupstve, zašiel v centre mesta ku krakovským jezuitom, ktorí tu vedú vysokú školu. Večer po ceste na vigíliu s mladými sa zastavil u minoritov v ich kostole.

Stretnutie s miestnou komunitou jezuitov je už tradičnou neplánovanou odbočkou Svätého Otca Františka pri apoštolských cestách. Stretnutie s poľskými jezuitmi bolo veľmi jednoduché, srdečné a uvoľnené. Svätý Otec hneď pri svojom príchode povedal, že nehodlá prednášať prejavy. Stiskom ruky osobne pozdravil každého z približne 30 prítomných, medzi ktorými bola prevaha mladých jezuitov, aj skupinka čerstvo vysvätených pátrov. Prítomní boli aj traja vysokoškoláci z jezuitskej fakulty v Krakove. S niektorými, s ktorými sa pozná už z dávnejšej minulosti sa zvítal aj objatím.

Pápež sa v rozhovore, ktorý trval asi 40 minút, zaujímal najmä o univerzitné pôsobenie poľských jezuitov, čiže o angažovanosť v oblasti kultúry. Zdôraznil, že na tomto poli je nevyhnutné veľmi silné úsilie, ktoré má charakter „vychádzania“, čiže má kontakt s realitou, nie iba s abstrakciou a ideami. Tu sa žiada podľa jeho slov blízkosť k ľuďom na okraji spoločnosti a dištancovanie sa od takého myslenia, ktoré dáva do stredu peniaze a nie ľudskú osobu.

Svätý Otec hovoril aj o dôležitosti služby jezuitov pre formáciu kňazov: „Dnes je riziko, že kňaz, ktorý nie je dobre formovaný sa stane príliš bielym alebo príliš čiernym, že bude konať jednoducho mechanickým aplikovaním noriem. Avšak je potrebné rozlišovanie, ktoré musí byť v srdci pastoračného života: rozlišovanie. A preto je potrebné pomáhať kňazom, seminaristom k duchovnému rozlišovaniu. A toto je jedna zo základných úloh Spoločnosti Ježišovej“ - reprodukoval pápežove slová P. Antonio Spadaro SJ, šéfredaktor jezuitského časopisu La Civiltà Cattolica, ktorý pravidelne sprevádza pápeža Františka na jeho cestách.

Stretnutie malo „veľkú sviežosť, pápež sa opakovane smial, schuti sa smial... Musím povedať, že to bolo stretnutie ozaj krásne, veľmi intenzívne, ale na vysokej úrovni aj po stránke duchovnej“, referoval pre Vatikánsky rozhlas páter Spadaro.

Medzi krakovských minoritov (františkánov konventuálnej vetvy rehole Menších bratov) zavítal Svätý Otec po ceste na večernú vigíliu s mladými. V Kostole sv. Františka si uctil relikvie dvoch blahoslavených minoritských mučeníkov, Zbigniewa Strzałkowského a Michała Tomaszeka, blahorečených v decembri minulého roka. Zavraždení boli v roku 1991 v Peru z nenávisti k viere komandom maoistickej organizácie Svetlý chodník. Pápež František sa spolu s komunitou minoritov modlil za obrátenie sŕdc tých, ktorí v sebe prechovávajú ideologickú nenávisť a za oslobodenie sveta od terorizmu.

Pripomeňme, že Svätý Otec si už v predchádzajúci deň uctil aj ďalšiu osobnosť z rehole minoritov, keď zotrval v tichej modlitbe v cele koncentračného tábora Osvienčim, kde sv. Maximilián Mária Kolbe zavŕšil obetu svojho života na záchranu iného väzňa.

Pán žehnej vašim snům! (cz)

Promluva papeže na modlitební vigilii Světového setkání mládeže, Krakov.

Česká sekce RV

Drazí mladí,

Je krásné být tady s vámi na této modlitební vigilii.

Rand nás v závěru svého odvážného a dojemného svědectví o něco žádala. Řekla nám: „Upřímně vás prosím, abyste se modlili za moji milovanou vlast.“ Příběh poznamenaný válkou, bolestí a ztrátou se končí takovouto prosbou. Co je lepší než začít naši vigilii modlitbou?

Přicházíme z různých částí světa, kontinentů, zemí, jazyků, kultur a národů. Jsme „syny“ národů, které spolu možná vedou diskusi kvůli různým konfliktům nebo jsou přímo ve válce. Jiní přicházíme ze zemí, které mohou být v „míru“, nevedou válečné konflikty a kde mnoho bolestných věcí, které se ve světě dějí, tvoří pouze náplň zpráv a tisku. Jsme si však vědomi jedné skutečnosti: dnes a tady pro nás, kdo přicházíme z různých částí světa, bolest a válka, kterou mnozí mladí zakoušejí, už pro nás nejsou něčím anonymním, nejsou už pouhou zprávou z tisku, mají jméno, tvář, dějiny a blízkost. Válka v Sýrii je dnes bolestí a utrpením lidí, mnoha mladých jako je odvážná Rand, jenž je tady mezi námi a žádá nás o modlitbu za svoji milovanou vlast.

Jsou situace, které se nám mohou zdát vzdáleny, dokud s nimi nějakým způsobem nepřijdeme do styku. Jsou skutečnosti, které nechápame, protože je vidíme pouze skrze monitor (mobilu či komputeru). Když jsme však v kontaktu s životem, s konkrétními životy, které už nejsou medializovány na obrazovkách, pak se nám stane něco silného, všichni cítíme pozvání připojit se k volání: „Dost bylo zapomenutých měst“, jak říká Rand; nikdy už nesmí dojít k tomu, aby bratři „obklíčeni smrtí a zabíjením“ cítili, že jim nikdo nepomůže. Drazí přátelé, zvu vás ke společné modlitbě za mnohé trpící oběti války, která probíhá v dnešním světě, abychom jednou provždy pochopili, že nic neospravedlňuje prolití krve bratra a že není nic cennějšího než člověk, kterého máme před sebou. A při této prosbě o modlitbu chci poděkovat také vám, Natalie a Migueli, za to, že jste se s námi podělili o svoje zápasy, o svoje vnitřní války. Dali jste nám poznat svoje zápasy a ukázali, jak jste je překonali. Jste živým znamením toho, co v nás způsobuje milosrdenství.

Nezačneme nyní proti někomu křičet, nepustíme se do hádky, nechceme ničit, nechceme inzultovat. Nechceme přemáhat nenávist větší nenávistí, přemáhat násilí větším násilím a teror ještě větším terorem. Naše odpověď tomuto světu, který je ve válce, se nazývá bratrství, nazývá se společenství, nazývá se rodina. Slavíme skutečnost, že přicházíme z různých kultur a spojujeme se v modlitbě. Naším nejlepším slovem, naší nejlepší promluvou je společná modlitba. Ztišme se a modleme se, předložme Bohu svědectví těchto přátel, ztotožněme se s těmi, pro něž je „rodina neexistující pojem a domov pouhým místem, kde se spí a jí“, anebo s těmi, kteří žijí ve strachu, že je vlastní chyby a hříchy definitivně vyřadí. Předložme v Boží přítomnosti svoje „války“ a zápasy, které si každý nese ve svém srdci.

(TICHO)

Když jsme se modlili, vybavil se mi obraz apoštolů v den Letnic. Scéna, která nám může pomoci chápat všechno to, o čem Bůh sní, že se to uskuteční v našem životě, v nás a s námi. Toho dne byli učedníci ze strachu za zavřenými dveřmi. Cítili se ohroženi okolím, které je pronásledovalo, nutilo je přebývat v malé místnosti, drželo je v nehybnosti a ochromovalo. Ovládla je bázeň. Za této situace došlo k něčemu senzačnímu, něčemu velkolepému. Sestoupil Duch svatý a jazyky jako z ohně spočinuly na každém z nich a přiměly je účastnit se dobrodružství, o kterém se jim nesnilo. Tak dochází ke změně!

Slyšeli jsme tři svědectví; dotkli jsme se svými srdci jejich příběhů, jejich životů. Viděli jsme, jak stejně jako apoštolové prožívali podobné chvíle a zakusili momenty, kdy byli naplněni strachem a kdy se zdálo, že se všechno zhroutí. Strach a úzkost, která se rodí z vědomí, že když někdo vyjde z domu, nemusí se už setkat se svými drahými; strach, že nepocítí, že je ceněn a milován, strach, že nebude mít další příležitost. Sdíleli s námi stejnou zkušenost, kterou učinili apoštolové, zakusili strach, který vede do jediného. Kam? Do uzavřenosti. A když se strach zahnízdí v uzavřenosti, provází jej vždycky jako „dvojče“ sestra paralýza, pocit ochromení. Pocit, že na tomto světě, v našich městech a v našich společenstvích už není prostor k růstu, snění, tvořivosti, vyhlížení k obzorům a v posledku vlastně k životu, je tím nejhorším, co se v životě může přihodit, zvláště u mladých. Ochromení nás připravuje o chuť těšit se ze setkání a přátelství, o chuť společného snění a putování s ostatními. Vzdaluje nás od druhých, brání nám podat si ruce, ajk jsme viděli v jedné z provedených scének.

V životě však existuje jiné a ještě nebezpečnější ochromení, které se těžko identifikuje a obtížně jej rozpoznáváme. S oblibou jej nazývám paralýza a vzniká, když se směšuje štěstí a pohovka! Ano, je to víra, že ke štěstí potřebujeme dobrou pohovku, která nám umožní spočinout v pohodlí, klidu a zajištěnosti. Takovou tu moderní pohovku, které dnes existují, poskytují uspávající masáž, zajišťují klid a umožňují přenést se do světa videoher a trávit hodiny před komputerem. Pohovka proti každému typu bolesti a bázně. Pohovka, která nás uzavírá doma bez námahy a starostí. Štěstí pohovky je pravděpodobně onou tichou paralýzou, která nás může zničit nejvíc, protože pozvolna, aniž si to uvědomíme, usínáme, jsme rozespalí a omámení, zatímco druzí, kteří jsou možná živější, ale nikoli lepší, rozhodují o naší budoucnosti. Pro mnohé je určitě snadnější a výhodnější mít ospalou a omámenou mládež, která zaměňuje štěstí s pohovkou; mnohým se to zdá vhodnější než mít čipernou mládež, která touží odpovědět Božímu snu a všem touhám srdce. Ptám se vás: chcete být ospalí a omámení? (odpovídají: Ne) Chcete být svobodní? (odpovídají: Ano) Chcete být svěží? (odpovídají: Ano) Chcete zápasit o svoji budoucnost? (odpovídají: Ano) Nezdá se mi, že jste o tom moc přesvědčeni? (křičí: Ano)

Pravda je však jiná, drazí mladí, nepřišli jsme na svět „vegetovat“, mít se pohodlně a dělat ze života pohovku, která nás uspává. Naopak, přišli jsme kvůli něčemu jinému. Abychom zanechali stopu. Je velice smutné projít životem a nezanechat žádnou stopu. Když ale volíme pohodlí tím, že zaměňujeme štěstí za spotřebu, pak cena, kterou zaplatíme, je velmi, ale velmi vysoká: ztrácíme svobodu. Ztrácíme svobodu. Taková je cena. Je mnoho lidí, kteří chtějí, aby mládež nebyla svobodná; je mnoho lidí, kteří vás nemají rádi a chtějí vás omámit, uspat, chtějí, abyste nebyli svobodní. To ne! Musíme bránit naši svobodu!

Právě v tom spočívá obrovská paralýza, když si začneme myslet, že štěstí je synonymem pohodlí a že být šťastným znamená trávit život spaním či narkotizací a že jediným způsobem, jak být šťastným, je být omámeným. Je jisté, že drogy škodí, ale existují mnohé jiné společensky akceptované drogy, které nás zotročují více. Jedny i druhé z nás svlékají naše největší dobro: svobodu. Vysvlékáme se ze svobody.

Přátelé, Ježíš je Pán rizika, onoho neustálého „víc a dál“. Ježíš není Pán komfortu, bezpečí a pohodlí. K následování Krista je zapotřebí dávky odvahy, je třeba se rozhodnout vyměnit pohovku za pár bot, které ti pomohou kráčet po cestách, o kterých se ti nikdy nesnilo, ani jsi na ně nepomyslel, po cestách, které mohou otevřít nové obzory, schopné vzbuzovat radost, onu radost, která se rodí z Boží lásky, radost, kterou ti v srdci zanechává každé gesto a každý projev milosrdenství. Jít po cestách následování „bláznovství“ našeho Boha, který nás učí, abychom mu šli vstříc v hladovějícím, žíznícím, neoděném, nemocném, v příteli, který dopadl zle, v uvězněném, uprchlíkovi, migrantovi a v bližním, který je osamocen. Jít cestami našeho Boha, který nás zve, abychom byli politickými aktéry, myslícími lidmi a sociálními hybateli. Podněcuje nás, abychom vymýšleli solidárnější ekonomiku. Ve všech prostředích, kde se nacházíte, nás Boží láska zve, abychom šířili dobrou zvěst a činili ze svého života dar určený Bohu i ostatním lidem. A to znamená být odvážní, to znamená být svobodní.

Mohli byste mi říci: Otče, ale to není pro všechny, to je pouze pro pár vyvolených! Ano, a těmi vyvolenými jsou ti, kdo jsou ochotni sdílet svůj život s ostatními. Stejně jako Duch svatý proměnil srdce učedníků v den Letnic, učinil tak také s našimi přáteli, kteří se s námi podělili o svá svědectví. Použijí tvá slova, Migueli. Řekl jsi nám, že den, kdy ti v (hnutí – pozn.překl.) Fazenda svěřili odpovědnost za chod domu, začal jsi chápat, že od tebe Bůh něco chce. Tak začala změna.

Toto je tajemství, drazí přátelé: všichni jsme voláni ke zkušenosti. Bůh od tebe něco očekává, Bůh od tebe něco chce. Bůh přichází otevřít všechno to, co tě uzavírá. Zve tě, abys snil, chce ti ukázat, že s tebou může být svět jiný. Tak je to: pokud ze sebe nedáš to nejlepší, svět nebude jiný. To je výzva.

Doba, kterou dnes prožíváme, nepotřebuje pohovkovou mládež, nýbrž mládež, která už má obuté boty nebo spíše pohorky. Přijímá pouze hráče základní sestavy, nepotřebuje náhradníky. Dnešní svět vás žádá, abyste byli protagonisty dějin, protože život je krásný vždycky, když jej chceme žít, vždycky když chceme zanechat stopu. Dnešní dějiny nás žádají, abychom bránili svoji důstojnost a nenechávali o naší budoucnosti rozhodovat druhé. Nikoli! My musíme rozhodovat o své budoucnosti, vy o svojí budoucnosti! Pán chce stejně jako o Letnicích učinit jeden ze svých největších zázraků, které můžeme zakusit: způsobit, aby se tvoje ruce, moje ruce a naše ruce proměnily ve znamení pokoje, společenství a stvoření. Chce tvoje ruce, aby dále vytvářel dnešní svět. Chce jej stavět s tebou. A co odpovíš ty? Co? Ano nebo ne? (odpovídají: Anoooo)

Řekneš mi: Otče, ale já jsem velmi omezen, jsem hříšník, co mohu dělat? Když nás Pán volá, nemyslí na to, co jsme a co jsme byli, na to, co jsem udělali či přestali dělat. Naopak: ve chvíli, kdy nás volá, dívá se na všechno to, co bychom mohli dělat, na veškerou lásku, kterou jsme schopni prokazovat. On sází na budoucnost, na zítřek. Ježíš tě promítá na obzor, nikdo do muzea.

Proto vás, přátelé, Ježíš zve; volá tě, abys v životě zanechal stopu, která poznamená dějiny, poznamená tvoje dějiny i dějiny mnohých.

Dnešní život nám říká, že je velmi snadné upřít pozornost na to, co nás dělí a rozděluje. Chtěli by, abychom si mysleli, že uzavřenost je ten nejlepší způsob, jak se chránit před tím, co nám škodí. My dospělí dnes potřebujeme vás, abyste nás učili - jako to činíte dnes - žít v různosti a dialogu, sdílet multikulturnost nikoli jako hrozbu, ale jako příležitost. Vy jste příležitost budoucnosti. Mějte odvahu nás učit, že je snadnější budovat mosty než zdi! A všichni společně žádáme: vyžadujte od nás, abychom se ubírali cestami bratrství. Vy budete našimi soudci, pokud my zvolíme zdi, nepřátelství a válku. Budovat mosty. Potřebujeme se to naučit. Víte, jaký most je třeba postavit nejdřív? Most, který můžeme postavit tady a teď: podat si ruce, pomáhat si. Do toho, učiňte tak teď a tady tento prvotní most a podejte si ruce. Je to velký most bratrství. Kéž se jej naučí stavět mocní tohoto světa! Ne však kvůli fotografii, ale dalším vytvářením stále větších mostů. Kéž je tento lidský most zárodkem mnoha jiných; stopou.

Ježíš, který je cestou, tě dnes volá, abys zanechal stopu v dějinách. On, který je život, tě zve, abys v dějinách svých i mnoha jiných zanechal stopu plnou života. On, který je pravda, tě zve, abys opustil cesty separace, rozdělení a nesmyslu. Jsi pro? Co odpoví tvoje ruce a tvoje nohy Pánu, který je cesta, pravda a život? Jsi pro? (odpovídají: Ano). Pán žehnej vašim snům. Děkuji.

V Campuse milosrdenstva v Brzegach neďaleko Krakova prebieha večerná modlitbová vigília pápeža Františka s mladými.

21:09 František odchádza z areálu Campus Misericordiae do arcibiskupského paláca, odkiaľ sa zajtra dopoludnia opäť vráti, aby odslúžil záverečnú omšu Svetových dní mládeže.

21:03 Pápež na záver adorácie požehnal prítomných aj všetkých divákov. Pútnici držia v rukách sviece. Pohľad na areál Campus Misericordiae je majestátny.

20: 41 Adorácia sa začala. Pútnici sa spoločne s pápežom modlia modlitbu Korunky Božieho milosrdentva.

20:30 „Nech Boh požehnáva vaše sny,“ povedal na záver príhovoru František. Areálom znie dlhý potlesk státisícov mladých ľudí.

O chvíľu sa začne samotná slávnosť adorácie.

20:27 „Boh otvára brány našich životov a všetko, čo nás uzatvára,“ pokračuje v príhovore František. „Svet môže byť s vami rozdielny. Je to výzva, ako odpovieme? Boh zabúda na našu minulosť a a hľadí na to, čo môžeme urobiť. Mladí, potrebujeme vás, aby sme dokázali žiť v rozdielnosti. Majte odvahu budovať mosty, nie múry,“ povzbudzuje pápež.

20:18 „Neprišli sme na svet, aby sme vegetovali a žili v pohodlí,“ adresuje František slová mladým v príhovore. „Prišli sme, aby sme po sebe zanechali odtlačok. Je nesprávne myslieť si, že pohodlie je synonymom šťastia. Vymeňme gauč za topánky a kráčajme po nových cestách za skutočnou slobodou.“

20:04 Franrišek vyzýva všetkých k modlitbe za vojnou zmietanú Sýriu, o ktorej vo svojom svedectve hovorila dievčina Rand Mittri. „Vojna, ktorú mnohí prežívajú, nie je anonymnou vecou. Nie je iba správou, sú za ňou mená a tváre ľudí. Pochádzame z rozličných kultúr, ale spojme sa v modlitbe.“

Pápež pozval mladých, aby spoločne povstali. Modlitba prebieha v tichosti.

19:58 Státisíce pútnikov už pozdravuje samotný pápež František. „Drahí mladí, dobrý večer. Je krásne byť tu s vami pri tejto vigílii,“ hovorí hlava Katolíckej cirkvi.

19:53 „Užíval som drogy od svojich jedenástich rokov,“ hovorí 34-ročný Miguel z Paraguaja v treťom svedectve. „Bol som závislý šestnásť rokov. So svojou rodinou som takmer nekomunikoval, necítil som ich lásku, stále sme sa hádali. Dostal som sa do väzenia. Jedného dňa za mnou prišiel otec a opýtal sa: ´Chceš sa zmeniť?´ Odpovedal som áno. No po nejakom čase som opäť porušil zákon a dostal sa do väzenia opäť. Veľmi som trpel, nerozumel som, prečo ma nikto z mojich súrodencov neprišiel navštíviť. Keď som sa opäť dostal von, môj život nemal nijaký zmysel. Miestny kňaz mi ponúkol pomoc. V komunite som našiel uzdravenie, po prvý raz som sa tam cítil ako v rodine. Spočiatku to bolo náročné, nevedel som žiť s inými ľuďmi. Ale potom mi dal Boh človeka, ktorému som dokázal pomôcť zachrániť jeho manželstvo. Skrz odpustenie nás Boh oboch pretvoril.“

19:34 Druhé svedectvo je od 26-ročnej Rand Mittri zo sýrskeho Allepa, ktorá pociťuje utrpenie spôsobené vojnou vo svojej krajine.

„Je náročné vysvetliť tento život bolesti. Každý deň prežívame život obklopený nebezpečenstvom a smrťou. Ráno odchádzame s neistotou, či sa vrátime domov. Táto skúsenosť ma viedla k tomu, že som dozrela a vidím veci z inej perspektívy,“ hovorí dievčina, ktorá pracuje v tamojšom centre Dona Bosca.

„Je ťažké rozdávať radosť, ktorú sama tak veľmi potrebujem. Stratili sme už mnoho mladých. Viem však, že Boh je k nám blízko napriek bolesti a ukazuje nám skutočný zmysel lásky. To je dôvod pre moju nádej. Prosím modlite sa za našu krajinu,“ hovorí so slzami v očiach.

19:22 Z pódia zaznievajú životné svedectvá troch mladých ľudí.

Prvou je Natalia z Poľska, ktorá sa k cirkvi vrátila po dvadsiatich rokoch. Hovorí o silnom momente spred štyroch rokov, keď zažila dar odpustenia v spovedi práve v nedeľu Božieho milosrdenstva. „Cítila som, že Boh vymazal všetko zlo z môjho srdca.“

19:19 Téma nočnej vigílie znie „Ježiš ako prameň milosrdenstva“.

19:13 Z pódia sa na úvod prihovoril kardinál Stanislaw Dziwisz, ktorý pozdravil prítomných aj všetkých divákov z celého sveta, najprv v taliančine, potom v poľštine. „Mladí zoberú na seba zodpovednosť za svoje národy, komunity a rodiny. Oni budú ohlasovať evanjelium s novou nádejou,“ povedal v príhovore poľský kardinál.

Následne poprosil pápeža Františka, aby viedol spoločnú vigíliu.

19:06 František je už na pódiu. Obrovský zbor spieva „Abba Ojcze“, hymnu Svetových dní mládeže roku 1991, ktoré sa konali v poľskej Czestochowej za prítomnosti Jána Pavla II.

19:00 Pápež sa opäť vracia do papamobilu spoločne s niekoľkými mladými a smeruje k hlavnému pódiu, kde bude sláviť modlitbovú vigíliu. Areálom znie oficiálna hymna Svetových dní mládeže 2016.

18:58 Pápež František už dorazil do areálu milosrdenstva (Campus Misericordiae). Po prejazde v papamobile pomedzi tisíce pútnikov prešiel následne bránou milosrdenstva spoločne s piatimi mladými. Za pápežom kráčal cez svätú bránu aj poľský kardinál Dziwisz.

Zdroj: svet krestanstva.postoj.sk

Príhovor vladyku Mon. Milana Chautura k mladým na záver týždňa katechéz v Skavine

Milí mladí priatelia!

