Nasťa Kuzminová: Som Slovenka narodená v Rusku

Mali ste číslo 33. Cítili ste teraz nejakú symboliku?

„V Rusku sa vraví – Boh ľúbi trojicu. Celá moja rodina je veriaca a mama mi to povedala ešte pred žrebovaním čísiel. U nás to má silnú symboliku. A keď som dostala dve trojky (33), tak som tušila, že to musí byť výnimočné.“

Som šťastná, že môžem urobiť iných šťastnými, vraví biatlonistka ANASTASIA KUZMINOVÁ.

Anastasia Kuzminová je prvá biatlonistka, ktorá na zimnej olympiáde obhájila víťazstvo v jednej disciplíne.

Čím to bolo, že ste vyhrali s takým náskokom?

Nestihla som pozrieť časy. Snažila som sa na strelnici neponáhľať.

Aká bola trať?

„Bola trochu rozbitá. Musela som hľadať tvrdší podklad, zjazdy boli zase ľadové, no rýchle. Je to takticko-technická trať. Treba premýšľať stále.“

Cítili ste podporu?

„Veľmi ma potešilo, že okrem ruských hlasov som počula aj slovenské. Veľmi ma tešilo, že ma prišli podporiť aj hokejisti. Zdá sa mi, že mi verili viac ako ja.“

Boli ste pred pretekmi pokojná?

„Štart bol veľmi neskoro a prežívala som to. Poobede sa mi nepodarilo zaspať. Ale keď som prišla na štadión, tak to celé spadlo.“

Nebola to tá najväčšia zmena, že na štarte ste boli usmiata a poslali ste pusu do kamery?

„Veľmi som na to čakala, lebo som ju chcela aspoň na štarte poslať a nevedela som, či v cieli budem môcť.“

Čím to je, že vám vyšla streľba?

„V stojke som pri štvrtom a piatom výstrele počkala, lebo som sa bála, že to uponáhľam a miniem. Presne to sa mi často stávalo a veľmi ma to hnevalo. Som veľmi rada, že mi to teraz vyšlo, pretože už mi muška lietala kade-tade. Viem, že bratovi Antonovi podobne nevyšiel posledný výstrel deň pred tým a prišiel o medailu.“

Kedy ste uverili, že môžete vyhrať?

„Čakala som. Musím priznať, že som mala radosť, keď súperka minula.“

Vyhrali ste v Rusku, no reprezentujete Slovensko. Ako to beriete?

„Je to veľmi cenné, i keď to beriem, že som Slovenka narodená v Rusku. Tu sa cítim ako doma, je tu taká úžasná atmosféra. To celé je veľmi blízke a príjemné. Po celej trati ma povzbudzovali. Sú tu moji rodičia, čo mi tiež veľmi pomohlo. Asi som jediná, čo tu má najviac rodiny. Je to veľká podpora.“

Koľko ľudí vám gratulovalo?

„Neviem, asi milión. Je to neuveriteľné. Na štarte som si nebola istá, že vyhrám. Ale verila som, že aspoň nejakú medailu získam.“

Zdá sa, že na olympiáde sa vám darí viac ako v obyčajných pretekoch. Nie je škoda, že práve olympiáda je raz za štyri roky?

„Nie, práve štyri roky sú dostatočný čas, aby sa športovec na ne pripravil.“

Syn Jelisej pýtal od vás medailu?

„Teraz je väčší. Viac rozmýšľa. Pred Vancouvrom bol malý a vtedy mi na obrázku ukázal: Mamina, prines mi túto a túto. Ale teraz je viac sklamaný, že viac cestujem, málo sme spolu. Ale povedal mi: Mamička prajem ti, aby sa ti podarilo to, čo chceš, lebo ja som vždy taký nešťastný, keď si smutná.“

Neobávate sa kolotoča povinností po úspechu ako to bolo vo Vancouvri?

„Už mi sľúbili z olympijského výboru, že na oslavu nemusím ísť. Ja sa pripojím po olympiáde. Dúfam, že budeme mať ešte čo oslavovať. Mám jeden deň na prípravu na stíhačku. Spravím si pohodičku, aby som si vyčistila hlavu. Na úspech v ďalších pretekoch treba na ten predchádzajúci zabudnúť.“

Nevadí vám, že ceremoniál bude až na druhý deň?

