Jozef Bagin: „Rozvedených nikto nemôže vylúčiť z Cirkvi. Sú súčasťou veľkej Božej rodiny. Záleží však, aký spôsob života si po rozvode vybrali.“

Svätý Otec František zvolal do Ríma riadnu synodu, ktorá sa zaoberala otázkami manželstiev a rodiny. Redakcia časopisu Naša Žilinská diecéza oslovila JCDr. PaedDr. Jozefa Bagina, PhD., súdneho vikára Žilinskej diecézy, aby nám odpovedal na niekoľko otázok.

Svätý Otec František uskutočnil reformy súdneho procesu v otázkach vyhlásenia neplatnosti manželstiev. Čo to konkrétne znamená?

Pápež František nič nemení na učení Cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva, ale snaží sa podporovať „nie nulitu manželstiev, ale urýchlenie súdnych procesov”. Svätý Otec vytvoril po minuloročnej mimoriadnej synode o rodine odbornú študijnú komisiu na prípravu reformy. Z práce týchto odborníkov v kánonickom práve vzišiel dokument, ktorý bol zverejnený 8. septembra a začne záväzne platiť od 8. decembra 2015. Je v záujem cirkvi, aby procesy manželských káuz boli „rýchlejšie a dostupnejšie“. Znamená to, že sa prechádza k jednému rozsudku. Ak Diecézny cirkevný súd v Žiline vyhlási manželstvo za neplatné, nemusí ísť daná kauza na Metropolitný tribunál do Bratislavy. Išla by tam iba v prípade, ak by sa niekto odvolal voči rozsudku prvej inštancie. Ešte jedna výrazná zmena vyplýva z iniciatívy pápeža Františka: pridáva sa kratší proces „v prípadoch, keď je deklarovaná nulita manželstva podoprená osobitne zjavnými argumentmi,“ napríklad, keď sú žiadosti podané oboma manželmi alebo so súhlasom toho druhého. Krátky proces je v rukách diecézneho biskupa.

Cirkev manželstvá nerozvádza, ale vyhlasuje za neplatné od začiatku. Ktoré konkrétne skutočnosti sú dôvodom, aby manželstvo bolo vyhlásené za neplatné?

Veľmi správne ste podotkli, že Cirkev manželstvá nerozvádza. Ona skúma, či manželstvo vôbec vzniklo.

Je možné, že pri uzatváraní manželstva neboli splnené podstatné podmienky podľa práva, ktoré by umožnili jeho vznik, teda manželstvo by bolo od počiatku fiktívne, nebolo by platne uzavreté a pred Bohom by boli obaja slobodní. Ale to treba dokázať, lebo manželstvo požíva priazeň práva, teda je považované za platné, kým sa nedokáže opak (por. kán. 1060). Čo môže spôsobiť nulitu manželstva? Podľa zákonov katolíckej Cirkvi jestvujú tri základné dôvody neplatnosti manželstva: a) prítomnosť manželskej zneplatňujúcej prekážky, b) nedostatočný manželský súhlas, c) nezachovanie predpísanej formy uzatvorenia manželstva. Manželských zneplatňujúcich prekážok je podľa Kódexu kánonického práva dvanásť (môžeme sa k nim a ostatným dôvodom neplatnosti niekedy vrátiť).

Ako pomôcť manželstvám, ktoré sa rozpadli?

Je dôležité, aby manželia mali kontakt s kňazom. Kňaz ich sprevádza v dobrom i v zlom. Je im nápomocný. Ponúka im sviatostný život, z ktorého čerpajú silu. Ak sa manželstvo nedá udržať, opäť prvý, kto môže poradiť je miestny kňaz. On ich usmerní. Rozvedených treba povzbudzovať, aby čítali Sväté Písmo, zúčastňovali sa na svätej omši, modlili sa, konali dobré skutky, svoje deti viedli k Pánu Bohu. Treba ich uisťovať, že Cirkev je naďalej ich matkou. Je potrebné dávať im nádej. Je dôležité pre prijímanie sviatostí, či rozvedený človek zostane sám, alebo si hľadá nový vzťah.

Prečo doteraz rozvedení nemohli pristupovať k sviatostiam a teraz sa objavujú návrhy, aby mohli chodiť na sväté prijímanie?

Rozvedení, ak neuzatvorili nové civilné manželstvo, a nemajú inú kánonickú prekážku, môžu pristupovať k sviatostiam. Nemôžu len tí, ktorí žijú v novom nesviatostnom iregulárnom zväzku. Rozvodov neustále pribúda. Cirkev hľadá spôsoby, ako uľahčiť aj rozvedeným ťažkú situáciu. Zvlášť v nemecky hovoriacich krajinách je snaha, aby sa rozvedeným podávalo po určitom období pokánia sv. prijímanie.

Svätý pápež Ján Pavol Veľký uvádza v apoštolskej exortácii o rodine Familiaris consortio, že duchovní pastieri majú vedieť, že z lásky k pravde sú povinní dobre rozlišovať rozličné situácie. Je rozdiel medzi tými, čo sa usilovali zachrániť prvé manželstvo, a boli celkom nespravodlivo opustení, a tými, čo z vlastnej ťažkej viny rozvrátili kanonicky platné manželstvo (porov. FC 84). Rozvedených nikto nemôže vylúčiť z Cirkvi. Oni sú súčasťou veľkej Božej rodiny. Záleží však, aký spôsob života si po rozvode vybrali. Či zostali verní svojmu právoplatnému manželstvu a v takom prípade môžu prijímať Eucharistiu, alebo uzavreli druhý už len civilný zväzok, a v tom prípade si zatvorili dvere pre prijímanie sviatostí.

Cirkev zotrváva vo svojej doterajšej praxi, založenej na Svätom Písme, že nepripúšťa k eucharistickému prijímaniu tých veriacich, ktorí sa po rozvode znova zosobášili. Sami totiž bránia tomu, aby mohli prijímať Eucharistiu, nakoľko ich stav a životné okolnosti sú v objektívnom rozpore s tým zväzkom lásky medzi Kristom a Cirkvou, ktorý sa práve v Eucharistii naznačuje a uskutočňuje. Okrem toho je tu aj iný osobitný pastoračný dôvod: keby bolo umožnené takýmto osobám prijímať Eucharistiu, veriacich by to uviedlo do pochybností a neistoty ohľadom učenia Cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva (porov. FC 84).

Čo očakávate od Synody v Ríme v oblasti pastorácie rodín a manželstiev?

Očakávam potvrdenie doktríny o nerozlučiteľnosti manželstva. Viacerí synodálni otcovia sa vyjadrujú k rodine ako o veľkej nádeji pre spoločnosť. Myslím si, že treba v tejto liberálnej spoločnosti neustále zdôrazňovať hodnotu a význam rodiny. Synoda môže ponúknuť nové inšpirácie pre pastoráciu rodín; výzvy politikom k tomu, že rodina z Božieho ustanovenia je muž, žena, dieťa; výzvy kňazom, aby neustále boli na pulze dňa v službe rodinám. Rodina, ktorá žije svedomitý, čnostný a úprimný život, je veľkým povzbudením. Rodina je tým „najlepším výmyslom“ Boha. Ak ju tu Pán Boh postavil, vie prečo. Mám nádej, že všetci zodpovední si aj po synode uvedomia napriek tlakom modernej doby, že rodinu treba chrániť, pomáhať jej aj legislatívne, považovať ju za posvätnú.  

                    článok je uverejnený v novembrovom čísle

• Predch.
• Nasl.