Prežili ste v Skavine jeden pekný týždeň, ktorý sa už nezopakuje, lebo ťažko je predpokladať, že sa môžu dať do takej kombinácie toľké súvislosti, ktoré dali nám "dokopy" Svetové dní mládeže. Možno vám je aj trochu ľúto, že to tu končí, ale pred nami je ešte tu a teraz to najpodstatnejšie - vyvrcholenie Svetových dní mládeže a stretnutie s hlavou Cirkvi - s Františkom, rímskym pápežom. A práve toto je časom , ktorý má dať smerovanie nášmu životu v zmysle hlavnej myšlienky stretnutia: "Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo" /Mt 5, 7/. Pravdou je, že pápeža už ste raz stretli pri privítacom ceremoniáli a tiež ste mohli vnímať jeho obsiahly úvod nielen čo do trvania, ale aj čo do obsahu. Pri spoločných katechézach ste iste mohli dôjsť k tomu, čo vám Svätý Otec zdôraznil: milosrdenstvo má mladú tvár, lebo je vždy aktuálne. Fyzicky mladých tvári je tu na milión, ale musíte si dávať pozor, aby ste nezrezignovali pri pohľade na toľké násilie a zlobu vo svete. Slovami Svätého Otca povedané, aby ste sa nestali "mladými na dôchodku". Teda aby ste neupadli do pasivity, do ktorej sa ponárajú mnohí mladí ľudia dnes. Väčšinou to odôvodňujú bezmocnosťou pre uplatnenie sa v živote, nedostatkom pracovných príležitostí a nespravodlivosťou v odmeňovaní. Azda aj preto nám Svätý Otec pripomenul, že k mladosti patrí aj snívanie, ktoré vedie k zmene v živote. DÁ SA ŽIVOT MENIŤ ? - pýtal sa Svätý Otec a vy ste odpovedali, že áno. Tak je treba tomu aj veriť, ale tiež si uvedomiť, že každá premena vyžaduje obetavosť a usilovnosť. Toho dôkazom je aj dnešná naša blahoslavená sestra Zdenka Cecília Schelingová, ktorá žila v časoch totality, kedy nik nepredpokladal žiadnu zmenu, lebo všetko bolo prísne strážené a hrozili ťažké tresty za každú zmenu, ktorá by odporovala vtedajšej ideológií. Vtedy ona do svojej modlitebnej knižky napísala: "Nuž, Pane, staň sa vôľa tvoja!...Len jedného má chráň: Netresci ma tak, aby ta krásna jarná krajina mojej duše mala zostať krajinou síce pokojnou, ale bez snahy, bez práce, bez skúšok, bez pokroku - krajinou mŕtvou tebe i mojim blížnym ". Sestru Zdenku 20.februára 1952 ráno zaistili, odvliekli z nemocničného pracoviska, aby sa do neho už nikdy nevrátila. Dôvodom bola pomoc kňazovi, ktorému hrozilo dlhoročné väzenie. Vtedy, keď nik nepredpokladal úspešnosť, ona zachránila kňaza za cenu obety vlastného života, ktorý ponúkla Bohu: "Pane Bože môj za jeho život obetujem svoj jediný..." Bola úspešná, pomohla kňazovi k úteku z nemocnice, zmarila plány nepriateľov cirkvi... Pre ňu však nasledoval už len pobyt vo väzniciach a hodiny spojené s násilným vymáhaním údajov i mučením. Zmeniť sled neblahých udalosti nie je jednoduché a vždy to vyžaduje od človeka námahu i obetu. Dôležité však je, že kvôli dobru vo svete ktosi to musí zobrať na seba, lebo milosrdenstvo a dobro na tomto svete nie je možné bez osobnej obety. Toto nám dokazuje Kristova smrť na kríži a jeho pozvanie: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma"/Mt 16,24/. Neverte tým, ktorí hovoria, že cenné skutočnosti vás nemusia nič stáť, lebo tento komerčný ťah vás môže doviesť k mnohým sklamaniam, čo v úvodnom príhovore Svätý Otec pomenoval termínom "mladí predavači falošných ilúzií". Vedzte, že v sebe máte dostatok energie pre pozitívnu zmenu vo svete a k tomu aj najlepšieho Priateľa -Krista, ktorý sa nám dáva ako dar.

Preto využite mladícku energiu pre dobro a milosrdenstvo, ktoré vo svete tak veľmi chýba. Nech sa nám tieto Svetové dní mládeže stanú príležitosťou k novému štartu do života s Bohom, aby ste naplnení milosrdnou láskou dokázali pod ochranou Matky milosrdenstva veľké veci, ku ktorým je pozvaný každý z nás sebe vlastným spôsobom.

+ Milan Chautur

Rozhovor s Mons. Milanom Chauturom o Svetových dňoch mládeže v Krakove

Krakov 30. júla. Spolu so slovenskými biskupmi a približne 4000 mladými ľuďmi z našej krajiny cestoval na Svetové dni mládeže do poľského Krakova aj košický eparcha vladyka Milan Chautur. V tejto súvislosti mu Jaroslav Girovský položil niekoľko otázok. Prinášame odpovede Mons. Chautura.

Čo môže mladý človek od Svetových dní mládeže očakávať?

Ako predseda Rady pre mládež pri KBS som pätnásť rokov sprevádzal mládých Slovenska na rôzne miesta Svetových dní mládeže. Teda päťkrát, s rozličným počtom mladých, som sa zúčastnil na katechézach i stretnutiach so Svätým otcom. Každé stretnutie bolo iné. Pravdaže, vyplývalo to aj z rozličnosti osobností pápežov. Svätý Ján PavoI II. bol bezprostredným priateľom obrovskej masy mladých a vedel veľmi spontánne reagovať na podnety z davu. Benedikt XVI. bol pápežom, ktorý stišoval mládež a viedol ju k hĺbavosti v modlitbe. Pri slúžení sv. omše neraz prosil o posvätné ticho bez aplauzu. A terajší pápež František je spontánnym človekom, ktorý, s jednoduchosťou jemu vlastnou, pozýva ľudí ku Kristovi. Tieto osobnosti so svojimi príhovormi ovplyvnili jednotlivé stretnutia.

Avšak treba povedať, že už samotné stretnutie mladých zo všetkých kontinentov je obrovskou devízou, ktorá v sebe obsahuje bohatstvo rozličných prejavov, tradícií a kultúr. A tak to, čo v mladých najviac zarezonovalo a na čo neraz spomínali, boli postrehy správania mladých ľudí, ich viera a spôsob, akým ju prezentovali. Bohatstvom, ktoré mohli mladí načerpať, bolo i množstvo myšlienok, ktoré odzneli pri spoločných katechézach a prácach v skupinách. A nedá sa zabudnúť i na bohatstvo programu, ktorý prebiehal na uliciach miest, kde sa táto mládež stretávala. To všetko vytvorilo zo Svetových dní mládeže jedinečnú udalosť svetového charakteru, ktorá nemá obdobu ani v civilnom svete, lebo rozličné koncerty, festivaly i svetové športové podujatia, majú síce svoju atmosféru, ale nemajú tú hĺbku myšlienky, ktorou sa tematicky spája mládež celého sveta pri tomto jedinečnom podujatí.

Pred čím by ste účastníkov Svetových dní mládeže vystríhali?

Azda by som mladých varoval pred moderným trendom, kedy mladí nekriticky prijímajú spôsob vonkajšieho prejavu. Je dôležité, aby sa našlo viac priestoru pre stíšenie, osobnú modlitbu a prehĺbenie počutých myšlienok. Inak povedané, „menej tanca a muziky“ viac modlitby a vážnosti. A hovorím to z toho dôvodu, že bolo by škoda, keby takéto jedinečné stretnutie, ktoré sa koná iba raz za 3 roky, malo prebehnúť len na úrovni emócií a vonkajšieho zážitku, bez hlbokého vnútorného dotyku, ktorý by natrvalo poznačil mladých ľudí, ktorí toľkú námahu, energiu i financie vložili do toho, aby mohli byť niekde i na tisíce kilometrov vzdialenom stretnutí.

Čo by malo toto stretnutie mladých priniesť do ich ďalšieho života?

Vychádzajúc z témy, ktorú určuje Svätý otec, mladý človek, ktorý sa zúčastní takýchto stretnutí, by v myšlienkach tejto témy mal pokračovať v praktickom živote. Veď, ak Svätý otec vyberie citát zo Svätého písma, vníma to, čo vo svete najviac chýba. Napríklad, teraz sme svedkami nenávisti, neodpustenia, hnevu a zloby. Toto všetko sa prejavuje v zabíjaní, v teroristických aktivitách, v neľudskom prístupe k človekovi a v hľadaní si iba materiálnych výhod. Otepliť atmosféru vzťahov môže len milosrdná láska, na ktorú upozorňuje Svätý otec blahoslavenstvom: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7). A takto by sme mohli vidieť aj každé z doterajších svetových dní mládeže. Je isté, že Svätý otec nevyberá náhodne, lež aktuálne to, nad čím sa musíme hlbšie zamyslieť a vážnejšie vložiť do svojho správania. Ak by sme takto pochopili svetové dni mládeže, potom jeden a pol milióna mladých ľudí, ktorí sú v Krakove, donesie do svojho prostredia závan vetra, ktorý je o niečo hrejivejší ako bežný chlad ľudských sŕdc. Ak sa to prejaví na úrovni rodinnej či farskej alebo dokonca na eparchiálnej (diecéznej), potom tieto svetové dni mládeže môžu mať veľa pozitívnych dôsledkov v bežnom živote človeka.

Slováci putujú na miesto záverečného programu Svetových dní mládeže

Krakov 30. júla (TK KBS) Vyše 4 000 Slovákov sa dnes rozlúčilo s poľským mestom Skawina. Od Kostola Božieho milosrdenstva, kde po viacdňovom programe slávili záverečnú slovenskú svätú omšu s biskupmi Slovenska, sa vydali na miesto záverečného programu Svetových dní mládeže (SDM) v Krakove so Svätým Otcom Františkom. Putujú jednotlivo i po skupinách peši i rôznymi druhmi dopravy. Najväčšiu skupinu prevezie na jednu z krakovských zastávok kyvadlová doprava, ktorú zabezpečilo mesto Skawina. Odtiaľ pôjdu električkou, a potom ich čaká vyše 5 kilometrová pešia púť do jednotlivých sektorov na tzv. Poli milosrdenstva (Campus misericordiae). Na tomto mieste sa uskutoční večerná modlitbová vigília a nedeľná záverečná svätá omša o 10:00 h s pápežom Františkom, na ktorej oznámi miesto ďalších SDM. Toto miesto v Krakove - Brzegoch. Má približne 300 hektárov, pre účely SDM bolo vybrané v roku 2014. Poľskí organizátori v ňom očakávajú okolo 2,5 milióna ľudí. Slováci budú vo viacerých sektoroch, stovky prídu na záver aj zo Slovenska.

Záverečným bodom slovenského programu bola dnešná svätá omša, ktorú v prítomnosti viacerých biskupov celebroval košický arcibiskup Mons. Bernard Bober. V homílii sa prítomným prihovoril košický eparcha Mons. Milan Chautur. "Sme veľmi spokojní. Po slovenskej svätej omši sa aj my - slovenský organizačný tím - stávame bežnými pútnikmi. Ideme putovať na Campus misericordiae za Svätým Otcom. S programom, ktorý sme prežili v Skawine, sme veľmi spokojní, pretože mladí z neho odchádzali spokojní. Máme veľmi dobré ohlasy od nich i mimo našej krajiny. Veríme, že sme niečo zasiali v ich srdciach a že sa domov budú vracať zmenení. A to najmä vďaka otcom biskupom, ktorí im to odovzdali a našim hosťom. Veríme, že to všetko niečo prinesie do pastorácie mládeže na Slovensku," hodnotí kňaz Ondrej Chrvala, hlavný zodpovedný za slovenský tím SDM, na ktorom počas piatich dní vystúpilo vyše sto účinkujúcich. Slovenský program bol súčasťou sprievodného programu Svetových dní mládeže v Krakove.

Slovákov teraz čaká záverečný program Svetových dní mládeže v Krakove. "Môžu sa tešiť na atmosféru, ktorá sa nedá zabudnúť. Bude iná a nová. Dá sa však očakávať aj teplo, prach i špina. Ale aj radosť, hĺbka a Boží hlas, ktorý k nim bude určite hovoriť," hovorí o očakávaniach Ondrej Chrvala, tajomník Rady pre mládež a univerzity KBS. Z miesta, na ktorom budú dnes zo soboty a na nedeľu aj spať, sa potom vydajú na cestu domov. Najväčšia skupina pôjde autobusmi, časť osobnými autami i vlakmi. Autobusy pôjdu napríklad smerom na hraničné priechody Skalité - Zwardoň, Novoť - Ujsoly, Oravská Polhora - Korbielów, Trstená - Chyžné, Tatranská Javorina - Lysá Poľana a ďalšie. Až do 2. augusta Poľská republika obnovila kontroly na vnútorných hraniciach v rámci Schengenského priestoru. Pred cestou do Poľska by Slováci nemali zabúdať na svoje doklady. Hraničné kontroly sú náhodné. Slovensko má s Poľskom 60 hraničných prechodov. Kontroly sa podľa poľskej diplomacie sústredia na vytypovaný okruh ľudí.

Do Krakova pozval mladých pápež František v Rio de Janerio, kde sa konali predošlé SDM (2013). Tieto podujatia sa konajú spravidla každé dva až tri roky vždy v inej svetovej metropole. Ich hlavným organizátorom je Katolícka cirkev (Pápežská rada pre laikov a Centrálny výbor hosťujúcej krajiny). Spája mladých ľudí z celého sveta - katolíkov, kresťanov iných vyznaní a všetkých ľudí dobrej vôle. Po prvýkrát sa konali v roku 1986 v Ríme. Ich cieľom je ukázať živú vieru v Ježiša Krista. Majú tiež podporovať angažovanosť mladých v Cirkvi, radovať sa z viery a premýšľať o odkaze, ktorý vždy vyberá pápež. Po Ríme sa SDM konali v Buenos Aires, Santiagu de Compostela, Čenstochovej, Denveri, Manile, Paríži, opäť v Ríme, Toronte, Kolíne nad Rýnom, Sydney, Madride a v Riu. Slováci sa začali oficiálne pripravovať do Krakova na vlaňajšom Národnom stretnutí mládeže P15 v Poprade.

TK KBS informoval Komunikačný tím SDM

Homília pápeža Františka v Lagiewnikoch pri omši s kňazmi a zasvätenými

Poľsko 30. Júla. V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri slávení eucharistie s kňazmi, zasvätenými osobami a seminaristami vo Svätyni sv. Jána Pavla II. v Krakove – Lagiewnikoch dňa 30. júla 2016.

Úryvok z evanjelia, ktorý sme si pred chvíľou vypočuli (por. Jn 20,19-31) nám hovorí o mieste, o učeníkovi, a o knihe.

Ide o miesto na ktorom sa apoštoli nachádzali večer pred Veľkou nocou. Je tam spomenuté iba to, že jeho dvere boli zatvorené (por. v. 19). Aj o osem dní neskôr sa apoštoli nachádzali v tom istom dome a dvere boli ešte zatvorené (por. v. 26). Ježiš tam vstúpi, postaví sa doprostred a prinesie svoj pokoj, Ducha Svätého a odpustenie hriechov, jedným slovom Božie milosrdenstvo. Na tomto uzavretom mieste silne zaznieva pozvanie, s ktorým sa Ježiš obracia na svojich: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (v. 21).

Ježiš posiela. Už od začiatku túži po tom, aby Cirkev neustále vychádzala, aby išla do sveta. A chce, aby to robil rovnako ako to urobil on sám, tak ako on bol Otcom poslaný na svet. Nie ako mocnár, ale ako sluha (por. Flp 2,7), nie „aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil“ (Mk 10,45) a aby priniesol radostnú zvesť (por. Lk 4,18). A v kždej dobe sú takto posielaní aj jeho učeníci. Je tu viditeľný kontrast: zatiaľ čo apoštoli zatvárali zo strachu dvere, Ježiš ich posiela do misií. Chce, aby otvorili dvere, vyšli von a šírili Božie odpustenie a pokoj silou Ducha Svätého.

Toto poslanie platí aj pre nás. V tejto chvíli akoby sme počuli veľké pozvanie sv. Jána Pavla II.: „Otvorte brány!“ Napriek tomu v našom kňazskom a zasvätenom živote sa môže často objaviť pokušenie ostať tak trocha uzavretí - či už kvôli obavám, alebo z pohodlnosti - do seba samých a do nášho prostredia. Smer, ktorý ale ukazuje Ježiš, je jednosmerkou, je to jeden smer: vyjsť zo seba samých. Je to cesta bez spiatočného lístka. Je to exodus z nášho ja, obetovanie života pre Neho (por. Mk 8,35), nasledujúc cestu sebadarovania. Na druhej strane Ježiš nemá rád polovične prejdené cesty, brány otvorené napoly, život dvojkoľajnosti. Žiada, aby sme na cestu vykročili naľahko, aby sme nastúpili na cestu a vzdali sa vlastných istôt a zakorenili sa iba v Ňom.

Inými slovami, život jeho najbližších učeníkov, ku ktorým sme boli povolaní aj my, je charakterizovaný konkrétnou láskou, teda službou a ochotou. Je to život v ktorom niet uzavretých priestorov a súkromných vlastníctiev pre vlastné pohodlie. Aspoň by nemali byť. Ten, kto sa rozhodol zosúladiť celú svoju existenciu podľa Ježiša, si už viac nevyberá miesto, ale ide tam, kam je poslaný. Je pripravený odpovedať tomu, kto ho volá a nedohaduje sa na čase stretnutia. Dom v ktorom býva nevlastní, pretože Cirkev a svet sú otvorenými miestami jeho poslania. Jeho pokladom je postaviť Pána doprostred života, bez toho, aby pre seba hľadal niečo iné. Vyhýba sa tak situáciám, ktoré by ho uspokojovali a stavali do centra, nestavia sa na rozkývané piedestály moci sveta a nehovie si v pohodlí, ktoré oslabuje evanjelizáciu. Nestráca čas s plánovaním si zaistenej a dobre honorovanej budúcnosti, aby mu nehrozilo, že sa stane izolovaným a pochmúrnym, uzavretým medzi úzke steny egoizmu bez nádeje a bez radosti. Keďže je spokojný v Pánovi, neuspokojuje sa s priemerným životom, ale horí túžbou vydávať svedectvo a prichádzať k ľuďom. Miluje riskovať a vychádza, nie je obmedzený cestami už vyšliapanými, ale je otvorený a verný cestám, ktoré mu ukazuje Duch Svätý: v protiklade k pasívnemu živoreniu naopak nachádza radosť v evanjelizovaní.

V dnešnom evanjeliu sa na druhom mieste vynára postava učeníka, ktorý sa ako jediný uvádza menom, Tomáša. Vo svojich pochybnostiach a vo svojej túžbe chcieť porozumieť, sa nám tento učeník, aj dosť tvrdohlavý, tak trochu podobá a je nám sympatický. Nevedomky nám dal veľký dar: privádza nás bližšie k Bohu, pretože Boh sa neskrýva tomu, kto ho hľadá. Ježiš mu ukazuje svoje oslávené rany, dáva mu rukou sa dotknúť nekonečnej Božej nežnosti, živých znakov toho, koľko vytrpel z lásky k ľuďom.

Pre nás učeníkov je veľmi dôležité dať ľudskosť do kontaktu s Pánovým telom, čiže prinášať mu s dôverou a totálnou úprimnosťou, celkom do dôsledkov, to, čím sme. Ježiš, ako to povedal sv. Faustíne, je veľmi rád, keď mu hovoríme o všetkom, naše životy ho neunavujú, aj keď ich už pozná, očakáva, že sa o ne podelíme, dokonca aj o to ako prežívame deň (por. Denníček, 6. septembra 1937). Tak sa hľadá Boh, v modlitbe, ktorá je priezračná a nezabúda dôverovať a zverovať sa so svojimi biedami, námahami a zdráhaniami. Ježišovo srdce si získava úprimná otvorenosť, srdcia, ktoré vedia uznať a vyplakať vlastné slabosti, v dôvere, že práve tam zaúčinkuje Božie milosrdenstvo. Čo od nás žiada Ježiš? On túži po skutočne zasvätených srdciach, ktoré žijú z odpustenia, ktoré od neho dostali, aby ním potom so spolucítením zahŕňali bratov. Ježiš hľadá srdcia otvorené a citlivé voči slabým, nikdy nie tvrdé; srdcia poddajné a priezračné, ktoré sa nepretvarujú pred tým, kto má v Cirkvi za úlohu ukazovať cestu. Učeník neváha klásť si otázky, má odvahu spracúvať v sebe pochybnosť a predložiť ju Pánovi, formátorom a predstaveným, bez vypočítavosti a zdráhania. Verný učeník praktizuje bdelé a ustavičné rozlišovanie, pretože vie, že srdce treba vychovávať každý deň, počínajúc citmi, aby sme unikli pred každou dvojtvárnosti v postojoch a v živote.

Apoštol Tomáš na konci svojho vášnivého hľadania nielenže uveril vo vzkriesenie, ale našiel v Ježišovi kompletný život, svojho Pána; povedal mu: „Pán môj a Boh môj“ (v. 28). Dobre nám urobí modliť sa dnes i každý deň tieto nádherné slová, ktorými mu povieme: si moje jediné dobro, cesta môjho putovania, srdce môjho života, moje všetko.

V poslednom verši, ktorý sme si vypočuli, sa napokon hovorí o knihe: je to evanjelium, do ktorého nebolo zapísaných ešte mnoho ďalších znamení, ktoré Ježiš vykonal (v. 30). Po veľkom znamení jeho milosrdenstva, mohli by sme to tak rozumieť, už nebolo viac potrebné pridávať ďalšie. Je tu ale ešte jedna výzva, je tu priestor na znamenia, ktoré vykonáme my, ktorí sme prijali Ducha lásky a sme povolaní šíriť milosrdenstvo. Môžeme povedať, že evanjelium, živá kniha Božieho milosrdenstva, ktorú máme neustále nanovo čítať, má ešte stále biele strany na svojom konci: ostáva otvorenou knihou, ktorú sme povolaní písať v tom istom štýle, čiže konajúc skutky milosrdenstva. Pýtam sa vás, drahí bratia a sestry: aké sú strany tej knihy u každého z vás? Píšete ich každý deň? Alebo trochu áno, trochu nie? Sú prázdne? Nech nám v tomto pomôže Božia Matka. Ona, ktorá naplno prijala Božie Slovo do života (por. Lk 8,20-21) nech nám dá milosť byť živými pisateľmi evanjelia. Nech nás naša Matka milosrdenstva naučí konkrétne sa starať o Ježišove rany v našich bratoch a sestrách, ktorí sú v núdzi, o blízkych, ale aj vzdialených, tak o chorého ako aj o migranta, pretože keď slúžime tomu, kto trpí, vzdávame česť Kristovmu telu. Nech nám Panna Mária pomôže stráviť sa až do konca pre dobro veriacich, ktorí sú nám zverení a ujímať sa jeden druhého, ako skutoční bratia a sestry v spoločenstve Cirkvi, našej svätej Matky.

Drahí bratia a sestry, každý z nás si uchováva vo svojom srdci tú najosobnejšiu stránku knihy Božieho milosrdenstva: je to príbeh nášho povolania, hlas lásky, ktorá pritiahla a premenila náš život a priviedla nás k tomu, že sme na Jeho slovo zanechali všetko a nasledovali ho (por. Lk 5,11). Prežime dnes s vďačnosťou pamiatku jeho volania, ktoré je silnejšie ako každý odpor a námaha. Pokračujme v slávení eucharistie, ktorá je centrom nášho života, a ďakujme Pánovi, že vstúpil do našich zatvorených dverí so svojím milosrdenstvom, pretože tak ako Tomáša, aj nás zavolal po mene. Pretože nám dáva milosť pokračovať v písaní jeho evanjelia lásky.

29. júla

Príhovor pápeža Františka mladým pri „Krížovej ceste milosrdenstva“

Poľsko 29. júla – V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri krížovej ceste s účastníkmi Svetových dní mládeže dňa 29. júla 2016 v areáli Błonia v Krakove.

«Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne» (Mt 25,35-36).

