V sobotu 14. septembra sme si pripomínali krásne výročie našej obce. 620 rokov od prvej písomnej zmienky o našej obci - teda rok 1393. 

   V našom chráme sv. Mikuláša, ktorý je pre nás domácich katedrálou, bola slávnostná sv. omša. Pán dekan opäť zaujímavo rozprával. Ponúkame vám niekoľko jeho myšlienok: Poznáte príbeh židovskej Ester? Bola veľmi krásna a zaľúbila sa perzskému kráľovi Asuerovi tak, že ju korunoval a urobil kráľovnou. Židia žijúci v Perzii boli zo závisti krivo obvinení u kráľa, že sú jeho nepriatelia. Oklamaný kráľ uveril a rozkázal, aby všetci Židia v krajine boli povraždení. Keď sa to rozhlásilo a Židia nariekali, Ester sa odvážila ísť za kráľom a poprosiť za svoj národ i napriek tomu, že sa vydávala do nebezpečia istej záhuby. V Perzii prísny zákon zakazoval komukoľvek pod trestom smrti vstúpiť pred kráľa, ak nebol zavolaný. Ester sa pomodlila a predstúpila pred kráľa. Kráľ sa prekvapením zamračil, takže Ester vidiac jeho divnú tvár, zbledla a omdlela. Kráľ rýchlo priskočil k nej a keď sa prebrala, povedal jej: Neboj sa, neumrieš ! Aká je tvoja žiadosť ? Žiadaj, čo chceš, dám ti. Ester odpovedala: Ak som našla milosť u teba, o jedno jediné ťa prosím: daruj život môjmu národu. Za to prosím. A kráľ dal rozkaz na ochranu Židov.

         Hľa, skutočná, pravá láska k národu dokázaná nie slovami, ale skutkami. Ester bola ochotná pre svoj národ stratiť aj vlastný život. To bola pravá láska k národu, lebo sú mnohí ľudia, ktorí majú vlasti a národa plné ústa, ale pracujú len pre seba, pre svoje obohatenie, pre svoj egoizmus. Milovať vlasť a národ, to je našou svätou povinnosťou.. Pán Ježiš tiež miloval svoju pozemskú vlasť, ronil slzy, keď tušil blízkosť skazy Jeruzalema. Veľmi významné sú tieto slzy. Nimi sa dostalo láske k národu vyššieho posvätenia. Keď Boh uznal za dobré do duchovného orchestra človeka vložiť aj register národného povedomia, musel tým niečo sledovať. Chcel, aby človek hnaný silou tohto národného povedomia - každý by sa mal usilovať o tvorivé, silné, činorodé národné povedomie - sa pričinil o rozkvet našej spoločnosti.

Ako obe ruky patria k telu, tak viera patrí k slovenskému národu. Čo všetko vybudovali ľudia pred nami žijúci vo Višňovom? Nielen za 620 rokov.

V našej novej knižke o Višňovom „Pramienok“ začína príbeh pohľadom do domu višňovského richtára Martina, kde bolo rušno. Jeho najstaršia vnučka Marienka má veľké ťažkosti so zdravím. Richtár uteká za Uršulou, široko – ďaleko známou bylinkárkou. Keď ju privezie domov, povie jej: „Uršula, prosím, je to v tvojich rukách.“ Uršula odpovedá: „Nie v mojich, ale v Božích, to si zapamätaj, chlapče.“ A keď pri pramienku stretne Krásnu Pani, odetú v zlatom rúchu, počuje slová: „Pôjdeš domov a privezieš dieťa sem k pramienku. Neboj, sa všetko bude v poriadku. Len ma počúvni a dôveruj mi!“ „A čo mám urobiť ako úkon vďaky?“ – pýta sa richtár. „Ty rozmýšľaj, čo vo Višňovom chýba!“ – počuje odpoveď. A my vieme, čo vtedy vo Višňovom chýbalo.

Priateľu prichádzaj k Prameňu, ktorým je Ježiš Kristus, buduj Višňové, dávaj svoje dary do služby obci aj farnosti a Pán nás bude všetkých požehnávať...

Foto z krásneho dňa v obci pozri tu

Bratia a sestry, Boh preukazuje svojmu ľudu mnohé dobrodenia. Dnes ďakujeme za mnohé milosti, ktorými Pán navštívil Višňové nielen za 620 rokov. Prednesme mu aj dnes so srdcom plným vďaky a úcty naše prosby:

- Milosrdný Otče, Boh všetkej útechy, napĺňaj dnešnú generáciu ľudí žijúcich vo Višňovom vďakou za všetko dobré, čo si preukázal našim predkom i nám v tejto obci.

- Pane, aj ľudia v obci Višňové prežili mnohé ťažké situácie života, prosíme, odmeň všetkých, ktorí ti vždy zostali verní, večnou slávou v nebesiach.

- Vo Višňovom žili mnohí za uplynulých 620 rokov, ktorí túto obec budovali. Pane, ty buď odmenou všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o vzrast našej obce na poli cirkevnom, občianskom, politickom, spoločenskom či kultúrnom.

- Pane, chceme ťa prosiť za našu pani starostku, poslancov, poslankyne. Chceme prosiť za rodičov, otcov, matky, starých rodičov i naše deti, aby sme všetci žili podľa svedomia a tak zveľaďovali našu obec.

- Pane, zverujeme ti naše vzťahy, ktoré sú vždy dôležité pre spolužitie aj v našej obci. Ty sám ich pretváraj svojou milosťou a požehnaním, aby sme pod Minčolom žili v pokoji a porozumení.

- Milosrdný Bože, prosíme ťa o odpustenie za všetky hriechy, ktoré sme my alebo naši predkovia napáchali v tejto obci, zmiluj sa nad nami a odpusť všetky previnenia.

- Zverujeme ti všetkých našich drahých, ktorí žili vo Višňovom a odišli do večnosti. Buď im milostivý a prijmi ich do svojej slávy, aby ťa naveky velebili v Božom kráľovstve.

- Chceme ťa prosiť aj za kňazov, ktorí pôsobili v našej farnosti. Krstili nás, pripravovali na prvé sv. prijímanie, birmovku, sobáš, slúžili nám sv. omše, učili nás žiť zodpovedne, prežívali ťažké chvíle zvlášť v dobe útlaku, odmeň ich starostlivosť večným pokojom.

Dobrotivý Bože, prosíme ťa o tvoje požehnanie aj pre budúcnosť našej obce. Ty sám drž svoju ochrannú ruku nad Višňovým, aby na príhovor Panny Márie, ktorú si v tomto pútnickom chráme tak uctievame, bola naša obec obdarená tvojimi milosťami a peknými vzťahmi. Skrze Krista nášho Pána.

• Predch.
• Nasl.