„Čo narobím. Medaila je medaila. Poslať niekoho iného po ňu nemôžem.“

V stíhačke máte veľmi veľký náskok. Je to dobrá pozícia?

„Náskok je veľmi dobrý, ale v biatlone často rozhoduje strelnica. Dúfam, že na strelnici mi to nešlo iba dnes.“

Už pôjdete uvoľnenejšia?

„Základný cieľ som splnila. Teraz som uvoľnenejšia a v biatlone to veľmi veľa znamená. V kŕči a napätí sa nedá dobre strieľať. Teraz už nepôjdem na štart s napätím. Ak sa podarí, veľmi rada budem chodiť na medailový ceremoniál aj viackrát.“

Prajú vám tento úspech aj Rusi?

„Tu to počúvam často - Nastička, si stále naša.“

Mali ste číslo 33. Cítili ste teraz nejakú symboliku?

„V Rusku sa vraví – Boh ľúbi trojicu. Celá moja rodina je veriaca a mama mi to povedala ešte pred žrebovaním čísiel. U nás to má silnú symboliku. A keď som dostala dve trojky (33), tak som tušila, že to musí byť výnimočné.“

Bolo ťažké, keď vám každý pripomínal, že idete obhajovať?

„Nerada niekoho sklamem. Vnímam ako veľmi mi ľudia držia palce. Niekedy to až príliš prežívam a najmä keď sa mi nedarí streľba. Pritom strieľať viem. Nesmiem myslieť na to, že musím, musím. Naopak – môžem. Zlá streľba ma často psychicky deptala. Viem, že môžem byť v top 3, ale pre streľbu to nešlo. A potom mi každý pripomína – Nasťa, prečo to nejde? Čo máš s tou streľbou? A keď som nemala úspechy na posledných šampionátoch, akoby niektorí ľudia prestali veriť.“

Čo rozhodlo?

„Že tu boli ľudia, ktorí mi verili a v najťažších momentoch ma podržali. Často som myslela na to: Čo tu robím? Načo som stále v biatlone? Veľa času som trávila na sústredeniach. Mala som byť s rodinou a potom mi niekto povie: Verím ti, pozri ako makáš. Tá drina nezostane bez odmeny. To mi veľmi pomohlo a postavilo ma to na nohy. Biatlon je pre mňa viac ako práca, ako hobby. Je to spôsob, ako môžem urobiť ľudí šťastnými.“

Ste prvá biatlonistka v histórii, ktorá obhájila zlato na olympiáde. Čo to pre vás znamená?

„Ani neviem. Teraz som iba šťastná. K tomuto dňu sme šli veľmi dlho. Medaila je pre mňa veľmi vydretá.“

A. Kuzminovej odopierali syna, domov našla na Slovensku

Pred olympiádou v Soči Anastasia Kuzminová hľadala motiváciu aj vo videách z vancouverských súťaží.

V behu patrí medzi absolútnu svetovú špičku, v streľbe strieda skvelé momenty so slabšími.

Mohlo to byť úplne inak. Stačil iba malý ústupok šéfov biatlonového zväzu a Anastasia Kuzminová by na stupňoch víťazov spievala ruskú hymnu.

Ako juniorka získala šesť medailí na svetových šampionátoch ešte pod dievčenským menom Šipulinová. Po narodení syna Jeliseja však mladej mamičke Rusi odopierali, aby mohla byť pri tréningoch s ním.

To ju bolelo, s biatlonom chcela najskôr skončiť. Zaklopala na slovenskom zväze.

„Až vďaka synovi som sa k športu postupne vrátila. Na Slovensku mi umožnili, aby sme boli v príprave i pri pretekoch spolu,“ vravela.

„Pre niekoho som len Ruska a myslí si, že som prišla s nejakými zámermi. Prišla som sem, lebo sa mi tu veľmi páči. Našla som tu domov. Tak ako ryba si hľadá lepšiu vodu, tak aj človek si hľadá, kde je mu lepšie. Tu som našla domov.“

• Predch.
• Nasl.