Tieto Ježišove slová prichádzajú v ústrety otázke, ktorá viackrát zaznieva v našej mysli a našom srdci: „Kde je Boh?“ Kde je Boh, ak je vo svete zlo, hladní a smädní ľudia, bezdomovci, ľudia na úteku, utečenci? Kde je Boh, keď nevinní ľudia umierajú príčinou násilia, terorizmu a vojen? Kde je Boh, keď neľútostné choroby lámu životné a citové putá? Alebo keď sa zneužívajú a ponižujú deti, a aj oni samé trpia príčinou ťažkých ochorení? Kde je Boh zoči-voči nepokoju pochybujúcich a sužovaných na duši? Sú otázky, na ktoré niet ľudských odpovedí. Môžeme iba hľadieť na Ježiša a pýtať sa jeho. A Ježišova odpoveď je táto: „Boh je v nich“. Ježiš je v nich, trpí v nich a hlboko sa stotožňuje s každým. Až tak je s nimi spojený, že tvoria „jedno telo“.

Sám Ježiš si zvolil stotožniť sa s týmito našimi bratmi a sestrami, skúšanými bolesťou a úzkosťami, keď prešiel bolestnou cestou na Kalváriu. Umierajúc na kríži sa odovzdáva do Otcových rúk a s láskou, ktorá sa darúva, nesie na sebe a v sebe telesné, morálne a duševné rany celého ľudstva. Objímajúc drevo kríža, Ježiš objíma nahotu a hlad, smäd a samotu, bolesť a smrť mužov a žien všetkých čias. Dnes večer Ježiš spolu s nami objíma osobitnou láskou našich sýrskych bratov, ktorí utekajú pred vojnou. Zdravíme ich a vítame s bratskou láskou a sympatiou.

Pri prežívaní Ježišovej krížovej cesty sme znovu objavili dôležitosť stotožnenia sa s ním prostredníctvom 14 skutkov milosrdenstva. Pomáhajú nám otvárať sa Božiemu milosrdenstvu, prosiť o milosť pochopiť, že bez milosrdenstva nemôže človek nič urobiť, bez milosrdenstva ani ja ani ty, nik z nás nemôže nič urobiť. Pozrime sa najmä na sedem skutkov telesného milosrdenstva – dávať jesť hladným, dávať piť smädným, odievať nahých, prichýliť pocestných, navštevovať chorých, poskytovať pomoc väzňom, pochovávať mŕtvych. Zadarmo sme dostali, zadarmo dávajme. Sme pozvaní slúžiť ukrižovanému Ježišovi v každom človekovi, žijúcom na okraji spoločnosti; dotýkať sa jeho presvätého tela v tom, kto je vylúčený, kto má hlad, smäd, je nahý, väznený, chorý, nezamestnaný, prenasledovaný, utečenec, emigrant. Tam nachádzame nášho Boha, tam sa dotýkame Pána. Sám Ježiš nám to povedal, keď vysvetlil, aký bude „protokol“, na základe ktorého budeme súdení: čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili (porov. Mt 25,31-46).

Po skutkoch telesného milosrdenstva nasledujú skutky duchovného milosrdenstva – dobre radiť pochybujúcim, poúčať nevedomých, napomínať hriešnikov, tešiť zarmútených, odpúšťať ubližujúcim, trpezlivo znášať krivdu, modliť sa za živých a mŕtvych. V prijatí vyradeného človeka zraneného na tele a v prijatí hriešnika zraneného na duši sa odohráva naša kresťanská vierohodnosť. [Svätý Otec opakuje s dôrazom:] V prijatí vyradeného človeka zraneného na tele a v prijatí hriešnika zraneného na duši sa odohráva naša kresťanská vierohodnosť. Nie v ideách: tu!

Ľudstvo dnes potrebuje mužov a ženy, a zvlášť vás mladých, ktorí nechcú žiť svoj život „polovičato“; mladých, pripravených stráviť život v nezištnej službe najchudobnejším a najslabším, napodobnením Krista, ktorý daroval celého seba samého pre našu spásu. Zoči-voči zlu, utrpeniu, hriechu je jedinou možnou odpoveďou Ježišovho učeníka darovanie seba, aj vlastného života, podľa Krista – to je postoj služby. Ak sa niekto nazýva kresťanom, a nežije pre službu, jeho život nemá cenu. Svojím životom zapiera Ježiša Krista.

Drahí mladí, dnes večer vás Pán opätovne pozýva stať sa protagonistami v službe. Chce z vás urobiť konkrétnu odpoveď na potreby a utrpenia ľudstva. Chce, aby ste boli znamením jeho milosrdnej lásky v našej dobe. Na splnenie tohto poslania vám ukazuje cestu osobného záväzku a sebaobetovania – cestu kríža. Cesta kríža je cestou šťastia z nasledovania Krista až do hĺbky, často v dramatických okolnostiach každodenného života. Je to cesta, ktorá sa nebojí neúspechov, vyradení či samoty, pretože napĺňa ľudské srdce Ježišovou plnosťou. Cesta kríža je cestou života a Božieho štýlu, ktorou Ježiš dáva kráčať neraz chodníkmi rozdelenej, nespravodlivej a skazenej spoločnosti.

Krížová cesta nie je akýsi sadomasochistický zvyk: cesta kríža je jediná, ktorá premáha hriech, zlo a smrť, pretože vyúsťuje do žiarivého svetla Kristovho zmŕtvychvstania, otvárajúc horizonty nového života v plnosti. Je to cesta nádeje a budúcnosti. Kto po nej kráča s obetavosťou a vierou, darúva nádej budúcnosti a ľudstvu. Kto ňou kráča s veľkodušnosťou a vierou, rozsieva nádej. A ja by som chcel, aby ste vy boli rozsievačmi nádeje.

Drahí mladí, v ten Veľký piatok sa mnohí učeníci vrátili domov smutní. Iní radšej odišli na vidiek, aby trochu zabudli na kríž. Pýtam sa vás – ale odpovedzte každý z vás potichu vo svojom srdci, vo vlastnom srdci: ako sa chcete vrátiť dnes večer do vašich domov, na miesta, kde ste prichýlení, do vašich stanov? Ako sa dnes večer chcete stretnúť so sebou samými? Svet na nás pozerá. Je na každom z vás dať odpoveď na výzvu tejto otázky.

Pápež slávil s mladými krížovú cestu SDM: 14 skutkov milosrdenstva

Poľsko 29. júla - V rámci Svetových dní mládeže bola hlavným bodom dnešného pápežovho programu krížová cesta s účastníkmi Svetových dní mládeže. Konala sa na priestranstve parku Błonia, kde sa už včera pápež František zvítal s mladými za miliónovej účasti, ako hovorí oficiálny odhad poľského tlačového oddelenia.

Mladí mali dnes už od rána katechézy v jazykových skupinách. Štyrom tisíckam Slovákov sa v Skawine, kde sú ubytovaní, prihovoril Mons. Jozef Haľko v katechéze zameranej na odhodlanie v konaní milosrdenstva („Urob ma nástrojom milosrdenstva“) a spolu s trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom slávili svätú omšu.

Popoludní sa presunuli na krakovské Błonia, kde pred príchodom pápeža trávili čas pri speve a svedectvách s prezentáciami a filmami. Príchodom Svätého Otca o 18.00 sa začala krížová cesta. Pobožnosť, pri ktorej si skupiny mladých postupne odovzdávajú kríž pri 14-tich zastaveniach Kristovho umučenia, je stabilnou súčasťou SDM už od roku 1993. Tentoraz v súvise so Svätým rokom milosrdenstva i s miestom konania SDM krížová cesta dostala názov „Cesta milosrdenstva“. Autor jej zamyslení, krakovský pomocný biskup Grzegorz Ryś spojil každé zo štrnástich zastavení s niektorým skutkom telesného alebo duchovného milosrdenstva.

Štafetu kríža si odovzdávali mladí z rozličných združení z viacerých krajín, pričom zazneli aj viaceré jazyky. Po Komunite sv. Egídia nasledovalo Kirche in Not (Cirkev v núdzi), ďalej Cenacolo, Komunita Archa a Misionárky lásky (sestry Matky Terezy). Ostatné zastavenia krížovej cesty mali na starosti „Asociácia vzájomnej pomoci“, komunita Chlieb života, iniciatíva Domáca nemocnica či Hospic sv. Lazara, potom Dielo pomoci pátra Pia, projekt Magdaléna, „Spoločnosť pomoci bezdomovcom svätého otca Alberta“ a napokon iniciatívy „Okno života“ a „Zastávka Ježiš“.

Na záver po 14 zastaveniach sa prihovoril pápež František citáciu Ježišových slov o kritériách posledného súdu (Mt 25). Mladých povzbudil, aby sa konaním skutkov telesného a duchovného milosrdenstva stali protagonistami v službe chudobným a slabým, čo znamená vydať sa na krížovú cestu, ktorá ako jediná dokáže poraziť hriech, zlo a smrť. Svätý Otec osobitne privítal prítomných mladých zo Sýrie, medzi ktorými boli aj melchitskí kresťania donútení stať sa utečencami.

Pápež František sa rozlúčil s mladými záverečným požehnaním a vrátil sa na Arcibiskupstvo, kde je ubytovaný. Po večeri sa opäť objavil v okne, aby pozdravil zhromaždených veriacich, hlavne chorých, bezdomovcov a osoby s hendikepom.

Pápež tweetuje: Buďme ako Ježiš nablízku chorým

Ako by som si želal, aby sme ako kresťania boli nablízku chorým rovnako ako bol Ježiš: v tichu, s pohladením, s modlitbou. (Tweet pápeža Františka z 29. júla 2016)

Katechéza Mons. Tomáša Galisa (Skawina, 27. 7. 2016) v mp3: Klikni sem.

Katechéza Mons. Petra Rusnáka (Skawina, 28. 7. 2016) v mp3: Klikni sem.

Katechéza Mons. Jozefa Haľka (Skawina, 29. 7. 2016) v mp3: Klikni sem.

Pápež v detskej nemocnici: „Kto koná skutky milosrdenstva, nebojí sa smrti“

Poľsko 29. júla (RV) Návšteva chorých bola jedným z dôležitých bodov programu pápeža Františka v „meste Božieho milosrdenstva“, za aké sa Krakov považuje vďaka svojim svätcom sv. Faustíne Kovalskej a sv. Jána Pavla II. Už včera sa Svätý Otec nakrátko zastavil v nemocnici, kde leží ťažko chorý 89-ročný kardinál Franciszek Macharski, nástupcu Karola Wojtyłu na krakovskom arcibiskupskom stolci.

Dnes, v tretí deň apoštolskej cesty smerovali kroky pápeža Františka k lôžkam chorých detí. Univerzitná detská nemocnica Prokocim je najväčšou detskou klinikou v južnej časti Poľska. Vybudovali ju pod záštitou poľskej diaspóry v USA a neskôr ju financovala americká vláda. V roku 1991 ju navštívil aj sv. Ján Pavol II.

O 16.30 tu pápeža Františka privítali riaditeľ kliniky a poľská premiérka Beata Szydłová. V átriu sa najprv krátko prihovoril asi 50 detským pacientom s rodičmi a prítomnému personálu. Povzbudil kresťanov, aby pomáhali chorým tak ako Ježiš, s tichom, s pohladením a s modlitbou, lebo podľa jeho slov ten, kto koná skutky milosrdenstva, nemá strach zo smrti. Povzbudil aj lekárov, sestry, zdravotnícky personál či dobrovoľníkov.

Plné znenie príhovoru Svätého Otca v detskej nemocnici Prokocim

„Drahí bratia a sestry, na tejto mojej návšteve v Krakove nemohlo chýbať stretnutie s chorými deťmi z tejto nemocnice. Pozdravujem vás všetkých a zo srdca ďakujem predsedníčke vlády za pozorné slová, ktoré mi adresovala. Chcel by som prejaviť trochu blízkosti každému chorému dieťaťu pri jeho posteli, objať ho jedno po druhom, čo i len na okamih si vypočuť každého z vás a spolu zotrvať v tichu zoči-voči otázkam, na ktoré neexistujú okamžité odpovede. A pomodliť sa.

Evanjelium nám viackrát ukazuje Pána Ježiša, ktorý stretáva chorých, prijíma ich a taktiež rád za nimi ide. Vždy si ich všíma, hľadí na nich ako matka hľadí na syna, ktorému nie je dobre, a cíti, ako je pohnutá súcitom vo svojom vnútri.

Ako by som si želal, že ako kresťania budeme schopní byť nablízku chorým tak ako Ježiš, s tichom, s pohladením, s modlitbou. Naša spoločnosť je žiaľ znečistená kultúrou ,vyraďovania‘, ktorá je opakom kultúry prijatia. A obete kultúry vyraďovania sú práve tie najslabšie, najzraniteľnejšie osoby. A to je kruté. Je naopak pekné vidieť, že v tejto nemocnici prijímajú a liečia najmenších a najnúdznejších. Vďaka za tento znak lásky, ktorý nám ponúkate! Je to znak pravej civilizácie, ľudskej a kresťanskej: postaviť do stredu sociálnej a politickej pozornosti tie najviac znevýhodnené osoby.

Neraz sa rodiny nachádzajú osamotené v starostlivosti o ne. Čo možno robiť? Z tohto miesta, na ktorom vidieť konkrétnu lásku, by som chcel povedať: rozmnožme skutky kultúry prijatia, skutky preniknuté kresťanskou láskou, láskou k ukrižovanému Ježišovi, k telu Kristovmu. Slúžiť s láskou a nežnosťou osobám, ktoré potrebujú pomoc, nám všetkým dáva rásť v ľudskosti; a otvára nám priechod k večnému životu: kto koná skutky milosrdenstva, nebojí sa smrti.

Povzbudzujem všetkých tých, ktorí z evanjeliového pozvania ,navštevovať chorých‘ urobili osobné životné rozhodnutie: lekárov, ošetrovateľov, všetkých zdravotníckych pracovníkov, ako aj kaplánov a dobrovoľníkov. Nech vám Pán pomáha dobre plniť vašu prácu v tejto ako aj v každej inej nemocnici sveta. Nechcem tu zabudnúť na prácu sestier, toľkých sestier, ktoré stravujú svoj život v nemocniciach. A nech vás [Pán] odmení tým, že vám dá vnútorný pokoj a srdce neustále schopné nežnosti.

Ďakujem všetkým za toto stretnutie! Nesiem vás so sebou, s láskou a v modlitbe. A aj vy, prosím, nezabudnite sa za mňa modliť.“

Po týchto slovách sa Svätý Otec s prítomnými pomodlil Zdravas Mária, požehnal ich a osobne jednotlivých detských pacientov v átriu. Následne bez prítomnosti televíznych kamier ponavštevoval deti ležiace na oddelení intenzívnej starostlivosti. Po približne hodine strávenej medzi chorými sa pápež František pred odchodom pomodlil v nemocničnej kaplnke, ktorú spravuje Spoločnosť kňazov Srdca Ježišovho, známa aj ako dehoniáni a v ktorej sa nachádzajú aj relikvie sv. Jána Pavla II.

Slováci sa rozlúčia s mestom Skawina, čaká ich vrchol SDM v Krakove

Krakov 29. júla (TK KBS) Vyše 4 000 Slovákov sa v sobotu rozlúči s poľským mestom Skawina. Počas dňa sa na tomto mieste konala predposledná časť ich viacdňového programu. Bola súčasťou programu Svetových dní mládeže (SDM) v poľskom Krakove. Jedna zo záverečných bodiek patrila poslednej zo série troch špeciálnych katechéz s bratislavským pomocným biskupom Mons. Jozefom Haľkom a svätá omša v mestskom parku, ktorú celebroval trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch. Zúčastnilo sa na nej niekoľko tisíc mladých ľudí, vyše stovka kňazov a viacerí biskupi. Po nej väčšina mladých odišla do Krakova, kde sa večer zúčastní na krížovej ceste s pápežom Františkom v Krakove - Bloniach. Slovenský program vyvrcholí sobotnou slávnostnou svätou omšou v Kostole Božieho milosrdenstva v Skawine. Po nej budú Slováci putovať na miesto záverečných dvoch podujatí s pápežom Františkom - sobotnú večernú modlitbovú vigíliu a nedeľnú záverečnú svätú omšu v Krakove - Brzegoch.

"Tešíme sa, že sme vo finále. Naše prvé hodnotenie je veľmi dobré. Všetko išlo podľa plánov. Môžeme povedať, že celý slovenský program, ktorý sme v spolupráci s mestom Skawina pripravovali viac než rok, mal pokojný a požehnaný priebeh. Najlepšou odmenou za všetko vynaložené úsilie sú spontánne nadšené reakcie mladých účastníkov na Svetových dňoch mládeže. Veľmi povzbudení odišli z mesta i rôzne delegácie a hostia. Ďakujeme Bohu, Konferencii biskupov Slovenska, biskupom, ktorí prišli a povzbudili nás vo viere, vedeniu mesta Skawina na čele s jej burmistrom Pawełom Kolasom, koordinátorom Marekom Marzecom, dekanom Edwardom Ćmielom, zástupcom všetkých zložiek, dobrovoľníkom na všetkých miestach, a niekoľkým špeciálnym skupinám - všetkým dobrodincom, ktorí prispeli so svojou modlitbou i darmi, dobrovoľníkom, miestnym Skawinčanom a samotným účastníkom. Prijali ste nás s otvorenou náručou, za čo vám vyslovujem v mene celého organizačného tímu veľké ďakujem," hovorí Ondrej Chrvala, hlavný zodpovedný za slovenský tím SDM, na ktorom počas piatich dní vystúpilo vyše sto účinkujúcich. Slovenský program bol súčasťou sprievodného programu SDM v Krakove.

Po programe dnes slovenský tím začal v spolupráci s viacerými zložkami mesta s upratovaním všetkých priestorov, v ktorých prebiehal program a iné aktivity. Hlavné práce prebiehajú v mestskom parku, kde prebiehal hlavný program. Stavbári a zvukári rozkladajú všetky pódiá i hlavný stage. S parkom sa tiež rozlúčia zamestnanci televízie LUX, ktorá priniesla z tohto miesta sériu priamych prenosov. Stovky rekvizít z programu presúva dopravný tím na jedno z miestnych gymnázií, odkiaľ ich budú v nasledujúcich dňoch odvážať späť na Slovensko. Medzi nimi sú tiež stovky stolov, stoličiek a stanov. Dobrovoľníci, ktorí pracujú bez nároku na odmenu, už vyčistili viaceré priestory, ktoré sa využívali napríklad na stravovanie. V spolupráci s mestom prebieha i kompletné čistenie príjazdových ciest, asfaltovej a trávnatej plochy. Z parku tiež odvezú viac než 5-metrový kríž, ktorý využívali v rámci programu v tzv. zóne zmierenia určenej na spovedanie účastníkov. Z parku už odišli všetci hostia, ktorí vystupovali v slovenskom programe. Na ďalší program tiež odišli stovky kňazov a všetci biskupi. Všetky práce koordinuje tím pod vedením Ondreja Chrvalu a koordinátorom za mesto Skawina Marekom Marzecom.

Mesto Skawina prijalo slovenských pútnikov v pondelok. Program Slovákov začal otváracím ceremoniálom v mestskom parku v Skawine. Na pódiu predstavil slovenský tím program zložený z hudby, spevu a tanca. Boli to rôzne dejstvá milosrdenstva zo Svätého písma. Slováci k tomu pridali aj okamihy z dejín a Cirkvi našich severných susedov. Vystúpil i primátor Skawiny a zástupca Malopoľského vojvodstva Piotr Ćwik. Na programe nechýbal generálny konzul v Krakove Ivan Škorupa, konzul Adrián Kromka a Jozef Švagerko, primátor mesta Poprad, v ktorom sa presne pred rokom začala oficiálna príprava mladých Slovákov na SDM v Krakove. Pondelkový program vyvrcholil svätou omšou s predsedom KBS Mons. Stanislavom Zvolenským. V utorok čakala mladých Slovákov púť do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove - Lagiewnikach a účasť na večernej otváracej svätej omši s krakovským arcibiskupom, kardinálom Stanislawom Dziwiszom. Potom sa Slováci zapojili do svetového programu s pápežom Františkom.

Do Skawiny prišiel počas týždňa medzi mladých aj prezident SR Andrej Kiska. S mladými a biskupmi sa stretol v mestskom parku, absolvoval aj krátke neformálne stretnutie s biskupmi, centrálnym tímom a vedúcimi pracovných tímov. „Klobúk dole pred dobrovoľníkmi a organizátormi, ktorí sa za vlastné peniaze, a trocha aj za vlastné zdravie, obetujú a robia neskutočný kus práce, aby sa takéto podujatie mohlo uskutočniť," povedala hlava štátu dobrovoľníkom. Tím SDM ho požiadal, aby pri osobnom stretnutí odovzdal pozdrav Svätému Otcovi Františkovi. Petrov nástupca pozval mladých z celého sveta do Krakova v Rio de Janerio, kde sa konali predošlé SDM. Tie sa konajú každé dva až tri roky vždy v inej svetovej metropole. Ich hlavným organizátorom je Katolícka cirkev (Pápežská rada pre laikov a Centrálny výbor hosťujúcej krajiny). Spája mladých ľudí z celého sveta - katolíkov, kresťanov iných vyznaní a všetkých ľudí dobrej vôle. Po prvýkrát sa konali v roku 1986 v Ríme. Ich cieľom je ukázať živú vieru v Ježiša Krista. Majú tiež podporovať angažovanosť mladých v Cirkvi, radovať sa z viery a premýšľať o odkaze, ktorý vždy vyberá pápež. Po Ríme sa SDM konali v Buenos Aires, Santiagu de Compostela, Čenstochovej, Denveri, Manile, Paríži, opäť v Ríme, Toronte, Kolíne nad Rýnom, Sydney, Madride a v Riu. V Krakove očakávajú vyše 2 milióna mladých z celého sveta.

TK KBS informoval Komunikačný tím SDM

Pápež František sa modlil v tichu tábora smrti Auschwitz-Birkenau

Poľsko 29. júla – V tretí deň svojej apoštolskej cesty v Poľsku Svätý Otec František vstúpil do ticha modlitby na mieste, ktoré sa stalo svedkom hrôzy ľudského zla a zostáva posvätené životmi pol druha milióna obetí nacizmu.

Počas návštevy táborov Auschwitz a Birkenau sa pápež František stretol s desiatkou dodnes žijúcich niekdajších väzňov a s každému z nich venoval objatie s výmenou niekoľkých slov. V tábore Auschwitz (Osvienčim) pápež pobozkal brvno šibenice, dotkol sa rukou múru smrti a vstúpil do bunkra hladu s celou sv. Maximiliána Kolbeho.

Pri pamätníku obetí holokaustu v Birkenau (Brzezinka) Svätý Otec položil zažatú lampu počas pietneho aktu za účasti židovského rabína a katolíckeho kňaza. Pápež František podľa svojho rozhodnutia nepredniesol v táboroch smrti žiadny príhovor. Návšteva v poradí tretieho pápeža na tomto mieste tak zarezonovala samotným gestom mlčania.

Pripomeňme, že významné slová už na tomto mieste v minulosti zazneli. Naposledy z úst pápeža Benedikta XVI. ktorý tu 28. mája 2006 povedal: „Na mieste ako je toto sú slová nedostatočné, v hĺbke môže zostať iba zhrozené ticho, ticho ktoré je vnútorným výkrikom smerom k Bohu: Prečo si, Pane, mlčal?“ Nemecký pápež vtedy pripomenul aj návštevu svojho predchodcu, ktorý sem opakovane prichádzal už v rokoch mladosti, až napokon 7. júna 1979 ako pápež stojac pred hebrejským nápisom na pietnej stéle povedal: „Prichádzam sem ako pútnik. ... Nemohol som sem neprísť ako pápež... Pred týmto pomníkom neslobodno nikomu prejsť s ľahostajnosťou... “

Pred dnešnou dopoludňajšou návštevou v Osvienčime slávil Svätý Otec František svätú omšu súkromne na krakovskom arcibiskupstve. Do Osvienčimu vzdialeného asi 30 kilometrov na západ od Krakova dorazil o 9.30, keď osamote vstúpil cez mrežovú bránu so smutne známym nápisom „Arbeit macht frei“ (Práca oslobodzuje). Vo vnútri bývalého nacistického vyhladzovacieho tábora nasadol na vozidlo, ktorým sa presunul doprostred tábora na tzv. „Appelplatz“, kde stojí šibenica, na ktorej dozorcovia vykonávali pred nastúpenými väzňami výstražné popravy obesením. Svätý Otec po príchode na toto miesto zotrval viac ako 10 minút v tichej modlitbe, sediac na stoličke. Potom podišiel k nástroju smrti a pobozkal jeden z jeho stĺpov. Pápež následne prešiel do ďalšej časti komplexu, kde sa pozdravil s predsedníčkou poľskej vlády Beatou Szydłovou.

