Ján Figeľ osobitným vyslancom EÚ pre otázky náboženskej slobody

EÚ/Slovensko 7. mája – Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vymenoval niekdajšieho eurokomisára Jána Figeľa za osobitného vyslanca EÚ pre otázky slobody náboženstva alebo viery mimo Európskej únie. Ide o novozriadenú funkciu, ktorú bude Ján Figeľ vykonávať v úrade eurokomisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu ako jeho špeciálny poradca s jednoročným mandátom, ktorý je obnoviteľný.

Toto rozhodnutie, ktoré dostalo podporu Európskeho parlamentu pri hlasovaní 4. februára, zverejnil Jean-Claude Juncker pri tlačovej konferencii 6. mája v Ríme, ktorá nasledovala po slávnosti odovzdania Ceny Karola Veľkého pápežovi Františkovi.

Preseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker pri tejto príležitosti povedal:

„Sloboda náboženstva alebo viery je fundamentálnym právom, ktoré je súčasťou základov Európskej únie. Pretrvávajúca perzekúcia voči náboženským a etnickým menšinám robí ochranu a podporu tejto slobody vo vnútri i mimo EÚ ešte viac nevyhnutnými. Som presvedčený, že Ján Figeľ, náš osobitný vyslanec, nám pomôže v tomto úsilí, zaostrením nášho pohľadu a zaistením toho, že táto významná záležitosť dostane tú pozornosť, akú si zasluhuje.“

Jean-Claude Juncker zároveň poukázal na bohaté skúsenosti Jána Figeľa v európskych a medzinárodných záležitostiach.

Kardinál Schönborn: Pápež je vizionár pre Európu a ľudstvo; Ján Figeľ je pre ľudské práva správnou voľbou

Slovák Ján Figeľ je „presne tá správna voľba“

Podľa kardinála Christopha Schönborna sa pôsobivým spôsobom pápežovi 6. mája podarilo „ako mužovi viery navrhnúť víziu spolunažívania, s ktorou môže každý súhlasiť, či je veriaci alebo nie,“ ocenil viedenský arcibiskup v sobotu pre „Kathpress“ príhovor pápeža pri preberaní Ceny Karola Veľkého vo Vatikáne.

Kardinál ocenil aj vedenie EÚ za menovanie Jána Figeľa za prvého mimoriadneho poverenca pre náboženskú slobodu.

Viedenský arcibiskup ďalej povedal, že pápež František je svojím zasadzovaním sa za ľudské práva a pravý humanizmus ich „autentickým interpretom“. A to o to viac, že svoje vízie pre Európu nenavrhol iba z kresťanského – ba ani len iba z veriaceho – stanoviska, ako poznamenal Schönborn. František tak „urobil hlasom všetkých v Európe a súčasne tak urobil službu celému svetu“, ako povedal kardinál a citoval Donalda Tuska: „Aj predseda Rady Európy označil Františka ako pápeža nádeje pre nás všetkých“.

Vzhľadom na mnohé euroskeptické postoje aj v Cirkvi pápež jasne vyjadril, „že je úlohou Cirkvi spolupracovať na budovaní Európy“, ako zdôraznil kardinál. Pre Františka je neodlučiteľné s hlásaním Evanjelia poskytovať pomoc a útechu slabým a zraneným a zasadzovať sa za ľudské práva.

Zvlášť náboženská sloboda ako kľúčová súčasť ľudských práv je teraz na celom svete novým spôsobom ohrozená, ako povedal Schönborn. EÚ to spoznala a menovala mimoriadneho poverenca pre náboženskú slobodu, čo je podľa kardinála „nie zdvorilé gesto voči pápežovi alebo Cirkvi“, ale „pripomienka politikom, akú výbušnú silu majú ľudské práva a s nimi náboženská sloboda“.

Slovák Ján Figeľ je v tejto situácii presne „tou správnou voľbou“, keďže je „Európanom prvej hodiny po prevrate“ a nerobí tajnosti z kresťanského základu svojej politiky, ako povedal Schönborn a pripomenul: „Bývalý predseda Kresťanskodemokratickej strany KDH a bývalý eurokomisár pre vzdelanie a kultúru sám zažil komunistické prenasledovanie z náboženských dôvodov, ako aj „nežnú revolúciu“ v r. 1989. „Tí ľudia, ktorí sa vtedy zasadzovali za náboženskú slobodu, dokázali neľudský systém pokojne priviesť k pádu.“

„Pokoj vo svete je možný iba vtedy, ak je zabezpečená aj náboženská sloboda a ak sa aj reálne žije,“ zdôraznil Schönborn: „Až správne pochopená náboženská sloboda umožňuje dialóg medzi kultúrami, vzájomnú integráciu a vyprodukovanie toho nového, čo pápež zdôraznil.“ Sprostredkovanie tohto postoja, ktorý vychádza z kresťansky žitého humanizmu, by bolo podľa kardinála „poslaním Európy pre svet, v ktorom na mnohých miestach niet náboženskej slobody“.

• Predch.
• Nasl.