Na Fatimskej slávnosť sme sa stretli aj pred prázdninami. V sobotu 13. júna o 17,00 hod. sme sa opäť modlili vo farskom kostole vo Višňovom. Pripravujeme sa na 100. výročie zjavení Panny Márie vo Fatime. Uvažujeme nad jej slovami. V sobotu sme uvažovali nad slovami: "a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja." 

Kde sa to vzalo v Máriinej hlave, aby hovorila o Božom milosrdenstve? Mária tu vystupuje ako tá, ktorá vyučuje a usmerňuje ľudský rod. Všemohúcnosť, svätosť, všadeprítomnosť, to sú atribúty nesmierne, ďaleké. Ale cez milosrdenstvo sa približuje k nám.

Jedni sa boja Boha obraziť. To je synovský strach. U iných je strach otroka. Boja sa obraziť Boha, lebo čakajú trest. Iní sa bpja návratu. Ak sa vrátim, budem musieť zmeniť život! Nemám odvahu. Iní sa boja pokorenia. Ako to? Mám si kľaknúť v spovednici? Ja? Áno. Ty! Bola pýcha v hriechu, teraz treba sa pokoriť, aby si získal odpustenie.

V troch stupňoch sa objavuje Božie miosrdenstvo: a) trpezlivá sladkosť. Slnko svieci na dbrých i zlých. Ako keby nebolo žiadneho rozdielu medzi tými, čo robia dobro a zlo. b) Boh sa neustále stará, aby sa hriešnik vrátil. Nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. c) tretia etapa - to je radosť Otca, keď sa márnotratný syn vráti. Ako by si Otec nič nepamätal.

Božie milosrdenstvo je tak široká téma, že ju nemožno vyčerpať. Vznešený Boh prichádza cez Betlehem, koľkokrát povedal Ježiš: Odpúšťajú sa Ti hriechy. Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj Váš nebeský Otec.

• Predch.
• Nasl.