V súčasnosti je veľká časť objektov niekdajšieho koncentračného tábora zakonzervovaná a tvoria súčasť Štátneho múzea Auschwitz-Birkenau. Na dvore Bloku 11 stojí takzvaný Múr smrti, pred ktorým v období od jesene 1941 do jesene 1943 nacisti v rámci vyhladzovacieho programu popravovali bezbranné obete zastrelením a následne ich spaľovali v kremačných peciach. Od marca 1942 začali na masové vyvražďovanie používať plynové komory.

Pápež František pozdravil vyše desiatku svedkov šoa, teda tých, čo prežili koncentračný tábor. Bol medzi nimi aj Naftali Fürst, ktorý sa narodil v roku 1932 v Bratislave a do Osvienčimu bol deportovaný 3. novembra 1944 zo Serede. V januári 1945 bol presunutý do Buchenwaldu a tam sa dočkal slobody. Žije v Izraeli a je autorom knihy „Ako uhlíky v plameni hrôzy – rodina, ktorá prežila Holokaust“ (Wie Kohlestücke in den Flammen des Schreckens - eine Familie überlebt den Holocaust). V skupine živých svedkov bola aj 101-ročná Helena Dunicz Niwińska, poľská huslistka pochádzajúca z Ľvova, odkiaľ bola deportovaná 3. októbra 1943. Ako huslistka bola členkou orchestra v tábore Birkenau. Je autorkou knihy „Jedna z dievčat orchestra“ (One of the Girls in the Band).

Z rúk svedkov holokaustu pápež prijal sviecu, s ktorou vykročil k múru smrti, kde ju zapálil a položil na pietnom mieste. Pravou rukou sa potom dotkol steny a zotrval niekoľko sekúnd v tichej modlitbe.

Následne Svätý Otec vstúpil do priľahlej budovy, kde sa v suteréne nachádza tzv. „bunker hladu“. Tu navštívil celu, kde pred 75 rokmi zomrel sv. Maximilián Kolbe. Presne v dnešný deň uplynulo trištvrte storočia od vynesenia jeho rozsudku na smrť vyhladovaním. Na pamätnom mieste sa nachádza tabuľa s nápisom a svieca, ktorú tam zanechal pri svojej návšteve sv. Ján Pavol II. V šere cely zotrval pápež František v tichu asi päť minút a na záver sa podpísal do pamätnej knihy. V španielčine tu zanechal nasledujúce slová: „Pane, zmiluj sa nad svojím ľudom! Pane, odpustenie za toľkú ukrutnosť!“ (Señor, ten piedad de tu pueblo! Señor, perdón por tanta crueldad! Franciscus 29. 7. 2016)

Po návšteve objektu Štátneho múzea v Auschwitzi sa Petrov nástupca odobral do susedného koncentračného tábora Birkenau, známeho aj ako Auschwitz II, kde sa nachádzala veľká časť vyhladzovacích zariadení: krematóriá a plynové komory. Svätý Otec sa na tomto mieste pomodlil pred medzinárodným pamätníkom obetiam z jednotlivých národov, kde tragédiu holokaustu pripomínajú na kamenných pomníkoch nápisy v 23 jazykoch. Pred každým z nich zotrval pápež František v tichej modlitbe a položil na tomto mieste zažatú lampu.

Na záver pietneho momentu rabín predniesol v hebrejčine spievaný 130. žalm „De profundis“ – Z hlbočín volám k tebe, Pane. Biblickú modlitbu následne predniesol v poľštine katolícky kňaz, ktorý je farárom v obci, kde nacisti kompletne vyvraždili poľskú rodinu za ukrývanie Židov.

V priestore pred pamätníkom sa zhromaždila približne tisícka hostí. Prítomní boli aj zástupcovia poľskej vlády a členovia vatikánskej delegácie. Pápež František osobne pozdravil dve desiatky nositeľov čestného titulu „Spravodliví medzi národmi“, jednotlivcov i zástupcov rodín, medzi ktorými boli i poľská rehoľná sestra v mene komunity františkánok a katolícky kňaz.

Po poldruhahodinovej návšteve v Auschwitzi a Birkenau sa pápež František vrtuľníkom vrátil naspäť do Krakova do svojej dočasnej rezidencie v budove arcibiskupstva.

28. júla

Slová pápeža Františka účastníkom SDM pri uvítacom programe na Błoniach

Poľsko 28. júla – Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka účastníkom 31. svetových dní mládeže pri uvítacom ceremoniáli 28. júla 2016 v Krakove na priestranstve Błonia.

Drahí mladí, dobrý večer, konečne sa stretávame! Ďakujem za toto vrelé prijatie! Ďakujem kardinálovi Dziwiszovi, biskupom, kňazom, rehoľníkom, seminaristom a laikom, a všetkým, ktorí vás sprevádzajú. Ďakujem tým, ktorí umožnili, že tu dnes môžeme byť, ktorí sa ,vložili do hry‘, aby sme mohli oslavovať vieru. Čiže sláviť vieru. Dnes my všetci spoločne slávime vieru.

V tejto jeho rodnej zemi by som chcel osobitne poďakovať svätému Jánovi Pavlovi II., [potlesk] ktorý vysníval a podnietil tieto stretnutia. Z neba nás sprevádza pri pohľade na toľkých mladých, patriacich k tak rozličným národom, kultúram a jazykom, s jediným motívom: oslavovať Ježiša, ktorý je živý uprostred nás. – Pochopili ste? Oslavovať Ježiša, ktorý je živý uprostred nás. A povedať, že je živý, znamená obnoviť našu túžbu nasledovať ho, našu túžbu žiť s vášňou toto nasledovanie Ježiša. Čo môže byť lepšou príležitosťou na obnovenie priateľstva s Ježišom než posilniť priateľstvo medzi vami! Čo môže byť lepším spôsobom na posilnenie nášho priateľstva s Ježišom než podeliť sa s ním s inými! Čo môže byť lepším spôsobom na zakúsenie radosti z evanjelia, než usilovať sa ,nákazlivo‘ vniesť Dobrú novinu do mnohých bolestivých a ťažkých situácií!

A Ježiš je ten, ktorý nás zvolal na tieto 31. svetové dni mládeže: je to Ježiš, kto nám hovorí: «Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo» (Mt 5,7). Blahoslavení sú tí, čo vedia odpúšťať, čo vedia mať spolucítiace srdce, čo vedia darovať to najlepšie pre druhých. To najlepšie, nie to, čoho majú nazvyš: to najlepšie!

Drahí mladí, v týchto dňoch sa Poľsko, táto šľachetná zem, oblieka do sviatočného; v týchto dňoch chce byť Poľsko stále mladou tvárou Milosrdenstva. Tu v tejto krajine spolu s vami a tiež zjednotení s mnohými mladými, ktorí tu dnes nemôžu byť, ale ktorí nás sprevádzajú prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov, všetci spoločne vytvoríme z týchto dní jeden ozajstný jubilejný sviatok, v tomto Jubileu milosrdenstva.

Za roky, ktoré som prežil ako biskup, som sa naučil jednu vec – nuž, naučil som sa toho mnoho, ale jednu chcem povedať teraz: niet nič krajšie ako s rozjímaním hľadieť na túžby, nasadenie, vášeň a energiu, s akou mnohí mladí žijú svoj život. Toto je krásne! A odkiaľ pochádza táto krása? Keď sa Ježiš dotkne srdca mladého človeka, chlapca, dievčaťa, títo sú schopní naozaj veľkolepých činov. Je povzbudzujúce počuť ich, ako sa delia o svoje sny, o svoje otázky a o svoju túžbu vzoprieť sa všetkým tým, ktorí hovoria, že veci nemožno zmeniť. Tým, ktorých ja nazývam „kvietistami“: „Nič sa nedá zmeniť!“ Nie, mladí majú silu vzoprieť sa týmto! Ale niektorí si toho nie sú istí. Ja sa vás opýtam, vy odpovedzte: Dajú sa veci zmeniť? [mladí odpovedajú] Nepočuť! [mladí...] Tak je to!

Je to dar z neba môcť vidieť mnohých z vás, ako sa s vašimi vlastnými otáznikmi usilujete o to, aby boli veci inak. Je to krásne a potešuje mi to srdce, keď vidím, ako to z vás prekypuje. Cirkev na vás dnes hľadí – povedal by som ešte viac – svet na vás dnes hľadí a chce sa od vás učiť, aby obnovila svoju dôveru v milosrdenstvo Otca, ktorý má vždy mladú tvár a neprestáva nás pozývať byť súčasťou jeho Kráľovstva, ktoré je kráľovstvom radosti, je kráľovstvom ustavične šťastia, je kráľovstvom, ktoré nás vždy posúva vpred, je to kráľovstvo schopné dať nám silu zmeniť veci. Zabudol som. Zopakujem otázku ešte raz: môžu sa veci zmeniť? [mladí...] V poriadku!

Poznajúc vášeň, ktorú vkladáte do misie, sa odvažujem zopakovať: milosrdenstvo má vždy mladú tvár. Lebo milosrdné srdce má odvahu zanechať pohodlie, milosrdné srdce vie ísť v ústrety iným, dokáže objať všetkých. Milosrdné srdce vie byť útočiskom pre toho, kto nikdy nemal domov alebo ho stratil, vie vytvoriť atmosféru domova a rodiny pre toho, kto musel emigrovať, je schopné nehy a spolucítenia. Milosrdné srdce sa vie podeliť o chlieb s tým, kto hladuje, milosrdné srdce sa otvára, aby prijalo utečenca a migranta.

Vysloviť milosrdenstvo spolu s vami znamená vysloviť šancu, vysloviť zajtrajšok, vysloviť záväzok, vysloviť dôveru, vysloviť otvorenosť, pohostinnosť, spolucítenie, je to vysloviť sny. Avšak, ste vy schopní snívať? [mladí...] A keď je srdce otvorené a schopné snívať, je tu priestor pre milosrdenstvo, je tu priestor pre pohladenie tých, čo trpia, je tu priestor byť po boku tých, čo nemajú pokoj v srdci alebo im chýba to nevyhnutné na živobytie, alebo im chýba tá najkrajšia vec: viera. Milosrdenstvo. Povedzme spoločne toto slovo: milosrdenstvo. Všetci! [mladí...] Ešte raz! [mladí...] ... Ešte raz, aby svet počul! [mladí...]

Chcel by som sa vám tiež zdôveriť s ďalšou vecou, ktorú som sa v týchto rokoch naučil. Nechcem nikoho uraziť. Zarmucuje ma stretávať mladých, ktorí sa zdajú byť ,na dôchodku‘ skôr než je na to čas. Toto ma bolí. Mladí, ktorí sa zdajú byť odídení do dôchodku v 23, 24, 25 rokoch. Toto ma zarmucuje. Som znepokojený, keď vidím mladých, ktorí ,zahodili uterák‘ ešte skôr, než sa začal zápas; ktorí sa ‚vzdali‛ prv než by začali hrať. Bolí ma vidieť mladých, ktorí kráčajú so smutnou tvárou, akoby ich život nemal hodnotu. Sú to v podstate znudení mladí... a nudní, ktorí napĺňajú nudou druhých, a toto ma zarmucuje.

Je to ťažké. A zároveň nás to núti pýtať sa, keď vidíme mladých, ktorí prenechajú život tomu, že hľadajú ,závrat‘ alebo takému pocitu, že sa cítia nažive na tmavých cestách, za čo im potom príde ‚platiť‘... a draho platiť. Myslite na toľkých mladých, ktorých poznáte, čo si zvolili túto cestu. Núti to premýšľať, keď vidíš mladých, ktorí prichádzajú o pekné roky ich života a o ich energiu, bežiac za predavačmi falošných ilúzií – a tých je! Predavačov falošných ilúzií (v mojom rodisku by sme povedali: ,za predavačmi dymu‘), ktorí vás okradnú o to najlepšie z vás samých. A toto ma zarmucuje. Som si istý, že dnes medzi vami nie je nikto z týchto, ale chcem vám povedať: sú takíto mladí penzisti, mladí, ktorí zahodia uterák pred zápasom, sú mladí, ktorí potom vstupujú do závrate s falošnými ilúziami a končia v ničote.

Z tohto dôvodu, drahí priatelia, sme sa zišli, aby sme si navzájom pomáhali, lebo sa nechceme nechať okradnúť o to najlepšie z nás samých, nechceme dopustiť, aby nás okradli o energiu, aby nás okradli o radosť, aby nás okradli o sny falošnými ilúziami.

Drahí priatelia, pýtam sa vás: chcete pre váš život ten ,závrat‘, ktorý robí cudzími, alebo chcete cítiť tú silu, ktorá vám dá pocítiť, že ste živí a naplnení? Závrat, ktorý odcudzuje, alebo silu milosti? Čo chcete: odcudzujúci závrat, alebo silu plnosti? Čo chcete? [mladí...] Nepočuť dobre! [mladí...] Na to, aby sme boli naplnení, aby sme mali obnovený život, existuje odpoveď, je to odpoveď, ktorá sa nepredáva, je to odpoveď, ktorá sa nekupuje, odpoveď, ktorá nie je nejakou vecou, nie je to predmet: je to osoba, volá sa Ježiš Kristus. Aplauz! Pýtam sa vás: Možno Ježiša Krista kúpiť? [mladí...] Ježiš Kristus sa predáva v obchodoch? Ježiš Kristus je dar, je darom Otca, darom nášho Otca. Kto je Ježiš Kristus? Všetci! Ježiš Kristus je dar! Všetci! [mladí...] Je darom Otca.

Ježiš Kristus je ten, kto vie dať opravdivú vášeň životu, Ježiš Kristus je ten, kto nás vedie k tomu, aby sme sa neuspokojili s trochou, a vedie nás k tomu, aby sme zo seba vydali to najlepšie; je to Ježiš Kristus, ktorý sa na nás obracia, pozýva nás a pomáha nám vstať zakaždým, keď sa považujeme za porazených. Je to Ježiš Kristus, ktorý nás podnecuje zdvihnúť zrak a snívať vysoko. - „Ale, Otče, - môže mi niekto povedať – je tak ťažké vysoko snívať, je tak náročné stúpať, byť stále na výstupe. Otče, ja som slabý, padám, snažím sa, ale toľko ráz klesám dolu.“ Alpinisti, keď vystupujú na vrchy, spievajú jednu veľmi peknú pieseň, v ktorej sa hovorí: „V umení stúpať to, na čo záleží, nie je nepadnúť, ale nezostať na zemi.“ Ak si slabý, ak padáš, pozri trošku dohora a tam je Ježišova natiahnutá ruka, ktorý ti hovorí: „Vstaň, poď so mnou.“ – „A ak to spravím znova?“ – „Aj vtedy.“ – „A ak to spravím ešte ďalší raz?“ – „Aj vtedy. Veď Peter sa raz opýtal Pána: „Nuž, Pane, koľko krát? - Sedemdesiatkrát sedem.“ – Ježišova ruka je vždy natiahnutá, aby nás pozdvihla, keď padáme. Pochopili ste? [mladí...]

V evanjeliu (Lk 10,38-42) sme počuli, že Ježiš sa kráčajúc do Jeruzalema zastavuje v jednom dome - u Marty, Márie a Lazára - kde ho prijímajú. Idúc okolo vchádza do ich domu, aby s nimi pobudol. Dve ženy prijímajú toho, o kom vedia, že je schopný dojatia. Mnohé zaneprázdnenosti z nás robia takých ako je Marta: aktívnych, nepozorných, neustále v behu sem a tam... ale často sme aj ako Mária: pred krásnou krajinkou alebo videom, čo nám kamarát pošle na mobil sa zastavíme, aby sme pouvažovali, započúvame sa. V týchto dňoch Svetových dní mládeže Ježiš chce vstúpiť do nášho domu: do tvojho domu, do môjho domu, do srdca každého z nás. Ježiš si všimne naše starosti, našu uponáhľanosť, tak ako si to všimol u Marty... a vyčká, až mu budeme načúvať ako Mária: aby sme uprostred všetkej práce mali odvahu zveriť sa mu. Nech sú to dni pre Ježiša, venované tomu, aby sme mu načúvali, prijali ho v tých, s ktorými sa delíme o domov, cestu, skupinu, školu.

A kto prijme Ježiša, naučí sa Ježiša milovať. A tak on sa nás pýta, či chceme plný život. A ja sa vás v jeho mene pýtam: Chceš... chcete plný život? Začni od tejto chvíle a nechaj sa ním dotknúť! Lebo šťastie klíči a rozkvitá v milosrdenstve: to je jeho odpoveď, toto je jeho pozvanie, jeho výzva, jeho dobrodružstvo: milosrdenstvo. Milosrdenstvo má vždy mladú tvár; ako tvár Márie z Betánie sediacej pri Ježišových nohách ako učeníčka, ktorá miluje počúvať ho, lebo vie, že tam je pokoj. Ako tvár Márie z Nazareta, ktorá sa svojím ,áno‘ pustila do dobrodružstva milosrdenstva, a ktorú budú nazývať blahoslavenou po všetky pokolenia, a my ju všetci voláme ,Matkou milosrdenstva‘. Vzývajme ju všetci spoločne: Mária, Matka milosrdenstva. Všetci: Mária, Matka milosrdenstva.

Takže všetci spoločne prosme Pána – každý nech opakuje vo svojom srdci v tichosti: Pane, vrhni nás do dobrodružstva milosrdenstva! Vrhni nás do dobrodružstva stavania mostov a búrania múrov (či sú to ploty alebo siete); vrhni nás do dobrodružstva pomáhať chudobnému, ktorý sa cíti sám a opustený, tomu, kto viac nenachádza zmysel svojho života. Vyšli nás sprevádzať tých, čo ťa nepoznajú a povedať im pomaly a s veľkým rešpektom tvoje meno, ten dôvod mojej viery. Podnieť nás, tak ako Máriu z Betánie k načúvaniu tým, ktorým nerozumieme, tým, ktorí prichádzajú z iných kultúr, iných národov, aj tým, ktorých sa obávame, lebo si myslíme, že nám môžu ublížiť. Daj, aby sme náš pohľad obrátili, tak ako Mária z Nazareta u Alžbety, aby sme obrátil náš pohľad k našim starším, k našim starým rodičom, aby sme sa učili z ich múdrosti. Pýtam sa vás: zhovárate sa s vašimi starými rodičmi? Nuž, len tak napoly... tak je? Vyhľadávajte vašich starých rodičov, oni majú múdrosť života a povedia vám veci, ktoré pohnú vaše srdce.

Sme tu, Pane! Pošli nás deliť sa s tvojou milosrdnou láskou. Chceme ťa prijať v týchto Svetových dňoch mládeže. Chceme potvrdiť, že život je naplnený, keď v ňom vychádzame z milosrdenstva; a že toto je ten najlepší podiel, je to ten najsladší podiel, je to podiel, ktorý sa nám nikdy neodníme. Amen.

Homília pápeža Františka v národnej mariánskej svätyni v Čenstochovej

Poľsko 28. júla – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri slávení eucharistie dňa 28. júla 2016 v poľskej národnej mariánskej svätyni na Jasnej Hore v Čenstochovej pri príležitosti 1050. výročia Krstu Poľska.

Z čítaní tejto liturgie (Prísl 8,22-35; Gal 4,4-7; Jn 2,1-11) vystupuje do popredia Božia niť, ktorá prechádza ľudskými dejinami a utkáva históriu spásy.

Apoštol Pavol nám hovorí o veľkom Božom pláne: «Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy» (Gal 4,4). Jednako, história nám hovorí, že keď nadišla táto «plnosť času», čiže keď sa Boh stal človekom, ľudstvo nebolo obzvlášť dobre pripravené a nebolo tu ani obdobie stability a pokoja: nebola tu „zlatá éra“. Scéna tohto sveta si teda nezasluhovala príchod Boha, naopak, «vlastní ho neprijali» (Jn 1,11). Plnosť času bola teda darom milosti: Boh naplnil náš čas hojnosťou svojho milosrdenstva, z čistej lásky – z čistej lásky – inauguroval plnosť času.

Zasahuje nás predovšetkým to, ako sa uskutočňuje príchod Boha do histórie: «narodený zo ženy». Žiadny triumfálny vstup, žiadna impozantná manifestácia Všemohúceho: Neukazuje sa ako oslepujúce slnko, ale vstupuje do sveta tým najjednoduchším spôsobom, ako dieťatko z matky, tým štýlom, o ktorom hovorí Písmo: ako dážď na zem (porov. Iz 55,10), ako to najmenšie zo semienok, ktoré klíči a rastie (porov. Mk 4,31-32). Tak, na rozdiel od toho, čo by sme očakávali a možno aj chceli, Božie kráľovstvo – teraz, ako aj vtedy – «neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať» (Lk 17,20), ale prichádza v maličkosti, v pokore.  

Dnešné evanjelium preberá túto Božiu niť, ktorá delikátne prechádza históriou: z plnosti času prechádzame ku «tretiemu dňu» Ježišovej služby (porov. Jn 2,1) a k ohlasovaniu «hodiny» spásy (porov. v. 4). Čas sa kráti a vyjavenie sa Boha sa deje vždy v maličkosti. Tak nastáva «počiatok znamení vykonaných Ježišom» (v. 11) v Káne Galilejskej. Nie je tu nápadné gesto vykonané pred davmi, ani zásah, ktorý vyrieši nejakú pálčivú politickú otázku, ako podriadenosť ľudu rímskej nadvláde. Dochádza naopak – a to v malej dedinke – k jednoduchému zázraku, ktorý obveseľuje sobáš mladej, celkom anonymnej rodiny. A predsa, voda premenená na víno pri svadobnej oslave je veľkým znamením, lebo nám zjavuje manželskú tvár Boha – Boha, ktorý si s nami zasadá k stolu, ktorý sníva o spojení s nami a napĺňa ho. Hovorí nám, že Pán si neudržuje odstup, ale že je nablízku a že je konkrétny, že je uprostred nás a stará sa o nás, a to bez toho, aby za nás rozhodoval a bez toho, aby sa zaoberal otázkami moci. Preferuje skôr vtesnať sa do toho, čo je maličké, na rozdiel od človeka, ktorý má tendenciu chcieť vlastniť čosi čoraz väčšie a väčšie. Byť priťahovaní mocou, veľkosťou a viditeľnosťou je tragicky ľudské a je to jedno veľké pokušenie, ktoré sa snaží preniknúť kamkoľvek; darovať sa druhým, anulujúc odstupy, prebývajúc v maličkosti a žijúc konkrétne v každodennosti, toto je výsostne Božie.

