Biskup Viliam Judák počas púte na Skalke: Nebuďme len nedeľní či púťoví kresťania

Na najstaršom pútnickom mieste na Slovensku na Skalke pri Trenčíne sa od 17. do 19. júla 2015 konala púť ku cti svätým Andrejovi Svoradovi a Beňadikovi, patrónom Nitrianskej diecézy. V rámci tohtoročnej púte malo svoje miesto aj osobitné stretnutie zasvätených (v rámci Roka zasvätených). Vrcholom púte bola nedeľná svätá omša (19. júla 2015), ktorej predsedal na priestranstve pred kostolom na Novej Skalke nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Na jej začiatku miestny farár Peter Beňo pripomenul, že Skalka je jediné pútnické miesto na Slovensku na ktorom si veriaci uctievajú zasvätených – svätých rehoľníkov – Andreja Svorada a Beňadika.

Túto skutočnosť bude, podľa jeho slov, pripomínať ďalší nový zvon, ktorý Skalka opäť dostala od svojich dobrodincov z Moravy. Nesie meno „Svätý Benedikt a svätá panna Školastika“. Ladenie zvona, ktorý váži 124 kg, je v tóne fis2. Autorkou diela je Letícia Vránová Dytrychová zo známej zvonárskej dielne spoza rieky Moravy. Zvon počas svätej omše požehnal nitriansky biskup.

Mons. Viliam Judák v úvode homílie vyzval pútnikov, aby sa pokúsili „hľadať a prijať hodnoty, pre ktoré žili ľudia (…) obdobia (prelom prvého a druhého tisícročia), ktoré (…) reprezentujú svätci, ktorých sme si prišli uctiť“. Vysvetlil, že žili asketickým spôsobom života, ktorého spoločným menovateľom boli modlitba, práca, mlčanie, sebazapieranie. „Obaja brali (…) tieto prostriedky ako prostriedok udržiavania a rozvoja viery. Bol to prejav ich bedlivosti“. Hlavný celebrant ďalej konštatoval, že dnešný človek je charakterizovaný ako sekularizovaný, ktorý žije pre tento svet – stavia si moderné miesta bez chrámov, odmietajúc nielen posvätné miesta, ale aj posvätný čas. „Človek si ponecháva náboženský rozmer, ale bez obsahu. Cirkev sa však nemôže prispôsobovať našim náladám. Vysiela podľa scenára Ježiša Krista. Naši svätci to pochopili pred tisíc rokmi“. Biskup Viliam Judák aj preto podčiarkol dôležitosť praktizovania kresťanských princípov v každodennom živote. Povedal: „Keď sa dnes hovorí v Európe o prijatí migrantov, zo strany takmer všetkých sú prijateľní predovšetkým kresťania. Kresťanstvo nie, ale kresťania áno. Lebo oni nebudú násilníci, nebudú teroristi. Čosi v tých kresťanoch predsa je. Preto (…) nedajme si to zobrať. Buďme na to hrdí. Ale nebuďme len nedeľní či púťoví kresťania. Buďme ľuďmi, ktorí budú dokazovať svojmu prostrediu a okoliu, že je to hodnota, ktorá nás obohacuje a ktorá chce tento život i budúci žiť s Kristom, v jeho prítomnosti“. Zdôraznil, že príklad Ježiša Krista, ktorý všade, kde chodil, dobre robil a všetkých uzdravoval, zostáva pre kresťanov najvyššou normou činnosti a denného úsilia. „My, ktorí okrem svojich prác a činností sa aj modlíme na tento úmysel – ako to robíme aj dnes na tomto starobylom pútnickom premodlenom mieste – môžeme k tomu napomôcť oveľa viac. Vyprosujme si teda silu aj dnes a často, aby sme žili, pracovali vždy v duchu pravej svornosti, v otvorenom dialógu a vo vzájomnej dôvere, v úsilí slúžiť spoločnému dobru a dôstojnosti každého človeka. Nech príklad a orodovanie svätých Svorada Andreja a Beňadika prispeje k oživeniu a prehĺbeniu kresťanskej viery u nás a k novej kultúre života, ktorý by bol na oslavu Boha a pre trvalé dobro nás všetkých“, zakončil svoju homíliu nitriansky biskup.

• Predch.
• Nasl.