Boh nás teda zachraňuje robiac sa maličkým, blízkym a konkrétnym – maličkým, blízkym a konkrétnym. Boh sa predovšetkým robí maličkým. Pán, «tichý a pokorný srdcom» (Mt 11,29), uprednostňuje maličkých, ktorým je zjavené Božie kráľovstvo (Mt 11,25); oni sú v jeho očiach veľkí a na nich obracia zrak (porov. Iz 66,2). Uprednostňuje ich, lebo sú v protiklade k «pýche života», ktorá prichádza zo sveta (porov. 1 Jn 2,16). Maličkí hovoria jeho vlastným jazykom: pokornou láskou, ktorá oslobodzuje. Preto volá osoby jednoduché a pohotové, aby boli jeho hovorcami a im zveruje zjavovanie jeho mena a tajomstiev jeho Srdca. Pomyslime na mnohých synov a dcéry vášho ľudu: na mučeníkov, ktorí dali zažiariť neozbrojenej sile evanjelia; na osoby jednoduché, zato však výnimočné, ktoré vedeli dosvedčovať Pánovu lásku uprostred veľkých skúšok; na tichých a silných milosrdenstvom, ako svätý Ján Pavol II. a svätá Faustína. Cez tieto „kanály“ jeho lásky Pán zoslal neoceniteľné dary celej Cirkvi a celému ľudstvu. A je význačné, že toto výročie krstu vášho ľudu sa prekrýva práve s Jubileom milosrdenstva.

Okrem toho, Boh je nablízku, jeho kráľovstvo je blízko (porov. Mk 1,15): Pán netúži po tom, aby sme sa ho báli ako nejakého mocného a vzdialeného vládcu, nechce zotrvávať na tróne v nebi či v knihách o histórii, ale miluje zostúpiť do našich každodenných záležitostí, aby s nami kráčal. Mysliac na dar jedného tisícročia bohatého na vieru, je predovšetkým pekné vzdávať vďaky Bohu, ktorý kráčal s vaším ľudom, držiac ho za ruku ako otec dieťa a sprevádzajúc ho v mnohých situáciách. To je to, čo sme, aj ako Cirkev, vždy povolaní konať: počúvať, zaangažovať sa a stávať sa blížnymi, zdieľajúc radosti a ťažkosti ľudí, aby sa tak evanjelium odovzdávalo čo najdôslednejším (najkoherentnejším) spôsobom a aby prinášalo čo najviac ovocia: vďaka pozitívnemu vyžarovaniu, cez transparentnosť života.

Nakoniec, Boh je konkrétny. Z dnešných čítaní vyplýva, že v konaní Boha je všetko konkrétne: Božia múdrosť «koná ako tvorca» a «hrá sa» (porov. Prís 8,30), Slovo sa stáva telom, rodí sa z matky, rodí sa pod zákonom (porov. Gal 4,4), má priateľov a zúčastňuje sa na oslave: večný sa komunikuje tráviac čas spolu s jednotlivými osobami a v konkrétnych situáciách. Aj vaše dejiny, stvárnené evanjeliom, krížom a vernosťou Cirkvi, poznali pozitívnu nákazlivosť pravej viery, odovzdávanej z rodiny na rodinu, z otca na syna, a predovšetkým z mám a zo starých mám, ktorým je treba veľmi poďakovať. Predovšetkým ste sa mohli rukou dotknúť konkrétnej a prozreteľnej nehy Matky všetkých, ktorú som si sem prišiel uctiť ako pútnik, a ktorú sme pozdravili v žalme ako «česť nášho ľudu» (Jdt 15,9).

Práve na ňu hľadíme my, tu zídení. V Márii nachádzame úplný súlad s Pánom: s Božou niťou sa tak v dejinách prelína „mariánska niť“. Ak existuje nejaká ľudská sláva, nejaká naša zásluha v plnosti času, je ňou ona: ona je ten priestor uchránený ako slobodný od zla, v ktorom sa odzrkadlil Boh; ona je tým rebríkom, ktorým Boh zišiel, aby zostúpil až k nám a aby sa nám stal blízkym a konkrétnym; ona je najjasnejším, tým najjasnejším znamením plnosti čias.

V živote Márie obdivujeme tú maličkosť milovanú Bohom, ktorý «zhliadol na poníženosť svojej služobnice» a «povýšil ponížených» (Lk 1, 48.52). Až tak mal z nej radosť, že si z nej nechal utkať telo, takže Panna sa stala Božou Rodičkou, ako prehlasuje starobylý hymnus, ktorý po stáročia spievate. Ona nech vám, ktorí za ňou ustavične prichádzate, utiekajúc sa do tohto duchovného hlavného mesta vašej krajiny, naďalej ukazuje cestu a pomáha vám utkávať vo svojom živote pokorný a jednoduchý príbeh evanjelia.

Tak v Káne, ako aj tu na Jasnej Hore, Mária nám ponúka svoju blízkosť, a pomáha nám objaviť to, čo chýba plnosti života. Teraz ako aj vtedy to robí so starostlivosťou Matky, svojou prítomnosťou a dobrou radou, učiac nás vyhnúť sa panovačnosti a šomraniu v našich spoločenstvách. Ako Matka rodiny nás chce uchrániť pospolu, všetkých pospolu. Cesta vášho národa v jednote prekonala mnohé ťažké chvíle; Matka, silná pod krížom a vytrvalá v modlitbe s učeníkmi v očakávaní Ducha Svätého, nech vzbudí túžbu kráčať ďalej ponad príkoria a rany minulosti a túžbu vytvárať spoločenstvo so všetkými, vo vnútri i vonku, a nikdy sa nepoddať pokušeniu izolovať sa a presadzovať sa nasilu.

Panna Mária v Káne ukázala veľkú konkrétnosť: je to Matka, ktorá si berie k srdcu problémy a zasahuje, ktorá vie uchopiť ťažké chvíle a postupovať s diskrétnosťou, účinnosťou a húževnatosťou. Nie je ani paňou ani protagonistkou, ale je Matkou a služobníčkou. Vyprosujme milosť osvojiť si jej citlivosť, jej fantáziu v službe tomu, kto je v núdzi, krásu stráviť život pre druhých, bez uprednostňovania a bez rozdielov. Ona, príčina našej radosti, ktorá vnáša pokoj doprostred hojnosti hriechu a zmätku dejín, nech pre nás získa hojnosť Ducha, aby sme boli dobrými a vernými sluhami.

Na jej príhovor nech sa obnoví plnosť času aj pre nás. Málo platný je prechod od doby pred Kristom k dobe po Kristovi, ak zostane len dátumom v kronikách dejín. Nech sa u všetkých i u každého jedného môže naplniť vnútorný prechod, Pascha srdca, smerom k Božiemu štýlu stelesnenému v Márii: konať v maličkosti a sprevádzať zblízka, s jednoduchým a otvoreným srdcom.

Pápež František navštívil Čenstochovskú svätyňu a zvítal sa s mladými v Krakove

Poľsko 28. júla – Druhý deň svojej apoštolskej cesty v Poľsku pápež František začal návštevou kláštora rehoľných sestier (tzv. Prezentki), ktorý sa nachádza neďaleko Krakovského arcibiskupstva. Súčasťou kláštora je aj jedna z najvzácnejších krakovských stavieb, Kostol sv. Jána postavený okolo roku 1100. Na jeho hlavnom oltári je umiestnený zázračný obraz Panny Márie „Osloboditeľky otrokov“ z prvej polovice 16. storočia.

O 8.30 sa už Svätý Otec helikoptérou presunul do Čenstochovej, 200-tisícového mesta na severozápad od Krakova. Priestranstvá v okolí mariánskej svätyne na Jasnej Hore celkom zaplnili veriaci. Pápežove kroky smerovali najprv do vnútri kláštora, do Kaplnky Čiernej Madony, kde sa v tichu pomodlil pred milostivým obrazom.

Mariánska úcta sa na Jasnej Hore (Jasna Góra) datuje od 14. storočia. Poľský národ sa zveril pod ochranu Panny Márie počas švédskej invázie v roku 1656 a podobne tak urobil aj 26. augusta v roku 1956. Práve v tejto svätyni dňa 4. júna 1979 sv. Ján Pavol II. zveril Panne Márii svoj pontifikát. Vzácny obraz Panny Márie, ktorý tu uchovávajú, predstavuje byzantskú ikonu „Hodigitriu“ (t. j. tá, ktorá ukazuje cestu a sprevádza) sa datuje na 6. až 9. storočie. Z 15. storočia zostali na obraze tri ryhy po úderoch šabľou na tvári Panny Márie.

V mene troch stoviek zhromaždených pavlínov pozdravil Svätého Otca ich generálny predstavený. Pápež František s nimi pomodlil Zdravas Mária v latinčine a udelil im požehnanie. Jeho darom pre obraz Čiernej Panny Márie bola zlatá ruža, ktorú podobne daroval aj Pavol VI., a ktorá sa pri obraze stále nachádza. Pápež Pavol VI. sa síce chcel zúčastniť na 1000. výročí krstu Poľska v roku 1966, avšak od vtedajšieho komunistického režimu v krajine nedostal povolenie. Zlatú ružu od Pavla VI. sem priniesol v roku 1979 až sv. Ján Pavol II., ktorý sa sem opäť vrátil v roku 1991, keď sa v Čenstochovej konali 6. svetové dni mládeže. Pápež Benedikt XVI. navštívil Čiernu Madonu v roku 2006.

Ku svätyni každý rok putujú 4 milióny pútnikov a v období od júna do septembra sa konajú pešie púte z približne 50 poľských miest, ktoré môžu trvať 20 dní a dosahujú aj 600 kilometrov. Hlavnými náboženskými sviatkami sú Nanebovzatie Panny Márie 15. augusta a sviatok Čenstochovskej Panny Márie 26. augusta.

O 10.30 začal pápež František slávenie svätej omše na priestranstve pri bazilike, ktoré pojme 300-tisíc osôb. Hlavnou príležitosťou pre dnešnú slávnosť bolo 1050. výročie Krstu Poľska. Vo svojej homílii Svätý Otec pripomenul súzvuk oslavy krstu krajiny s prežívaním Jubilea milosrdenstva. Zameral sa na tri skutočnosti, prostredníctvom ktorých nás Ježiš zachránil, a to tým, že sa stal malým, blízkym a konkrétnym, čo pápež ilustroval na živote Panny Márie.

Okrem taliančiny na svätej omši zaznela aj latinčina a poľština. Svätému Otcovi v závere poďakoval arcibiskup Hnezdna a poľský prímas Mons. Wojciech Polak. Prítomní boli aj poľský prezident Andrzej Duda a ďalší štátni predstavitelia.

Z Čenstochovej sa Petrov nástupca krátko po poludní presunul helikoptérou naspäť do Krakova, kde ho čakal súkromný obed na Arcibiskupstve.

Večerný program Svätého Otca už patril naplno Svetovým dňom mládeže. Čakalo ho prvé zvítanie sa s mladými. Tí už medzitým absolvovali niekoľko dní pri katechézach a spoločenskom programe podľa národností. S vyše 40-tisíc mladými Talianmi sa už včera večer stihol Svätý Otec rozprávať cez telemost.

Pápež sa za mladými, zhromaždenými na Błonii vydal netradične električkou. Jorge Bergoglio tak nadviazal na svoj zvyk cestovať v Buenos Aires hromadnou dopravou. Po tom, ako o 17.00 Svätému Otcovi odovzdal krakovský primátor na námestí pred Arcibiskupstvom kľúče od mesta, spoločne nastúpili na ekologickú električku, ktorou sa v spoločnosti asi 15 mladých ľudí s hendikepom odviezli do parku Jordan. V areáli zelene zvanom Błonia, kde sa zmestí 600-tisíc osôb, v minulosti slávil omše sv. Ján Pavol II., a to až 6-krát počas svojho pontifikátu.

„Povolaní k svätosti“ – tak znela téma programu mladých, ktorý vyvrcholil už za účasti pápeža Františka. Keď z papamobilu pozdravil tisíce mladých, nasledoval sled hudby, tanca, krátkych filmov a sprievodu zástupcov z rozličných kontinentov, ktorí niesli národné vlajky a podobizne tzv. „svedkov milosrdenstva“, teda svätcov a blahoslavených z piatich častí sveta. Za Európu to bol sv. Vincent de Paul, za Áziu blahoslavená Matka Tereza, Austráliu a Oceániu reprezentovala sv. Mary MacKillopová a africký kontinent sv. Jozefína Bakhita, ďalej sv. Damián de Veuster predstavoval Severnú Ameriku a napokon Južnú Ameriku reprezentovala blahoslavená Irma Dulceová.

Dramatizovaná scénka s názvom „Aj mladí sú pozvaní byť svätými” zobrazila v chronologickom slede desiatku svätých a blahoslavených, ktorí zomreli v mladom veku, počnúc rímskou mučeníčkou sv. Agnesou z 3. storočia až po minoritských misionárov umučených v roku 1991 v Peru.

27. júla

Pápež sa modlil za 22-ročného autora grafiky SDM, ktorý podľahol rakovine

Vatikán 27. júla – Mimoriadne silný moment pápežovej návštevy zažilo Poľsko vo večerných hodinách jeho prvého dňa v Krakove. Svätý Otec je počas apoštolskej cesty ubytovaný na Krakovskom arcibiskupstve, čiže v niekdajšom sídle arcibiskupa Karola Wojtyłu. Pápež František nadviazal na zvyk svojho predchodcu a po večeri sa cez otvorené okno prihovoril zhromaždeniu pred budovou arcibiskupstva. Prinášame jeho slová v plnom znení:

„Zdravím vás, srdečne vás zdravím! Vidím vás plných entuziazmu a množstva radosti. Ale teraz by som mal povedať jednu vec, ktorá nám zarmúti srdce. Stíšme sa. Ide o záležitosť týkajúcu sa jedného z vás. Maciej [Maciej Cieśla, pozn. red.] mal len niečo cez 22 rokov. Študoval grafický dizajn a zanechal svoju prácu, aby sa stal dobrovoľníkom na SDM. Vlastne, všetky kresby na zástavách, obrazy svätých patrónov, pútnická výbava, atď., to, čo zdobí mesto, je od neho. Práve pri tejto práci znovuobjavil svoju vieru.

V novembri mu diagnostikovali rakovinu. Lekári nemohli urobiť nič, nepomohla dokonca ani amputácia nohy. Na návštevu pápeža chcel prísť živý! Mal objednané miesto v električke, v ktorej pocestuje pápež. Avšak zomrel 2. júla. Ľudia sú veľmi dotknutí, vykonal mnoho dobra, všetkým.  

Teraz všetci v tichu myslime na tohto spoločníka na ceste, ktorý mnoho pracoval v prospech týchto Svetových dní; a my všetci, v tichu, zo srdca sa modlime. Každý nech sa modlí z vlastného srdca. On je medzi nami prítomný.

[Modlitba v tichu.]

Niekto z vás si môže pomyslieť: „Tento pápež nám kazí večer“. Avšak je to pravda a my si musíme zvyknúť na veci dobré i na veci nepekné. Život je taký, drahí mladí. No je tu však jedna vec, o ktorej nesmieme pochybovať: viera tohto chlapca, tohto nášho priateľa, ktorý pracoval pre tieto Svetové dni mládeže, ho priviedla do neba a on je v tejto chvíli s Ježišom, a hľadí na nás všetkých! A toto je milosť. Veľký aplauz pre nášho kamaráta!

Aj my sa s ním jedného dňa stretneme: „Á, to si bol ty! Rád ťa poznávam!“ Tak je to. Lebo život je taký: dnes sme tu, zajtra budeme tam. Problém je zvoliť si správnu cestu, tak ako si ju vybral on.

Ďakujme Pánovi zato, že nám dáva tieto príklady odvahy, odvážnych mladých, ktorí nám pomáhajú napredovať v živote! A nemajte strach, nebojte sa! Boh je veľký, Boh je dobrý a my všetci máme vo vnútri niečo dobrého.

Teraz sa s vami lúčim. Zajtra sa uvidíme, opäť sa uvidíme. Vy si konajte vašu povinnosť, ktorou je robiť ruch po celú noc... a ukázať vašu kresťanskú radosť, radosť, ktorú vám Pán dáva, lebo ste spoločenstvom, ktoré nasleduje Ježiša.

A teraz vám dám požehnanie. A tak ako sme sa to ako deti naučili, pred odchodom pozdravme mamu. Všetci sa modlime k Panne Márii, každý vo svojom jazyku.“

Po spoločnej modlitbe Zdravas Mária a udelení požehnania Svätý Otec zaprial mladým dobrú noc a rozlúčil sa s nimi s prosbou o modlitbu.

Pápež v okne na Františkánskej o zomrelom dobrovoľníkovi (poľsky)

Tradycji stało się zadość. Franciszek, jako trzeci papież w historii, pojawił się w oknie przy Franciszkańskiej 3 kontynuując tradycję zapoczątkowaną przez Jana Pawła II i podtrzymaną przez Benedykt XVI.

Pielgrzymi czekający na Ojca Świętego nawet kilka godzin wyśpiewali cały repertuar piosenek religijnych, w tym hymn spotkania w Częstochowie „Abba Ojcze” i ulubioną przez Jana Pawła II „Barkę”. Młodzi wywołali Papieża skandując: „Franciszek”, „Franciszek”. W swych słowach Ojciec Święty przywołał cierpienie i przedwczesną śmierć jednego z wolontariuszy ŚDM. Swe pozdrowienia Franciszek zaczął po polsku od słów: „Dobry wieczór!”.

„Pozdrawiam Was serdecznie! Widzę wasz entuzjazm i waszą radość. Muszę wam powiedzieć coś, co zasmuci wasze serce. Proszę was o ciszę. To historia jednego z was, Macieja Szymona Cieśli, który miał 22 lata. Studiował grafikę i porzucił pracę, by stać się wolontariuszem ŚDM. To on przygotował wszystkie grafiki, loga i obrazy świętych, które tak pięknie ozdabiają miasto. Właśnie w tej pracy odnalazł swoją wiarę – mówił Franciszek. - W listopadzie zdiagnozowano u niego raka. Lekarze nie mogli nic zrobić, jedynie amputować mu nogę. Chciał żyć, kiedy przyjedzie Papież. Miał nawet zarezerwowane miejsce w tramwaju z Papieżem. Zmarł 2 lipca. Wszystkich poruszyła jego śmierć, z powodu dobra, które przyniósł. Uczcijmy chwilą ciszy tego towarzysza naszej drogi, który tak wiele pracował dla przygotowania Światowych Dni Młodzieży. Pomódlmy się w sercu. On jest tutaj z nami. Ktoś pomyśli: Papież psuje nam wieczór. Prawda jest taka, że powinniśmy się przyzwyczaić do dobrych i złych rzeczy. Życie jest takie kochani młodzi. Ale jest jedna rzecz, o której nigdy nie powinniśmy wątpić. Wiara naszego przyjaciela, który tyle pracował dla ŚDM. Wiara zaprowadziła go do Jezusa i on jest teraz w niebie patrząc na nas. To jest łaska. Zaklaszczmy dla niego! Także my kiedyś go spotkamy i powiemy: o to ty, witaj. Życie takie właśnie jest. Problem polega na tym, by wybrać dobrą drogę życia, tak jak on to zrobił. Podziękujmy Bogu, że daje nam przykład tak odważnych ludzi, przede wszystkim młodych, którzy pokazują nam, jak iść naprzód w naszym życiu. Nie lękajcie się. Bóg jest wielki, Bóg jest dobry. Teraz was żegnam. Jutro się zobaczymy. A wy spełniajcie swoje zadanie i róbcie raban całą noc. Bądźcie szczęśliwi i radośni, bo to obowiązek tych, którzy idą za Jezusem”.

Spotkanie w oknie na Franciszkańskiej Papież zakończył odmawiając wspólnie z młodzieżą modlitwę „Zdrowaś Maryjo” i udzielając zebranym błogosławieństwa. Na koniec powiedział: „Dobranoc! Módlcie się za mnie. Widzimy się jutro".

Poľský prímas o stretnutí pápeža s biskupmi: bratská atmosféra dialógu

Poľsko 28. júla – Svätý Otec sa včera večer stretol s poľskými biskupmi v krakovskej Katedrále sv. Stanislava a Václava na súkromnom stretnutí bez prítomnosti televíznych kamier. Atmosféru stretnutia voľne priblížil pre Vatikánsky rozhlas arcibiskup Hnezdna a poľský prímas Mons. Wojciech Polak, ktorý ju charakterizoval ako „naozaj bratskú“ a ako „atmosféru dialógu“:

„Naozaj bratská atmosféra, naozaj atmosféra dialógu, v ktorom, aj keď sa [Svätý Otec] nedotýkal jednotlivých skutočností našej krajiny, našej pastorácie, dal nám skôr širší pohľad a podelil sa s nami aj o všetky úzkosti, všetky výzvy dnešného sveta zasadené do rámca celosvetového pohľadu, ako aj o jeho pastoračné skúsenosti – a on ich má mnoho – podelil sa tak s nami aj o túto cestu.

Podľa mňa to bola veľmi pekná skúsenosť spoločenstva a bratský znak. A pápež aj hneď začal dvoma znakmi, a to práve dvoma skutkami milosrdenstva. Ten prvý, keď sme sa všetci spoločne pomodlili za dušu zosnulého Mons. Zimowského, predsedu Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve; pápež František povedal: ,Možno z dôvodu týchto SDM mnohí z vás nemohli prísť na jeho pohreb, a tak urobme teraz tento skutok lásky, lebo jedným zo skutkov lásky je práve modlitba za zosnulých‘.

A druhou vecou, ku ktorej nás pozval, bolo to, keď povedal: ,Viem, že kardinál Macharski je takmer na konci života. Samozrejme, nemôžeme vstúpiť do jeho izby, nemôžeme za ním ísť. Ale – povedal – ak v týchto dňoch pôjdete okolo nemocnice, zastavte sa: dotknite sa iba múra a už len toto bude znak spolucítenia, blízkosti. Ja by som to rád spravil‘, povedal pápež. Hovorí sa, že možno pôjde aj do tejto nemocnice, aby sa dotkol toho múru, za ktorým je kardinál Macharski. To znamená, že sa cítil naozaj prijatý, ale tiež vo veľmi bratskej atmosfére medzi nami.”

Medzi 130 biskupmi boli na stretnutí so Svätým Otcom aj emeriti. Poľsko má spolu 44 diecéz a jeden vojenský ordinariát.

Otázky, o ktorých pápež hovoril s biskupmi sa dotkli rozličných tém. Prvá bola o sekularizácii, ateizme, o živote v Poľsku, kde mnohí ľudia žijú, ako keby Boh neexistoval. Liekom na túto situáciu je podľa Svätého Otca predovšetkým blízkosť ľuďom. Pápež kládol na srdce pastierom Cirkvi v Poľsku, aby boli veľmi blízki kňazom. Hovoriac o mladých pápež povedal, že je veľmi dôležité spájať mladých so starými rodičmi, lebo predovšetkým starí rodičia boli a sú tými, ktorí odovzdávajú vieru. Ďalšia otázka sa týkala toho, ako aplikovať milosrdenstvo.

Pápež František hovoril aj o probléme modlárstva peňazí. Priblížiť sa k ľuďom s milosrdenstvom si vyžaduje byť slobodnými od tohto modlárstva. Ďalšia otázka biskupov sa týkala toho, či farnosti ešte plnia svoju úlohu. Podľa pápeža je farnosť vždy nenahraditeľná. Náboženské hnutia sú v živote Cirkvi veľmi dôležité; majú svoju hodnotu, avšak vždy vo vnútri farnosti. Farnosť zostáva domom Božieho ľudu. Posledná otázka sa týkala utečencov. Pápež František odpovedal, že neexistuje formula, ktorá by hovorila, ako sa treba správať k utečencom; záleží to od tej ktorej krajiny, od jej možností, od jej kultúry. No pre obyvateľov danej krajiny je dôležité byť otvorenými, pohostinnými, tak ako je to len možné, nakoľko sa cítia byť kresťanmi.“

František odpovedal na otázky Talianov (poľsky)

Dzięki połączeniu wideo Papież Franciszek odpowiadał na pytania Włochów, którzy przybyli na Światowe Dni Młodzieży do Krakowa. Zebrali się oni dziś wieczorem przed sanktuarium św. Jana Pawła II w Łagiewnikach. Właśnie mieszkańcy Italii stanowią największą grupę zagranicznych pielgrzymów przybyłych na ŚDM.

Pierwsza z dziewcząt nawiązała do tragicznego wypadku kolejowego w regionie Apulii. W dniu tragedii akurat nie jechała tym pociągiem, który jak wyznała, dla niej i dla wielu jej przyjaciół dojeżdżających do szkoły i pracy stał się drugim domem. Mimo to od chwili wypadku, w którym zginął jej przyjaciel boi się jeździć koleją. Pytała Papieża, jak może pokonać strach. „To co się stało to dla ciebie rana. Niektórzy zostali ranni w wypadku, ty zostałaś zraniona na sercu i duszy. Przeżywasz szok, który napełnia cię bólem” – mówił Papież podkreślając, że trudne wydarzenia życiowe stają się dla nas okazją, by przezwyciężać samych siebie. „Kiedy życie nas doświadcza zostają blizny i siniaki. Mądrość ludzka z czasem uczy, jak iść przez życie z zarówno pięknymi jak i trudnymi doświadczeniami” – podkreślił Franciszek.

Kolejna z dziewcząt, która jako dziecko przyjechała do Włoch nie znając języka, opowiadała o dramacie, jaki przeżyła w szkole ze strony rówieśników, którzy totalnie ją odrzucili. Czuła się tak źle, że aż próbowała popełnić samobójstwo. Papieża pytała, jak przebaczyć, tym którzy się nad nią znęcali, bo do końca jej się to nie udaje. Franciszek podkreślił, że już nawet dzieci potrafią wyrządzać innym krzywdę. Wskazał, że okrucieństwo, także to we wzajemnych relacjach, jest podstawą wszelkich wojen. Wyznał, że także język może być mordującym terrorystą. „Trudno jest przebaczyć, trzeba Boga prosić o siłę i mądrość. Trzeba też prosić Go o pokorę, by nigdy nie odpowiadać na obrazę kolejną obrazą” – mówił Papież.

Na koniec młodzi spytali go, jak można budować pokój w świecie tak pełnym nienawiści. To pytanie skierowała do Franciszka młodzież, która była w Monachium w czasie zamachu. „Pokój - buduje mosty, nienawiść – wznosi mury. Na tym polega nasze zadania, musimy wybrać. Mury dzielą, mosty jednoczą” – mówił Papież. Wskazał, że w codziennym życiu każdy z nas ma okazję do budowania ludzkich mostów. „Podając rękę koledze budujesz mosty, obrażając go wznosisz mury” – mówił Franciszek. Na koniec zaapelował do kilkudziesięciu tysięcy młodych Włochów, by chwycili się za ręce i tym samym pokazali światu, że chcą budować mosty pokoju.

Prezident medzi nami

Skawina, 27. 7. 2016. V Skawine nás dnes navštívil prezident SR Andrej Kiska. S mladými pútnikmi a biskupmi sa stretol v mestskom parku, potom absolvoval krátke stretnutie s centrálnym tímom a vedúcimi pracovných tímov.

Prezidenta Kisku privítalo v parku vyše tisíc mladých Slovákov. Viacerí túto možnosť využili na spoločnú „selfie“ či výmenu populárneho pozdravu „hi-five“. Hlava štátu navštívila aj rehoľnú kaviareň, kde sa neformálne stretol so slovenskými biskupmi. Napriek tomu, že ortuť teplomerov v Skavine ukazovala okolo tridsať stupňov, prezident hodnotil návštevu veľmi pozitívne. „Bol to úžasný pocit sem prísť. Musím povedať, že je tu symbolicky horúco . Na jednej strane je tu veľmi teplo, ale je tu aj fantastická horúca atmosféra - horúca atmosféra mladých ľudí, mladých nadšených ľudí, ktorí sa spolu spájajú a ktorí sa nesmierne tešia na Svätého Otca.“

Na vedúcimi pracovných tímov prezident niekoľkokrát zdôraznil myšlienku spájania sa a vyjadril im slová poďakovania. „Klobúk dole pred dobrovoľníkmi a organizátormi, ktorí sa za vlastné peniaze, a trocha aj za vlastné zdravie, obetujú a robia neskutočný kus práce, aby sa takéto podujatie mohlo uskutočniť. Neviem si predstaviť, ako by fungovala naša krajina bez dobrovoľníkov. Ďakujem“ Ďalej viedol s dobrovoľníkmi rozhovor, pri ktorom sa zaujímal o ich prácu, program a dojmy z tohtoročných Svetových dní mládeže. Tím SDM ho požiadal, aby pri osobnom stretnutí odovzdal pozdrav Svätému Otcovi. "Bola by to obrovská česť pre našu krajinu, keby ju navštívil taký úžasný človek," dodal.

Na záver návštevy absolvoval brífing s médiami, na ktorom opäť vyzdvihol atmosféru, ktorú zažil s mladými v Skavine. „Mladí pre nás vytvárajú taký nesmierny symbol optimizmu, že za 20 - 30 rokov, keď oni budú riadiť túto spoločnosť, tak budeme mať nielen odborne, ale aj morálne pripravených ľudí. Počas mnohých rokov práce som mal možnosť zistiť, že najlepším a najväčším útočiskom, kde sa ľudia môžu zotaviť je viera. Azda niet horšej veci ako keď človek stratí vieru. Práve v takejto ťažkej dobe je nesmierne dôležité, aby ľudia, ktorých spájajú rovnaké hodnoty – hodnoty lásky, odpúšťania, porozumenia – aby stáli spolu. Pretože zlo dokážeme poraziť jedine keď sa spojíme. “

Svätý Otec pri lete do Poľska: Je tu vojna, ale nie vojna náboženstiev

Poľsko 27. júla – Svätý Otec sa na palube lietadla smerujúceho do Krakova v krátkosti prihovoril vyše 70 prítomným novinárom z 15 rozličných krajín. Na úvod hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi požiadal pápeža Františka, aby sa s nimi podelil o to, ako prežíva tragické udalosti posledných dní. Svätý Otec sa novinárom prihovoril týmito slovami:

„Dobrý deň a ďakujem za vašu prácu. Jedno slovo, ktoré – k tomu, čo vravel P. Lombardi – sa opakuje, je ,neistota‘. Ale tým skutočným slovom je ,vojna‘. Už dlho sa hovorí, že ,svet je vo vojne po kúskoch‘. Je to vojna. Bola tu vojna v roku 1914 so svojimi metódami, potom tá v rokoch 1939 – 1945, ďalšia veľká vojna vo svete, a teraz je tu táto. Možno nie je až taká organická; organizovaná, to áno, ale organická, hovorím; ale je to vojna. Tento svätý kňaz, ktorý zomrel práve v okamihu, v ktorom predkladal modlitbu za celú Cirkev, je ,jedným‘; ale koľkí kresťania, koľkí nevinní, koľké deti... Pomyslime napríklad na Nigériu. – ,Ale to je Afrika!‘ – Toto je vojna! Nebojme sa povedať túto pravdu: svet je vo vojne, lebo stratil pokoj.

Veľká vďaka za vašu prácu na týchto Svetových dňoch mládeže. Mládež nám vždy hovorí: ,nádej‘. Dúfajme, že mladí nám povedia niečo, čo nám dá trochu viac nádeje v tomto okamihu. Čo sa týka včerajšej udalosti by som sa aj ja chcel poďakovať všetkým tým, ktorí sa prejavili so sústrasťou, osobitným spôsobom prezidentovi Francúzka, ktorý mal vôľu sa so mnou telefonicky spojiť, ako brat: ďakujem mu. Ďakujem.“

„Len jedno slovo by som chcel povedať na objasnenie. Keď hovorím o ,vojne‘, hovorím o vojne s vážnosťou, nie o ,náboženskej vojne‘, nie. Je to vojna záujmov, je to vojna kvôli peniazom, je to vojna kvôli prírodným zdrojom, je to vojna kvôli vláde nad národmi: toto je vojna. Niekto si môže myslieť: ,Hovorí o náboženskej vojne‘: nie. Ako všetky náboženstvá chceme mier. Vojnu chcú iní. Je to jasné?“

Pápež František sa pred cestou do Poľska pomodlil nad hrobom sv. Jána Pavla II.

Vatikán 27. júla - Svätý Otec sa pred cestou do Poľska odobral dnes o 10. hod do Vatikánskej baziliky a zotrval v modlitbe nad hrobom sv. Jána Pavla II. Následne pozdravil skupinu chorých detí z Talianska spolu s ich rodinami a členmi asociácie Peter Pan.

Keď pápež František odchádzal na letisko z Domu sv. Marty o 13.30, pozdravila ho skupina 15 utečencov, chlapcov i dievčat rôznej národnosti. Mladí nedávno prišli do Talianska a ešte nemajú dokumenty nutné na pobyt v krajine. Utečenci sprevádzaní pracovníkmi úradu Apoštolskej almužny zaželali Svätému Otcovi šťastnú cestu a príjemnú účasť na Svetových dňoch mládeže, na ktorých sa zúčastnia duchovným spôsobom.

Príhovor pápeža Františka pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi Poľska

Poľsko 27. júla (RV) Prinášame v plnom znení príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi Poľska, zástupcami občianskej spoločnosti a členmi diplomatického zboru 27. júla 2016 v Krakove na nádvorí Wawelu.

Vážený pán prezident, vážení vládni predstavitelia, ctení členovia diplomatického zboru, dôstojní rektori, dámy a páni

úctivo pozdravujem pána prezidenta a ďakujem mu za jeho veľkodušné prijatie a za jeho zdvorilé slová. Je mi cťou, že môžem pozdraviť jednotlivých členov vlády a parlamentu, rektorov univerzít, regionálnych a miestnych predstaviteľov, ako aj členov diplomatického zboru a všetkých ostatných tu prítomných predstaviteľov. Do Stredovýchodnej Európy prichádzam po prvýkrát a teším sa, že môžem začať práve návštevou Poľska, ktoré má medzi svojimi synmi nezabudnuteľného sv. Jána Pavla II., pôvodcu myšlienky a realizátora Svetových dní mládeže. On s obľubou hovorieval o Európe, ktorá dýcha oboma svojimi pľúcami: sen o novom európskom humanizme je oduševňovaný kreatívnym a harmonickým dýchaním týchto oboch pľúc a spoločnou civilizáciou, ktorá nachádza v kresťanstve svoje najpevnejšie korene.

Pre poľský ľud je význačná pamäť. Vždy som obdivoval živý zmysel pre dejiny, aký mal pápež Ján Pavol II. Keď rozprával o národoch, vždy vychádzal z ich dejín, aby v nich vyzdvihol poklady humánnosti a duchovnosti. Vedomie identity, slobodnej od komplexov nadradenosti, je neodmysliteľne potrebné pre organizovanie národného spoločenstva na základe jeho ľudského, sociálneho, politického, ekonomického a náboženského dedičstva, na inšpirovanie spoločnosti a kultúry, zachovávajúc ich vernosť tradíciám a súčasne otvorenosť obnove a budúcnosti. V tejto perspektíve ste oslavovali 1050. výročie Krstu Poľska. Bol to istotne silný moment národnej jednoty, ktorý potvrdil, ako sa svornosť – hoci v rozličnosti názorov – stáva bezpečnou cestou na dosiahnutie spoločného dobra celého poľského národa.

Podobne aj prospešná spolupráca v medzinárodnej oblasti a vzájomná ohľaduplnosť dozrievajú zásluhou vedomia a rešpektu vlastnej identity a identity iných. Nemôže existovať dialóg, ak každý nezačne od svojej identity. V každodennom živote každého jednotlivca i každej spoločnosti sú však dva typy pamäte: dobrá a zlá, pozitívna a negatívna. Dobrá pamäť je tá, ktorú nám Biblia ponúka v Máriinom speve Magnifikat, ktorým chváli Pána a jeho spásne dielo. Negatívna pamäť je naopak tá, ktorá chorobne upriamuje zrak mysle a srdca na zlo, najmä to, ktorého sa dopúšťajú druhí. Keď sa pozerám na vaše nedávne dejiny, ďakujem Bohu, že ste dokázali dať prevážiť tej dobrej pamäti: napríklad oslávením 50 rokov, ktoré uplynuli od vzájomne ponúknutého a prijatého odpustenia medzi poľským a nemeckým biskupským zborom po Druhej svetovej vojne. Iniciatíva, ktorá sa zo začiatku týkala cirkevných spoločenstiev, podnietila tiež nezvrátiteľný proces v sociálnej, politickej, kultúrnej a náboženskej oblasti a tak zmenila dejiny vzťahov medzi oboma národmi. V tejto súvislosti si pripomeňme tiež Spoločnú deklaráciu medzi Katolíckou cirkvou Poľska a Pravoslávnou cirkvou Moskvy: čin, ktorý naštartoval proces zbližovania a bratstva nielen medzi týmito dvoma cirkvami, ale tiež medzi oboma národmi.

Týmto ušľachtilý poľský národ ukazuje, ako sa dá posilniť rast dobrej pamäte a dať pominúť tej zlej. Na to je potrebná pevná nádej a dôvera v Toho, ktorý vedie osudy národov, otvára zavreté brány, premieňa ťažkosti na možnosti a píše nové scenáre tam, kde sa to zdalo nemožné. Dosvedčuje to práve i prípad poľských dejín: po búrkach a temnotách, mohol váš ľud s prinavrátenou dôstojnosťou zaspievať tak, ako spieval židovský ľud pri návrate z Babylonu: «... boli sme ako vo snách. Ústa sme mali plné radosti a jazyk plný plesania» (Ž 126,1-2). Uvedomovanie si prejdenej cesty a radosť z dosiahnutých cieľov dávajú silu a pokoj pre konfrontovanie sa s aktuálnymi výzvami, ktoré si vyžadujú odvahu pravdy a stály etický záväzok, aby rozhodovacie a výkonné procesy, ako aj ľudské vzťahy, vždy rešpektovali ľudskú dôstojnosť. Do toho zapadá každá aktivita: aj ekonomika, vzťah k životnému prostrediu ako i spôsob vysporiadania sa s komplexným fenoménom migrácie.

Práve tento posledne spomenutý si žiada prídavok múdrosti a milosrdenstva, na prekonanie obáv a uskutočnenie väčšieho dobra. Je treba identifikovať príčiny emigrácie z Poľska, napomáhajúc tým, ktorí sa chcú vrátiť. Súčasne sa žiada ochota prijať tých, ktorí utekajú pred vojnami a hladom; solidárnosť s tými, ktorým sú upierané základné práva, ku ktorým patrí i právo v slobode a bezpečí vyznávať svoju vieru. Zároveň treba na medzinárodnej úrovni posilňovať spoluprácu a súčinnosť, aby sa dospelo k riešeniam konfliktov a vojen, ktoré nútia mnohých ľudí zanechať svoje domovy a svoju vlasť. Ide tak o to, aby sa umožnilo zmierniť ich utrpenie a to bez poľavenia v práci s inteligenciou a sústavnosťou pre spravodlivosť a pokoj, vydávajúc skutkami svedectvo o ľudských a kresťanských hodnotách.

Vo svetle jeho tisícročnej histórie, pozývam poľský národ, aby sa s nádejou pozeral na budúcnosť a na otázky, ktorým musí čeliť. Takýto postoj napomáha atmosfére rešpektu medzi všetkými zložkami spoločnosti a konštruktívnej konfrontácii medzi rozdielnymi pozíciami; navyše vytvára lepšie podmienky pre spoločenský, ekonomický a nakoniec i demografický rast, posilňujúc tak dôveru v možnosť dobrého života pre vlastné deti. Tie napokon nemajú len čeliť problémom, ale majú sa tiež tešiť z nádhery stvorenia, z dobra, ktoré budeme vedieť konať a rozširovať; z nádeje, ktorú im budeme vedieť darovať. Samotné formy sociálnej politiky v prospech rodiny, prvej a základnej bunky spoločnosti, ktoré pomáhajú slabším a chudobnejším rodinám a podporujú ich pri zodpovednom prijímaní života, budú týmto spôsobom ešte efektívnejšími. Život je treba vždy prijímať a ochraňovať – oboje súčasne: prijímať i ochraňovať – od počatia až po prirodzenú smrť, a všetci sme povolaní mať ho v úcte a starať sa oň. Na druhej strane, štátu, Cirkvi a spoločnosti prislúcha sprevádzať a konkrétne pomáhať komukoľvek, kto sa ocitne v ťažkej situácii, aby sa dieťa nikdy nepociťovalo ako príťaž, ale ako dar, a aby sa najzraniteľnejšie a najchudobnejšie osoby nestávali opustenými.

Vážený pán prezident, poľský národ môže naďalej rátať, tak ako tomu bolo počas jeho dlhých dejín, so spoluprácou Katolíckej cirkvi, aby – vo svetle kresťanských princípov, ktoré ho inšpirujú a ktoré stvárňovali dejiny a totožnosť Poľska – dokázal v zmenených dejinných podmienkach pokračovať na svojej ceste, verný svojim najlepším tradíciám a plný dôvery a nádeje, a to aj v ťažkých momentoch.

S opätovným vyjadrením mojej vďačnosti želám Vám a každému z prítomných spokojnú a úspešnú službu v prospech spoločného dobra. Nech Panna Mária Čenstochovská žehná a ochraňuje Poľsko!

Prezident Andrzej Duda privítal pápeža Františka (pl)

Przekazujemy treść wystąpienia prezydenta Andrzeja Dudy wygłoszonego w środę na dziedzińcu Zamku Królewskiego na Wawelu podczas uroczystości powitania papieża Franciszka na Światowych Dniach Młodzieży.

Wasza Świątobliwość. Umiłowany Ojcze Święty.

Szanowni przedstawiciele władz Rzeczypospolitej Polskiej. Władz państwowych i samorządowych na czele z panami marszałkami, z panią premier. Eminencje, księże kardynałowie. Ekscelencje, księża biskupi. Szanowni przedstawiciele wyższych uczelni, magnificencje rektorzy. Szanowni państwo profesorowie. Szanowne osoby duchowne, księża, zakonnicy. Droga młodzieży. Dostojni i czcigodni goście, przedstawiciele korpusu dyplomatycznego. Wszyscy szanowni państwo. Ale przede wszystkim Wasza Świątobliwość.

Jest to dla mnie niezwykły zaszczyt i radość, że mogę przywitać Ojca Świętego w imieniu Rzeczypospolitej Polskiej, w imieniu wszystkich moich rodaków, w imieniu gości, naszej młodzieży, która przybyła tutaj na spotkanie z Ojcem Świętym, że mogę przywitać na polskiej ziemi, że mogę przywitać w Krakowie, że mogę przywitać na tej wspaniałej, niebywałej uczcie duchowej w święcie wielkiej radości, jaką są Światowe Dni Młodzieży.

To dla nas, Polaków niezwykłe, że to wielkie wydarzenie - wydarzenie radości, wydarzenie serca, ale przede wszystkim wydarzenie ducha, odbywa się w tym mieście - w mieście świętego Jana Pawła II, Karola Wojtyły, w Krakowie. Historycznej stolicy Polski, w Krakowie, który był miastem polskich królów, w Krakowie na Wawelu, na którym tylu tych królów, bohaterów naszego narodu, wielkich Polaków, wielkich przywódców znalazło miejsce swojego wiecznego spoczynku. Przy katedrze wawelskiej na Zamku Królewskim, w miejscu, które dla Polaków jest miejscem świętym, jest symbolem wielkiej historii Polski, jest symbolem wielokrotnego także odrodzenia naszego narodu i jego siły, która od 1050 lat płynie dla nas z wiary chrześcijańskiej. Od 1050 lat od chrztu Polski, od kiedy liczymy na nasza historię i od kiedy liczymy istnienie naszego narodu.

Cieszę się ogromnie, Ojcze Święty, że to wielkie spotkanie młodzieży odbywa się w mieście wielkiego Polaka, jakim był Jan Paweł II. Nasz Ojciec Święty, który z tego miasta poszedł na stolicę Piotrową po to, by służyć nie tylko Krakowowi, jako pasterz, nie tylko Polsce, jako kardynał, ale by służyć jako przywódca duchowy całemu światu. Że w tym roku, właśnie 1050-lecia chrztu Polski, tu w Krakowie odbywają się Światowe Dni Młodzieży. Spotkanie, którego tradycję on zapoczątkował. Spotkanie, które łączy młodych ludzi z całego świata, niezależnie od ich pochodzenia, niezależnie od ich języka, w jakim mówią, łączy ich we wspólnej wierze, łączy ich w radości, łączy ich nawet w najtrudniejszych momentach. Pozwala zawierać przyjaźnie, pozwala czasem znaleźć miłość, ale przede wszystkim pozwala poznać się, pozwala być razem, pozwala razem się modlić i razem się wzmacniać.

I dziękuję Ojcze Święty za to przybycie. Bo obecność Waszej Świętobliwości jest dla nich najważniejsza. Bo to Wasza Świątobliwość jest dla nich duchowym wsparciem, jest dla nich drogowskazem, jest dla nich tą wielka radością, nadzieją i miłością, jaka płynie z religii chrześcijańskiej, jest tym, który niesie dobro. Dobro, którego dzisiejszy świat tak ogromnie potrzebuje. Wasza Świątobliwość, Ojciec Święty Jan Paweł II, kiedy pierwszy raz jako papież przybył do nas w 1979 roku w Warszawie powiedział słynne słowa, które zapadły w serce wszystkim Polakom.

Powiedział +niech zstąpi duch twój i odnowi oblicze ziemi, tej ziemi+. I tak się stało. W 1989 roku i później oblicze polskiej ziemi się odnowiło poprzez wielką zmianę polityczną, poprzez odejście władzy, która była wrogo nastawiona do kościoła katolickiego, była wrogo nastawiona do wiary, która często prześladowała ludzi wierzących, która prześladowała w Polsce kapłanów i mordowała ich. Udało się tę władzę odsunąć i Polacy uzyskali wolność. Ale dziś, patrząc na obecny świat, chciałoby się znów wołać +niech zstąpi duch twój i odnowi oblicze ziemi+, ale nie tylko ziemi tej polskiej - całej ziemi. Tak bardzo dzisiaj ona potrzebuje wartości, tak bardzo ona dzisiaj potrzebuje wiary, tak bardzo ona potrzebuje dzisiaj dobra, czyli tego wszystkiego, co Wasza Świątobliwość ze sobą niesie.

Młodzi ludzie i my wszyscy Polacy jesteśmy niezmiernie szczęśliwi, Ojcze Święty, że jesteś między nami. I czekamy na Twoje słowo".

Telegram pápeža Františka prezidentovi Andrejovi Kiskovi počas letu do Poľska

Vatikán/Slovensko 27. júla (RV) Svätý Otec František pri dnešnom lete do Poľska zaslal telegram prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi počas preletu nad územím Slovenska. Uvádzame ho v plnom znení:

Jeho Excelencia Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky, Bratislava

Vstupujúc do slovenského vzdušného priestoru po ceste do Poľska na moju pastoračnú návštevu, odovzdávam Vašej Excelencii srdečný pozdrav. Zvolávam na Vás a vašich spoluobčanov hojné požehnanie Všemohúceho Boha.

Franciscus PP.

Podróż do Polski Papież rozpoczął od modlitwy w mariańskiej bazylice

Pielgrzymka Papieża Franciszka do Polski już się rozpoczęła. Jej pierwszym etapem była wizyta w rzymskiej bazylice Matki Bożej Większej. Ojciec Święty udał się tam wczoraj wieczorem. Przed ikoną Maryi Salus Populi Romani – Ocalenia Ludu Rzymskiego modlił się o błogosławieństwo i pomyślny przebieg podróży do Polski.

Była to już 38. wizyta Franciszka w tej mariańskiej bazylice. Papież nawiedza ją zawsze, ilekroć udaje się w podróż apostolską, a także w innych ważnych dla Kościoła chwilach.

SDM: V Krakove sa začali katechézy biskupov vo viac než 30 jazykoch

Poľsko 27. júla (RV) Mestský park v Skawine aj dnes zaplavili stovky mladých zo Slovenska, ktorí si prišli vypočuť prvú z troch katechéz s názvom „Ospravodlivenie“. Pútnikom sa prihovoril žilinský biskup Mons. Tomáš Galis, ktorý sa vo svojom príhovore zameral na aktuálnu odpúšťajúcu lásku Boha voči svojim deťom:

„Boh dáva druhú šancu, ktorá nie je numerická, ale ktorá je vždy druhá, lebo tú prvú sme zbabrali ešte na samom začiatku. Teraz je však tá druhá šanca, ktorá môže byť zakaždým, keď povstanem“.

Predseda pre mládež a univerzity Konferencie biskupov Slovenska vyjadril radosť z toho, že zo strany mladých na Slovensku stále vidieť záujem o dialóg:

„Je veľkým potešením, že k mladým môžeme ešte hovoriť. Včera som napríklad hovoril s belgickým biskupom a on mi povedal, že oni majú veľký problém dostať sa k mladým ľuďom. Na Svetových dňoch mládeže majú síce vyše tisíc mladých, ale ako keby oni hovorili iným jazykom, ako mladí ľudia. Preto ja verím, že to, čo my hovoríme mladým, nám stále ešte rozumejú“.

Mirka, Nesluša (25): „Zaujalo ma množstvo myšlienok, najmä citáty svätých, napríklad od sv. Augustína: ,Božie milosrdenstvo sa nachádza medzi mostom a prúdom´. Veľmi ma to oslovilo, nakoľko som tu s jezuitmi na experimente a splavovali sme rieku.“

Kapucín o. Ján, Žilina: „Môj kňazský život bol spojený s Jánom Pavlom II. a mohli sme si pripomenúť jeho encykliku o milosrdenstve. A potom to cez schválenie sestry Faustíny, cez uvedenie sviatku (Božieho milosrdenstva – pozn. red.), akoby to zavŕšil na konci svojho pontifikátu. Bolo to pre mňa úžasné zhrnutie, možno aj preto, lebo tento rok prežívam, ako Rok pôsobenia Božieho milosrdenstva tam, kde ja pôsobím, v ľuďoch, ktorých stretám.“

Katechézy sú stálou súčasťou Svetových dní mládeže a majú za cieľ viesť pútnikov v téme tohtoročného stretnutia, ktorou je Božie milosrdenstvo. Príhovory biskupov si v Krakove môžu mladí vypočuť v 33 jazykoch.

Slovenským pútnikom sa v nasledujúcich dňoch prihovorí ešte bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák a pomocný biskup bratislavskej arcidiecézy Mons. Jozef Haľko.

Pápež František dnes začína svoju 15. apoštolskú cestu do Krakova

Vatikán 27. júla – Dnes o 14. hodine sa Svätý Otec František vydá na svoju 15. apoštolskú cestu do Poľska, ktorej ústredným motívom je Božie milosrdenstvo. Pápež František sa v predvečer pred cestou podľa svojho zvyku prišiel pomodliť do Hlavnej mariánskej baziliky v Ríme, kde pred oltárom „Salus populi romani“ zveril cestu do ochrany Matky Božej.

Dvojhodinový let z Ríma do Krakova vedie ponad Chorvátsko, Slovinsko, Rakúsko a Slovensko. Z Medzinárodného letiska Jána Pavla II. v Krakove-Baliciach sa pápež František presunie do centra mesta na Wawel, kde ho o 17. hod. čaká privítanie zo strany prezidenta Andrzeja Dudu a najvyšších štátnych predstaviteľov za prítomnosti diplomatického zboru a rektorov univerzít. Vo večerných hodinách Svätý Otec navštívi Wawelskú katedrálu, kde si uctí hrob sv. biskupa a mučeníka Stanislava a následne sa stretne s celým poľským biskupským zborom v rozhovore bez prítomnosti médií.

Hlavným cieľom pápežovej cesty je účasť na 31. svetových dňoch mládeže v Krakove, ktoré sa začali včera a vyvrcholia v nedeľu 31. júla. V rámci Svätého roka milosrdenstva toto podujatie predstavuje tzv. „Jubileum mladých“ s biblickým mottom „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“.

Pápež počas apoštolskej cesty absolvuje aj stretnutia s miestnou cirkvou Poľska. Vo štvrtok bude na Jasnej Hore v Čenstochovej predsedať slávnosti pri 1050. výročí christianizácie krajiny. V piatok navštívi koncentračný tábor v Osvienčime. V sobotu bude s mladými sláviť modlitbovú vigíliu v areáli Campus misericordiae a v nedeľu pri záverečnej omši pozve mladých na ďalší ročník podujatia, ktorého miesto oznámi na konci slávnosti.

26. júl

Krakovský arcibiskup Dziwisz oficiálne otvoril Svetové dni mládeže 2016

Poľsko 26. júla – V Krakove dnes slávnostne otvorili 31. svetové dni mládeže svätou omšou, ktorú na priestranstve parku Błonia celebroval arcibiskup metropolita Krakova, kardinál Stanisław Dziwisz. Už v predchádzajúci večer začali jednotlivé národy svoje sprievodné programy na 37 miestach. Okrem domácich Poliakov tvoria najväčšie skupiny Taliani, Francúzi, Španieli, Nemci, Američania, Brazílčania, Ukrajinci a Portugalci. Slovensko je zastúpené štvortisícovou účasťou.

Dnes večer o 17.30 sa oficiálne začalo medzinárodné slávenie 31. svetových dní mládeže. Pri otváracej svätej omši dominoval liturgickému priestoru veľkoplošný obraz Ježiša Krista ako vteleného Božieho milosrdenstva, inšpirovaný videniami sestry Faustíny Kowalskej. Za účasti mladých zo 187 krajín sprevádzaných ich biskupmi a kňazmi eucharistii predsedal arcibiskup hostiteľskej diecézy kardinál Stanisław Dziwisz. Ako hostiteľ všetkých privítal týmito slovami:

„Buďte všetci vítaní v meste Karola Wojtylu – svätého Jána Pavla II. On v tomto meste dozrel v službe Cirkvi a odtiaľto vykročil po cestách sveta, aby ohlasoval evanjelium Ježiša Krista. Vitajte v meste, v ktorom osobitným spôsobom žijeme tajomstvo a dar Božieho milosrdenstva.“

Nasledovali svedectvá mladých, po ktorých priniesli v slávnostnom sprievode relikvie patrónov SDM 2016 sv. Jána Pavla II. a sv. Faustíny Kowalskej. Evanjelium (Jn 21, 15-17) zaznelo v spievanej podobe najprv po poľsky a potom v staroslovienskom jazyku.

V homílii poľský kardinál poukázal na trojitú otázku, ktorú zmŕtvychvstalý Ježiš položil apoštolovi Petrovi pri Tiberiadskom jazere. Prítomných mladých pozval, aby si položili tri nasledovné otázky: Odkiaľ prichádzame na toto stretnutie? Kde sme dnes, v tomto okamihu nášho života? A do tretice: kam odteraz nasmerujeme zvyšok nášho života? Čo si odnesieme z tohto miesta?

Prinášame myšlienky z homílie kardinála Dziwisza:

„Dnes sme tu, lebo nás tu zjednotil Ježiš Kristus. [...] To on nás sem priviedol. Je medzi nami prítomný. Sprevádza nás ako učeníkov na ceste smerom do Emauz. Zverme mu v týchto dňoch naše záležitosti, naše strachy a nádeje. On sa nás v týchto dňoch bude pýtať na lásku, tak, ako sa pýtal Šimona Petra. Nestráňme sa odpovedať na tieto otázky.“

„Zajtra medzi nás príde Peter našich čias – Svätý Otec František. Napozajtra ho pozdravíme na tomto istom mieste. Nasledujúce dni budeme počúvať jeho slová a spoločne s ním sa budeme modliť. Prítomnosť pápeža na Svetových dňoch mládeže je tiež peknou charakteristikou tejto oslavy viery.“

„Možno si v týchto dňoch dáme dôležité predsavzatia? Možno si stanovíme nové životné ciele? Možno jasne pocítime Ježišov hlas, aby sme zanechali všetko a nasledovali ho?“

„Krakov žije z tajomstva Božieho milosrdenstva, a to aj vďaka pokornej sestre Faustíne a vďaka Jánovi Pavlovi II., ktorí urobili v Cirkvi a vo svete osvetu ohľadom tejto osobitnej charakteristiky Boha. Vracajúc sa do vašich krajín, do vašich domov a spoločenstiev, prineste im iskru milosrdenstva, pripomínajúc všetkým: «blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo» (Mt 5,7).“

Pred záverečným požehnaní kardinál Dziwisz napokon slávnostne vyhlásil SDM 2016 za otvorené.

Arcibiskup Rouen sa kvôli vražde kňaza vracia z Krakova do Francúzska

Krakov 26. júla (TK KBS) Francúzsky arcibiskup Dominique Lebrun, ktorý vedie diecézu Rouen, kde dnes ráno došlo k rukojemníckej dráme a zabitiu miestneho kňaza, sa vracia z miesta konania Svetových dní mládeže späť do svojej diecézy. Mons. Lebrun reagoval na udalosti vyhlásením, ktoré prinášame v plnom znení:

“V Krakove som sa dnes ráno dozvedel o zabitých v chráme Saint-Etienne du Rouvray. Sú tam tri obete: kňaz, otec Jacques Hamel (84) a dvaja strojcovia atentátu. Ďalší traja ľudia boli zranení, jeden z nich veľmi vážne. Volám k Bohu spolu so všetkými ľuďmi dobrej vôle. Pozval by som aj neveriacich, aby sa pridali k tomu volaniu! S mladými ľuďmi sa tu, na Svetových dňoch mládeže, modlíme - tak ako sme sa modlili vo Varšave pri hrobe pátra Popieluszka, ktorý bol zavraždený počas komunistického režimu.

Generálny vikár, páter Philippe Maheut, je na mieste od začiatku. Dnes večer budem späť vo svojej diecéze, aby som bol s rodinami a s farským spoločenstvom, ktoré je veľmi šokované. Katolícka cirkev nemôže dvíhať iné zbrane, než zbrane modlitby a bratstva medzi ľuďmi. Zanechávam tu stovky mladých ľudí, ktorí sú budúcnosťou ľudstva, skutočnou. Prosím ich, aby nepodľahli násiliu a stali sa apoštolmi civilizácie lásky.”

Slovenskí pútnici odštartovali v Skawine sprievodný program SDM 2016

Skawina 26. júla (RV) Hudba, tanec, modlitba či veľkolepý ohňostroj. To všetko zažili včera večer na otváracom ceremoniále v mestskom parku v Skawine slovenskí pútnici, ktorí sa v týchto dňoch pripravujú na stretnutie so Svätým Otcom Františkom v Krakove. Viac než 4-tisíc mladých z rôznych diecéz sprevádzali aj slovenskí biskupi. Na záver programu celebroval slávnostnú omšu predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský:

„Myšlienka, ktorú by som chcel zdôrazniť je tá, ktorú použil aj pápež František, keď uvádzal Rok milosrdenstva a aj tieto Svetové dni mládeže. Je to citát z proroka Ozeáša, že Boh je taký láskavý, že nás priťahuje lanami lásky. ... Tak ako pri starobylých stavbách, keď lanami priťahovali a zdvíhali kvádre, aj my sme tak, každý jeden z nás, priťahovaní a stavaní do tej nádhernej budovy Cirkvi.“

Otvárací ceremoniál mal názov „Obrazy milosrdenstva“ a skladal sa z piatich obrazov, pričom organizátori predstavili mladým pútnikom: najznámejšie postavy zo Svätého písma, ktoré sú spojené s milosrdenstvom, osobnosti a veľkých poľských svätcov, medzi ktorými boli aj patróni SDM sestra Faustína a sv. Ján Pavol II. Viac už pre Vatikánsky rozhlas prezradil režisér otváracieho ceremoniálu Pavol Danko:

„A potom sme mali jeden veľmi silný obraz s názvom „Korene“, kde sme ako keby načreli do histórie Svetových dní mládeže. Začali sme v roku 1984, kedy Ján Pavol II. daruje mladým kríž, prešli sme kontinentami. V krátkych záberoch sme ukázali, čo sa všetko udialo na Svetových dňoch mládeže, až po Rio de Janeiro a zrazu sme „prepli“ a ukázali sme, čo sa dialo posledné tri roky na Slovensku. Obrovské stretnutie R13 v Ružomberku, Bolestná v Šaštíne a P15 v Poprade a tak sme sa dostali do Krakova. A pre mňa bolo najdojímavejšie, ako mladí reagovali na tieto udalosti, lebo je vidieť, že sú tu mnohí z tých, ktorí boli na tých našich národných stretnutiach, či už v Ružomberku alebo v Poprade a je to fantastické, že si vychovávame generáciu, ktorú sme si mohli priniesť na Svetové dni mládeže do Krakova“.

Takmer 70 % mladých sa v Krakove zúčastní na Svetových dňoch mládeže po prvýkrát. Vyplýva to z internetovej ankety, ktorá bola spracovaná na odporúčanie Organizačného výboru. Väčšina tých, ktorí sa rozhodli na stretnutie so Svätým Otcom Františkom prísť, tak urobila v rámci farností a rôznych náboženských spoločenstiev.

Simona, Michalovce (18): „Na Svetových dňoch som prvýkrát a vďaka tomuto otváraciemu ceremoniálu mám zimomriavky, bolo to úplne úžasné; hlavne vyvrcholenie ohňostroja a hymna Svetových dní mládeže. Prišla som sa Boha pýtať, kam ďalej, kam na vysokú školu, kam ďalej v živote a očakávam, že sa mi na tomto milosrdnom mieste ozve.“

Veronika, Kapušany (21): „Už som tu týždeň, dosť veľa sme sa tiež naučili po poľsky. Vnímame veľkú pohostinnosť Poliakov, máme tu akoby druhú rodinu. Osobne som prišla som na púť, mám úmysel, na ktorý to chcel obetovať.“

Peter, Žilina (23): „My sme sa pripravovali na Svetové dni mládeže počas celého školského roka. Podľa programu to vyzerá veľmi super, naposledy som sledoval priame prenosy z Ria. Najviac sa teším na to, že sa môžem stretnúť s rôznymi ľuďmi s iných kultúr, môžem sa obohať, môžem spoznať nových ľudí a najmä zažiť tú atmosféru so Svätým Otcom, na to sa najviac teším.“

Zuzana, Zvolen (24): „Som tu prvýkrát, zatiaľ sa mi tu veľmi páči, najmä jednota medzi mladými. Boli sme teraz na dňoch v diecéze, bolo to pekné, sme z toho stále oslovení.“

Viera, Zvolen (32): „Ja som prišla na túto púť s kamarátkou urobiť jej radosť, keďže musíme používať vozík, aby sa sem mohla dostať.“

Marek, Čadca (31): „Čakajú nás určite rôzne prekvapenia. Hlavne sa teším na ten finálový, víkendový program, asi ako každý.“

Sestra Dominika z Rádu sv. Bazila Veľkého, Prešov: „Prišli sme s očakávaniami, že sa Boh dotkne môjho srdca. Bola som v Ríme v roku 2000 a bol to nezabudnuteľný zážitok a verím, že aj tieto chvíle budú určite tiež také neopakovateľné.“

Sestra Bibiana z Rehole školských sestier sv. Františka, Poprad: „Prišla som na Svetové dni mládeže pomôcť mladým spoznať Krista, trošku im pomôcť sa tu zorientovať, pomôcť im ako dobrovoľník.“

Na programe sa zúčastnili aj generálny konzul Slovenskej republiky v Krakove Adrián Kromka, primátor Popradu Jozef Švagerko a miestni politickí zastupitelia. Slávnostný ceremoniál i svätú omšu naživo prenášala Televízia LUX.

25. júl

V Skawine pri Krakove sa dnes začne slovenský program SDM 2016

Vatikán/Poľsko 25. júla – „Drahí mladí, žehnám vaše kroky smerom do Krakova, aby boli púťou viery a bratstva.“ Týmito slovami rozoslanými v podobe krátkej správy cez internet dal Svätý Otec mladým na vedomie, že pozorne sleduje ich putovanie.

Už dnes vo večerných hodinách sa začínajú v Poľsku programy jednotlivých národov v 37 jazykoch. Vyše 4-tisíc mladých Slovákov čaká dnes o 21. hod. v Skawine neďaleko Krakova veľký otvárací ceremoniál v mestskom parku. Slovenský tím formou hudby, spevu a tanca predstaví na pódiu výjavy milosrdenstva zo Svätého písma a priblíži aj niektoré historické momenty, ktoré charakterizujú Cirkev v Poľsku.

Večerný program dnes vyvrcholí svätou omšou s predsedom KBS Mons. Stanislavom Zvolenským. Slovenských hostí privíta v Skawine aj primátor tohto 30-tisícového mesta, ležiaceho medzi Krakovom a Wadowicami, ktoré im poskytne ubytovanie počas celého týždňa.

Na prahu Svetových dní mládeže pápež František pri nedeľnej modlitbe Anjel Pána vopred pozdravil ich účastníkov a poďakoval organizátorom. K duchovnej účasti na podujatí pozval i všetkých tých, ktorí budú sledovať podujatie na diaľku cez médiá:

„Drahí bratia a sestry, v týchto dňoch sa mnohí mladí zo všetkých častí sveta vydávajú na cestu do Krakova, kde sa budú konať 31. svetové dni mládeže. Aj ja sa tam vyberiem túto stredu, aby som sa stretol s chlapcami a dievčatami a slávil s nimi a pre nich Jubileum milosrdenstva, na príhovor sv. Jána Pavla II. Prosím vás, aby ste nás sprevádzali modlitbou.

Už teraz pozdravujem a ďakujem tým, ktorí pracujú na prijatí mladých pútnikov s početnými biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a rehoľníčkami, laikmi. Osobitne myslím na veľký počet ich vrstovníkov, ktorí hoci nebudú môcť byť prítomní osobne, budú sledovať toto podujatie cez komunikačné prostriedky. Budeme všetci zjednotení v modlitbe!“

Zajtra čaká mladých Slovákov spoločná púť do Svätyne Božieho milosrdenstva v krakovskej štvrti Lagiewniky a večer sa už zúčastnia spolu s mladými z celého sveta na oficiálnom otvorení Svetových dní mládeže svätou omšou o 17.30 s krakovským arcibiskupom, kardinálom Stanislawom Dziwiszom.

V ďalších dňoch od stredy do piatku budú slovenské predpoludnia v Skawine venované najmä katechézam, ktoré budú viesť biskupi Tomáš Galis, Peter Rusnák a Jozef Haľko.

Biskup Muskus: Pápež František hovorí o nádeji – stretnutie dvoch pápežov

Pápež František vo svojom posolstve adresovanom Poliakom, ako aj mládeži, ktorá začína u nás Dni v diecézach a už o niekoľko dní príde do Krakova, zdôrazňuje niekoľko dôležitých aspektov, ktoré nám robili spoločnosť počas príprav na SDM. Prvým z nich sú duchovné dary pre mládež sveta - spoločenstvo, modlitba, milosrdenstvo, druhým - stáročné dedičstvo viery poľského národa a tretím - spomienka na sv. Jána Pavla II.

Od prvých slov pápež zdôrazňuje význam modlitby v budovaní diela, akým sú SDM. Je to perspektíva, v ktorej môžeme vidieť a okúsiť to, že naše organizačné úsilia by nemali zmysel bez duchovného základu. Zaiste sa spoločenstvo SDM vytvára v jednote modlitby viacerých osôb z celého sveta. Zapája sa do nej aj Svätý Otec. Aj on očakáva tieto Dni s radosťou a predpokladá množstvo dobrého ovocia zo stretnutia mladých v Poľsku. Duchovnú jednotu zdôrazňuje aj tým, že SDM nazýva "púťou viery a bratstva".

Druhým pilierom tohto spoločenstva, ktoré sa uskutoční v Krakove je milosrdenstvo. Práve vďaka skúsenosti Božieho i ľudského milosrdenstva sa vytvára puto, ktoré sa stáva pre svet "novým znakom harmónie" napriek kultúrnej, jazykovej aj mentálnej rôznorodosti. Prekonávanie rozdielov je možné len vďaka milosrdenstvu. V kontexte globálnych konfliktov medzi národmi, ako aj našich lokálnych rozdielností v spoločenstve je tento znak jednoty mladých, ktorí sa stretnú v mene Ježiša náukou budovania mostov, hľadania hodnôt, ktoré mladých spájajú, no tiež otvorenosti na inakosť a úctu k blížnym, čo nás odlišuje od iných národov, spoločenstiev aj kultúr. Je to znak nádeje a svetla pre toho, kto je ponorený do chaosu a deštrukcie sveta.

Pre mladých Poliakov, ktorí sa tak skvele zapojili do diela SDM je veľmi cenný fakt, že Svätý Otec vidí a oceňuje ich úsilia. Pozdravy, ktoré adresoval priamo im, pričom ich uistil o svojej láske a modlitbe sú posilou a radosťou. Pápež pripomenul Sv. Jána Pavla II., ktorý zaiste ako patrón a iniciátor SDM bude prítomný na našich stretnutiach v Krakove. Zaiste budú tieto SDM stretnutím 2 pápežov: Jána Pavla II. - veľkého apoštola Božieho Milosrdenstva a Františka - ktorý tvorivo pokračuje v tomto diele ohlasovaním svetu.

Obracajúc sa priamo na poľský národ pápež František definuje to, s čím sa poľský národ môže podeliť s celým svetom, pričom tu vnáša hodnoty, ktoré sa stali základom v našich zložitých diecézach. Pohýna nás vyznanie, že prítomnosť pápeža na území Poľska je pre pápeža "veľkým darom od Pána" a "ponorením sa do skúšanej viery", pričom predpokladá aj veľa dobra, ktoré si odtiaľ pápež odnesie. Hovorí o tom pápež, hlava Cirkvi. Jeho svedectvo sa má stať pre nás výzvou k zachovaniu si tohto nesmierne cenného pokladu, ktorým je - viera poľského národa. "Choďte ďalej po tejto ceste!" - vyzýva pápež. Nech v nás tieto slová zanechajú stopu a posilnia vernosť Kristovi.

Svätá omša s dobrovoľníkmi

Krakow 25. júla. Niekoľko tisíc dobrovoľníkov, ktorí budú pomáhať počas SDM sa 20. júla zišlo na svätej omši v Sanktuáriu Božieho Milosrdenstva v Krakove - Łagiewnikach. "Vaša služba je a bude neoceniteľná," povedal im kardinál Stanisław Dziwisz. Na záver sa obrátil na prítomných v talianskom, španielskom, francúzskom, nemeckom i v anglickom jazyku. Pred oltárom stáli symboly SDM: kríž a ikona Matky Božej Salus Populi Romani.

Kardinál povedal, že dobrovoľníci poslúžia iným svojimi schopnosťami: praktickými poznatkami, ovládaním jazykov, no predovšetkým mladosťou, úsmevom a srdcom. Počas SDM budú dobrovoľníci všade tam, kde budú aj pútnici: vo farnostiach, na miestach katechéz, na Festivale Mladých, ako aj počas centrálnych udalostí, na staniciach i na letiskách, v informačných miestach.

"Vaša služba je a bude neoceniteľná k tomu, aby naše veľké stretnutie prebehlo pokojne a dôstojne a aby prinieslo ovocie: lásky, bratstva, jednoty a pokoja" - povedal krakovský metropolita. "Už dnes vám ďakujem za vašu službu, na ktorú ste sa podujali a kvôli ktorej tu ste." - povedal. Ďakoval tiež Organizačnému výboru za "veľký kus práce a námahu v týchto dňoch."

Na záver otec kardinál Dziwisz v talianskom, španielskom, francúzskom, nemeckom i v anglickom jazyku pripomenul mladých z rôznych krajín, čo sa stretlo s reakciou plnou entuziazmu a obrovským potleskom. Niektorí si priam nahlas vynútili ohlásenie práve ich krajiny a preukázali nesmiernu radosť z toho. Neskôr mladí ešte dlho spievali, pričom mávali vlajkami krajín z ktorých prišli.

Od 18. júla krátkodobých dobrovoľníkov školia okrem iného aj policajti, pracovníci Krakovskej záchrannej služby, Krakovského festivalového úradu, ako aj členovia Organizačného výboru. Učia sa pravidlám bezpečnosti a poskytnutia prvej pomoci, informujú o komunikáciách, preprave v meste, ako aj o udalostiach SDM a o tom, ako majú reagovať v krízových situáciách.   V rámci krátkodobej dobrovoľníckej služby bude pomáhať spolu asi 19 000 osôb. Viac ako 4 000 z nich sú cudzinci. Okrem krátkodobých dobrovoľníkov podporujú Organizačný výbor aj dlhodobí dobrovoľníci - asi 1 000 osôb tzv. teamliders, ktorí sú zaangažovaní do služby už asi jeden a pol roka v rámci výzvy "Wolontariat Plus" ako aj 60 cudzincov, ktorí do Krakova prišli rok, alebo pol roka pred samotnými SDM a pomáhajú, okrem iného pri tlmočení, komunikácii v rámci sociálnych médií aj na internetovej stránke a pri registrácii pútnikov. Počas posledného dňa SDM - 31. júla - je v Tauron Aréne Krakov naplánované stretnutie dobrovoľníkov s pápežom Františkom.

21. júla

Mons. Sławomir Oder o SDM 2016: Pápež František a Ján Pavol II. v srdciach mladých

Poľsko 21. júla – Prepojenie Svetových dní mládeže v Krakove s Rokom milosrdenstva, či podobnosti pápeža Františka a sv. Jána Pavla II. vo vzťahu k mladým. To sú niektoré z tém, o ktorých sa Alessandro Gisotti, redaktor Vatikánskeho rozhlasu porozprával s postulátorom kanonizačného procesu Karola Wojtyłu Mons. Sławomirom Oderom. Na otázku, aké je prepojenie medzi sv. Jánom Pavlom II. a pápežom Františkom odpovedal:

„Môžeme postrehnúť dva aspekty: prvým je bezpochyby úcta pápeža Františka, ktorú prejavuje tomuto veľkému pôvodcovi Svetových dní mládeže, ktoré ešte aj dnes po toľkých rokoch, predstavujú pre Cirkev veľké bohatstvo. Druhým prvkom, ktorý sa nedá prehliadnuť, je spojitosť medzi Jánom Pavlom II. a posolstvom milosrdenstva. Z toho dôvodu v tomto Jubilejnom roku nemohla chýbať táto púť do zeme, odkiaľ pochádzajú korene oboch veľkých apoštolov milosrdenstva: sestry Faustíny a sv. Jána Pavla II.“ 

Na stretnutí v Krakove budú nepochybne aj mnohí kňazi a biskupi, ktorých povolanie dozrelo práve na Svetových dňoch mládeže za čias Jána Pavla II. a ktorí možno teraz sprevádzajú mladých na stretnutie s pápežom Františkom. Aj oni budú isto môcť zažiť silnú skúsenosť viery...

„Je to určite veľká skúsenosť. Počas týchto rokov Svetových dní mládeže mnohí mladí našli svoje povolanie a mnohí z nich sú dnes kňazmi alebo biskupmi. Rád sa pozerám na Svetové dni mládeže ako na iniciatívu otca, akým bol Ján Pavol II. a ako ho vnímali tiež mladí: ako náročného otca, ale zároveň otca, ktorý mohol od svojich detí veľa požadovať, lebo vedel, že sú schopní žiť to, čím sú. Rád sa na Svetové dni mládeže pozerám ako na rozvíjanie sa tej myšlienky, ktorú Ján Pavol II. vyjadril vo svojej knihe «Láska a zodpovednosť». Ide o návrh duchovnej cesty pre mladé páry, návrh duchovnej cesty pre všetkých tých, ktorí hľadajú svoju realizáciu v živote, žijúc ho ako odpoveď na veľký dar Kristovej lásky, ako odpoveď zrelú a konanú s plným vedomím.“

Karol Wojtyła už ako mladý kňaz prežíval silné zážitky s mládežou a s mladými rodinami. Jorge Mario Bergoglio bol kedysi mladý profesor a vždy mal niečo dočinenia s mladými, napr. so študentmi v Buenos Aires. Istým spôsobom túto silnú skúsenosť, ktorú mali títo dvaja muži od začiatku svojho povolania v službe Kristovi, môžeme tiež vidieť v ich schopnosti, že im mladí načúvajú...

„Áno, je to veľká výzva preniknúť dnes – uprostred toľkého hluku a toľkých falošných hlasov prorokov – do srdca mladých. Obaja pápeži, aj Ján Pavol II. aj pápež František, majú túto schopnosť prehovoriť do srdca mládeži. Určite rozhodujúcim faktorom je skutočnosť, že ich hlas skutočne počúvajú, sú to ľudia, ktorí hovoria do srdca, ohlasujú slová pravdy a prinášajú posolstvo nádeje, ktoré dnešní mladí tak veľmi potrebujú.“

«Kto je s mladými, ostane navždy mladým». Toto poľské príslovie, ktoré Ján Pavol II. veľakrát opakoval sa stalo akýmsi mottom na záver Svetových dní mládeže v Tor Vergata v Ríme. Dnes stále platí nielen pre pápežov, ale určite aj pre biskupov, kardinálov a kňazov, ktorí budú v Krakove...

„Myslím si, že tento prekrásny obraz [vystihnutý príslovím] sme mali možnosť vidieť už v Riu de Janeiro, kde biskupi tancovali s mladými, čo nie je príliš bežný jav spojený s ich funkciou. Ide nepochybne o udalosť, ktorá predstavuje moment vzájomného obohatenia vďaka veľkej dávke viery, lásky, ale tiež spontánnosti; obohatenia slov, jazyka, symbolov, gest a spôsobu prežívania vecí. Svetové dni mládeže sú určite nádherným momentom, v ktorom môžeme žiť toto neprestajné obohacovanie Cirkvi a prežívanie rytmu dnešných čias, to cítenie búšiaceho srdca sveta mladých, ktoré naznačuje línie pre pastierov a pastoračné plány.“

TV LUX prinesie sériu priamych prenosov i štúdio špeciál zo SDM v Krakove

Bratislava 21. júla. TV LUX bude vysielať priame prenosy, štúdio špeciál i krátke správy zo Svetových dní mládeže (SDM) v Krakove. Prinášame predbežný program vysielania zo SDM 2016.

Pondelok 25. júla 2016:

- 20:00 h Krátke správy SDM

- 21:00 h Otvárací ceremoniál slovenských pútnikov na Svetových dňoch mládeže. História Poľska a príbehy milosrdnej láske v rozpohybovaných obrazoch

- 22:00 Otváracia svätá omša pre slovenských pútnikov na SDM, celebruje Mons. Stanislav Zvolenský, spieva mládežnícky zbor Banskobystrickej diecézy

Utorok 26. júla 2016:

- 17:30 Svätá omša, hlavný celebrant kardinál Stanislav Dziwisz

- 20:00 Krátke správy SDM

Streda 27. júla 2016:

- 09:10 h Toto je čas milosrdenstva! - katechéza pre slovenských pútnikov s Mons. Tomášom Galisom

- 12:00 h Svätá omša zo Skawiny s Mons. Stanislavom Stolárikom

- 16:00 h Prílet a privítanie Svätého Otca na letisku

- 17:00 h Stretnutie pápeža s prezidentom a diplomatickým zborom

- 18:15 h Stretnutie pápeža s poľskými biskupmi

- 19:30 h Záznam homílií slovenských biskupov zo slovenského programu SDM (Mons. Stanislav Stolárik)

- 20:00 h Krátke správy SDM

Štvrtok 28. júla 2016:

- 8:40 h Dotknutí Kristovým milosrdenstvom - katechéza pre slovenských pútnikov s bratislavským eparchom Petrom Rusnákom

- 10:20 h Svätá omša v Čenstochovej s pápežom Františkom

- 17:00 h Uvítacia slávnosť s pápežom Františkom a mladými

- 19:30 h Záznam homílií slovenských biskupov zo slovenského programu SDM (Mons. Viliam Judák)

- 20:00 h Krátke správy SDM

Piatok 29. júla 2016:

- 9:30 h Návšteva pápeža Františka v koncentračnom tábore v Osvienčime

- 11:45 h Urob ma nástrojom milosrdenstva! - katechéza pre slovenských pútnikov s Mons. Jozefom Haľkom

- 18:00 h Krížová cesta mladých so Svätým Otcom

- 19:30 h Záznam homílií slovenských biskupov zo slovenského programu SDM (Mons. Ján Orosch)

- 20:00 h Krátke správy SDM

Sobota 30. júla 2016:

- 8:30 h Návšteva Sanktuária Božieho milosrdenstva

- 10:20 h Svätá omša v Lagievnikách

- 18:20 h Krátke správy SDM

- 18:30 h Štúdio špeciál

- 19:00 h Modlitbová vigília Svätého Otca s mladými na Campus misericordiae

- 21:00 Štúdio špeciál

Nedeľa 31. júla 2016:

- 8:45 h Štúdio špeciál

- 9:15 h Záverečná svätá omša Svetového stretnutia mládeže s pápežom Františkom

- 12:30 h Štúdio špeciál

- 18:15 h Rozlúčka a odlet pápeža Františka z Krakova

- 20:00 h Krátke správy SDM

Slovenský program v rámci SDM 2016 bude v Skawine pri Krakove

Slovensko/Poľsko 17. júna - Slovenský program v rámci SDM 2016, na ktorý prídu aj všetci slovenskí biskupi, bude prebiehať v meste Skawina. Na tomto mieste s dobrým železničným spojením, ležiacom približne 20 km od Krakova, budú slovenskí pútnici aj ubytovaní. Slovenský program sa uskutoční v tamojšom mestskom parku, informovala Rada pre mládež a univerzity KBS, ktorá koordinuje púť mladých Slovákov v Poľsku. Jeho obsah organizátori charakterizovali nasledovne:

Na celom svete slávime Svätý rok milosrdenstva. Aj program, ktorý čaká mladých Slovákov v Skawine, bude venovaný milosrdenstvu. Nadväzovať bude na posledné momenty vlaňajšieho Národného stretnutia mládeže P15 v Poprade, kde nielen začala oficiálna príprava do Krakova, ale aj špeciálna duchovná príprava s názvom Milosrdný rok.

Program odštartuje v pondelok 25. júla veľký otvárací ceremoniál v mestskom parku v Skawine. Na pódiu predstavia mladí Slováci spojenie hudby, spevu a tanca rôzne dejstvá milosrdenstva zo Svätého písma. Pridajú silné okamihy z dejín a Cirkvi našich severných susedov. Program vyvrcholí slávnostnou svätou omšou, ktorú bude celebrovať predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský. Zaspieva BB zbor, ktorý spieval aj na záver P15. A po svätej omši čaká mladých Slovákov veľké prekvapenie.

V utorok 26. júla čaká mladých Slovákov spoločná púť do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove - Lagiewnikoch a účasť na otváracej svätej omši s kardinálom Stanisławom Dziwiszom.

Od stredy do piatku bude pripravený špeciálny slovenský program v parku v Skawine. Katechézy s biskupmi budú doplnené svedectvami a hudobnými vystúpeniami. Každý deň iná skupina. Témy katechéz budú vychádzať z posolstva pápeža Františka k SDM. Po programe a obede budú môcť Slováci navštíviť Festival mládeže v Krakove. Pápeža Františka budú spolu s tisíckami ďalšími mladých vítať vo štvrtok. Ďalšie spoločné stretnutie s ním je naplánované na piatok, kedy je v programe krížová cesta v Krakove.

V sobotu 30. júla plánuje slovenský tím slovenskú svätú omšu v Skawine, odkiaľ naši biskupi vyšlú mladých na večernú vigíliu na Campus Misericordiae do

Krakova. Záver bude patriť účasti na záverečnej nedeľnej svätej omši, ktorá je spojená s vyslaním mladých svedkov milosrdenstva s pápežom Františkom.

SLOVENSKÝ PROGRAM

Pondelok 25. júla 2016 (mestský park v Skawine)

- 21:00 otvárací ceremoniál OBRAZY MILOSRDENSTVA

(Prosíme o príchod na program najneskôr o 20.45, keďže, kvôli priamemu prenosu v televízii Lux, musí program začať presne o 21.00)

- 22:00 slávnostná otváracia svätá omša (spieva BB zbor)

Utorok 26. júla 2016

- Púť do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Lagiewnikách

Streda 27. júla 2016 (mestský park v Skawine)

Teraz je čas milosrdenstva!

- 9:00 katechéza OSPRAVODLIVENIE

- 10:45 - 11:45 stretnutie v skupinkách

- 12:00 svätá omša (spieva Poetica Musica)

Štvrtok 28. júla 2016 (mestský park v Skawine)

Dotknutí Kristovým milosrdenstvom

- 8:30 katechéza ODPUSTENIE

- 10:30 svätá omša (spievajú Jeho deti)

Piatok 29. júla 2016 (mestský park v Skawine)

Urob ma nástrojom milosrdenstva!

- 8:30 katechéza ODHODLANIE

- 10:30 svätá omša (spievajú Lámačské chvály)

Sobota 30. 7. 2016 (Kostol Božieho milosrdenstva, Skawina)

- 8:30 svätá omša (spieva The Wind)

HLAVNÝ PROGRAM

Hlavnú časť tvoria najdôležitejšie udalosti Svetových dní mládeže, počas ktorých všetci mladí pútnici spoločne prežívajú veľké svetlo viery.

Utorok 26. júla 2016, Otváracia svätá omša

Svetové dni mládeže v Krakove sa oficiálne začnú otváracou svätou omšou, ktorej hlavným predsedajúcim bude biskup mesta Krakova - kardinál Stanisław Dziwisz. Je to okamih, v ktorom bude zdôraznený medzinárodný charakter udalosti a tiež predstavený hostiteľ SDM v Krakove - Poľsko. Otváracia svätá omša v utorok 26. júna vyzýva všetkých, ktorí ešte váhajú, k účasti na SDM.

Štvrtok 28. júla 2016, Privítanie Svätého Otca Františka

Dôležitým momentom je prvé stretnutie so Svätým Otcom - uvítací ceremoniál, ktorý je časom osobitnej radosti z prítomnosti Kristovho námestníka a spoločnej modlitby s ním, počúvania Božieho slova a prvého príhovoru Svätého Otca. Ceremónia má medzinárodný charakter. Počas SDM v Krakove v roku 2016 sa prvý raz stretneme s pápežom Františkom vo štvrtok 28. júla. Privítania Svätého otca vždy podnecuje mladých ľudí z hostiteľskej krajiny pripojiť sa k účasníkom z iných krajín sveta.

Piatok 29. júla 2016, Krížová cesta so Svätým Otcom Františkom

V piatok sa bude konať Krížová cesta, ktorá zdôrazňuje kajúci rozmer SDM. V procesii sa obvykle nesie kríž SDM a mladí idú vyznačenou trasou, vydávajúc tak svedectvo svojej viery (niekedy sa obrad Krížovej cesty odohráva naraz v rôznych častiach mesta). Stretnutie s ukrižovaným Kristom v Krakove cez obrad Krížovej cesty spojí mládež z celého sveta 29. júla.

Sobota 30. júla 2016, Bdenie so Svätým Otcom

Najosobnejším momentom je bdenie so Svätým Otcom. Je to zvlášť intenzívny čas modlitby a stretnutia s Kristom, plný sústredenia a radosti, pričom zdôrazňuje mládežnícky charakter SDM. Účastníci SDM v Krakove sa budú spolu so Svätým Otcom modliť pred Sviatosťou oltárnou v sobotu večer 30. júla.

Nedeľa 31. júla 2016, Svätá omša vyslania

Posledná udalosť Hlavného programu sa uskutoční v nedeľu 31. júla. Je to svätá omša, ktorú bude celebrovať Svätý Otec. Bude slávnostným zakončením SDM - momentom vyvrcholenia všetkých stretnutí. Počas tejto Eucharistie pápež „posiela mladých do celého sveta". Na záver bohoslužby, počas modlitby Anjel Pána, Svätý Otec František - ako tradične - vyhlási miesto a dátum nasledujúcich Svetových dní mládeže.

OFICIÁLNY PROGRAM PÁPEŽA FRANTIŠKA

Prinášame oficiálny program púte pápeža Františka v Poľsku pri príležitosti Svetových dní mládeže v Krakove (2016)

(Krakov – Jasná Hora – Auschwitz: 27. – 31. júla 2016)

Streda 27. júla 2016

- 14:00 Odlet z rímskeho letiska Fiumicino do Krakova

- 16:00 Prílet na Medzinárodné letisko sv. Jána Pavla II.; Krakov – Balice

Slávnostné privítanie

- 17:00 Príchod na nádvorie Wawelského hradu

Stretnutie so štátnymi predstaviteľmi, občianskou spoločnosťou a diplomatickým zborom

Príhovor Svätého Otca

- 17:40 Zdvorilostná návšteva u prezidenta Poľskej republiky vo Vtáčej sále Wavelského paláca

- 18:30 Stretnutie s biskupmi Poľska v krakovskej katedrále

Tichá modlitba pri hrobe sv. Stanislava, kde sú tiež vystavené relikvie sv. Jána Pavla II., uctenie si Oltárnej sviatosti v kaplnke za oltárom

Príhovor Svätého Otca

Po večeri sa Svätý Otec pozdraví s veriacimi na námestí pred sídlom krakovských arcibiskupov z tzv. pápežského okna

Štvrtok 28. júla 2016

- 7:40 Presun na letisko Krakov - Balice; so zastávkou v kláštore rehoľných sestier zvaných Prezentki.  Pri vstupe do Kaplnky sv. Jána Krstiteľa a Jána Apoštola budú zhromaždené sestry a nimi vedení žiaci škôl

Spoločná modlitba v tichu

- 8:30 Presun helikoptérou do Čenstochovej

- 9:45 Príchod do kláštora na Jasnej Hore

Modlitba v Kaplnke Čiernej Panny Márie

- 10:30 Svätá omša pri príležitosti 1050. výročia Krstu Poľska

Svätá omša bude udalosťou národného významu, v rámci Jubilejného roku 1050. výročia Krstu Poľska. Priestor sanktuária pojme asi 300 tisíc veriacich. Na svätej omši  budú koncelebrovať biskupi a množstvo poľských kňazov, za účasti prezidenta Poľska a najvyšších predstaviteľov krajiny. Pápež František sa prítomným prihovorí aj v homílii.

- 12:45 Presun helikoptérou na letisko Krakov - Balice

- 17:00 Odovzdanie kľúčov od Krakova a prejazd električkou na miesto Blonia

Na námestí pred sídlom krakovských arcibiskupov odovzdá prezident Poľska kľúče od mesta Svätému Otcovi.  Cestou v električke na miesto zvané Blonia bude pápežovi robiť spoločnosť zdravotne postihnutá mládež.

- 17:15 Príchod na Blonie

Pápež prejde papamobilom medzi veriacimi. Očakáva sa okolo 600 tisíc mladých ľudí.

- 17:30 Slávnostní privítanie pápeža medzi mladými v parku Jordan v Krakove - v Błonii (očakáva sa približne 1,5 hodinový program). Po večeri Svätý Otec pozdraví veriacich na námestí z tzv. pápežského okna.

Piatok 29. júla 2016

- 7:00 Súkromná svätá omša v kaplnke sídla krakovských arcibiskupov

- 8:45 Presun helikoptérou do Osvienčimu

- 9:30 Návšteva Auschwitzu

S týmto rokom sa spája 75. výročie mučeníckej smrti sv. Maximiliána Kolbeho. Svätý Otec sa vyberie peši na miesto niekdajšieho koncentračného tábora,  pričom sám prejde cez vstupnú bránu tábora. Pri vstupe na terén bloku 11 sa Svätý Otec stretne individuálne s 15 osobami, ktorí prežili tábor.

Súkromná modlitba v cele mučeníctva otca Kolbeho.

- 10:30 Návšteva tábora Birkenau

Svätý Otec prejde v aute od hlavnej brány tábora, pozdĺž koľají až k miestu pred Medzinárodným pomníkom obetí tábora, kde bude zhromaždených asi 1000 hostí.  Pred pomníkom zotrvá v tichej modlitbe. Nasledovať bude individuálne stretnutie s 25 „Spravodlivými medzi národmi" a príhovor Svätého Otca.

- 11:30 Presun helikoptérou na letisko Krakov - Balice

- 16:30 Návšteva univerzitnej detskej nemocnice v Krakove - Prokocime

Nemocnica je jednou z najdôležitejších nemocníc v Poľsku, pričom sa ročne venuje približne 30 000 hospitalizovaným aj ambulantne liečeným deťom.

Vo vstupnej hale bude zhromaždených 50 detí a ich rodičia. Očakáva sa príhovor Svätého Otca. V programe je aj osobná návšteva na vybraných miestach  nemocnicej pohotovosti v spoločnosti riaditeľa a rodičov a modlitba v nemocničnej kaplnke.

- 18:00 Krížová cesta za účasti mládeže na krakovských Bloniach

Po ukončení Krížovej cesty prednesie Svätý Otec príhovor.

Po večeri Svätý Otec pozdraví veriacich na námestí z tzv. pápežského okna

Sobota 30. júla 2016

- 8:30 Návšteva Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove - Lagiewnikách

Pápež František navštívi Kaplnku sv. Faustíny Kowalskej. Prítomné budú sestry Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva aj dievčatá, o ktoré sa sestry starajú.

V programe je modlitba v kaplnke pred hrobom sv. Faustíny.

- 8:45 Presun papmobilom do Baziliky Božieho Milosrdenstva

- 9:00 Prechod cez Bránu Milosrdenstva

Svätý Otec vôjde do Sanktuária cez Bránu Milosrdenstva

- 9:15 Obrad zmierenia s niektorými mladými vo Svätyni Božieho milosrdenstva

Svätý Otec vyspovedá 5 mladých ľudí v jazykoch: talianskom, španielskom i francúzskom. Pápež František je tretím pápežom, po sv. Jánovi Pavlovi II. aj Benediktovi XVI,

ktorý navštívi Sanktuárium Božieho Milosrdenstva, avšak prvým, ktorý tam bude vysluhovať sviatosť zmierenia.

- 10:30 Svätá omša v sanktuáriu sv. Jána Pavla II. s kňazmi, zasvätenými osobami a seminaristami z Poľska.

V Sanktuáriu sa bude nachádzať asi 2 000 osôb: kňazov, rehoľníkov, zasvätené osob i seminaristi z Poľska. Asi 5000 osôb sa bude môcť zúčastniť na svätej omši  na priestranstve pred svätyňou. Pápež František prednesie aj homíliu.

- 12:45 Obed s mládežou

Svätý Otec bude obedovať s krakovským kardinálom a tlmočníkom spolu s 12 zástupcami mládeže z rôznych krajín sveta: jedným chlapcom a jednym diavčaťom z každého kontinentu,  i z chlapcom a dievčaťom z Poľska.

- 19:00 Príchod do areálu milosrdenstva (Campus Misericordiae)

Prechod Svätou Bránou spolu s 5 predstaviteľmi mládeže

- 19:30 Modlitbová vigília s mládežou

Príhovor Svätého Otca Františka

Nedeľa 31. júla 2016

- 8:45 Príchod na Campus Misericordiae

Požehnanie dvoch budov Caritas: Domu Milosrdenstva pre chudobných a starších a Domu chleba – priestor potravinovej pomoci pre tých, ktorí to potrebujú.

Pápež prejde medzi veriacimi.

- 10:00 Slávnostná vysielacia svätá omša na ukončenie Svetových dní mládeže

Rozposlanie mladých svedkov Božieho Milosrdenstva. Ohlásenie miesta i roku konania sa ďalších Svetových dní mládeže.

- 17:00 Príchod do Tauron Arény na stretnutie s dobrovoľníkmi SDM a s Organizačným výborom SDM Krakov 2016, ako aj dobrodincami stretnutia mladých z celého sveta.

- 18:15 Príchod do Balic (vojenská časť) a odlet do Ríma

- 20:25 Prílet na rímske letisko Ciampino

• Predch.
• Nasl.