Byť múdrym mužom si totiž v dnešných časoch vyžaduje obrovskú dávku schopnosti rozlišovania. Dobro i zlo sú dnes navzájom premiešané skoro na nerozoznanie. Od nás v rôznych pozíciách vyžaduje múdrosť a prezieravosť, aby nikto z tých, čo nás nasledujú, nedoplatil na neblahé dôsledky nerozvážnych skutkov.

Mária si vždy v srdci dobre premyslela to čo povie, alebo urobí. Môže nám mužom, byť vzorom toho ako sa zachovať a čo urobiť po náležitom rozhovore s Bohom. Mária je teda aj pre nás mužov, dokonalým vzorom statočnej vernosti Božiemu slovu a vedie nás k tomu, aby sme si pod jej záštitou osvojili pravú múdrosť srdca. Jej múdra ženskosť neuberá na našej mužskosti, naopak, s láskou matky, nás ako svojich milovaných synov povzbudzuje k nasledovaniu jej postojov. Aj jej vlastný syn Ježiš sa naučil od nej veľa dobrého. Preto to skúsme aj my, jej osvojení synovia.

Spomínam si na to keď pred niekoľkými rokmi do seminárnej kaplnky v Košiciach priviezli krásnu ikonu – mozaiku poskladanú z malých kamienkov – obraz Panny Márie – Stolec múdrosti (Sedes Sapientiae). Bola dosť veľkých rozmerov, stála na veľkom stojane vpredu pred oltárom. Zdržala sa tam asi týždeň. Bola to ikona, ktorú vytvoril jezuita – umelec Marko Rupnik v jubilejnom roku 2000. Sv. Otec ju odovzdal na Svetových dňoch mládeže univerzitám sveta. Prví ju prevzali Gréci, potom Rusi, Španieli, Ukrajina, Peru, Chile, Ekvádor a nakoniec sa dostala aj na Slovensko. Čo vlastne tento obraz predstavoval? Na tomto obraze bolo jedno z najstarších zobrazení Božieho Syna: Malý Ježiš ako Pantokrátor – vševládca. Tento obraz nájdete namaľovaný na vrchole absíd najstarších kresťanských chrámov, ako je napr. Santa Maria Magiore, Lateránska bazilika, aj na kupole chrámu Haggia Sofia – Chrám Božej múdrosti v Istanbule. No Ježiš na tom putovnom obraze, čo bol aj v seminári, nesedel na nejakom drevenom stolci, ale priamo v lone Panny Márie. Tento trón, alebo stolec, je miestom, z ktorého učí. Mária tam bola znázornená ako kreslo, ako stolec, na ktorom sedí jej Syn. Syn tróni na kolenách svojej matky, na človeku. To znamená, že jeho múdrosť vyšla nielen od Boha, ale vyšla aj od človeka, pretože jeho Matkou je človek. Múdrosť Ježišovho srdca čerpá aj z múdrosti srdca jeho matky Márie.

Táto ikona nás teda upriamuje na dva pramene múdrosti: Na Boha a na človeka. Ľudská múdrosť pritom vždy participuje na tej Božej. A naozaj, múdrosť, ktorej sa máme učiť, je syntézou, či lepšie výsledkom spolupráce medzi človekom a Bohom.

Kto viac ako Mária spolupracoval v dejinách spásy s Bohom? A preto, Máriino srdce, srdce Božej matky, oplývalo pravou múdrosťou. Máriino srdce, toľkokrát ospevované, zachovávalo v sebe mnoho tajomstiev, skrývalo v sebe pravú Božiu múdrosť. Ako sa pripodobniť múdrosti Máriinho srdca? Čo to vlastne znamená mať múdre srdce???

Jedna z poučiek teológov hovorí o tom, že dar múdrosti uspôsobuje rozum k tomu, aby za všetkých okolností rozoznával pravé dobro. Kresťanská múdrosť nemá nič spoločného so svetskou rafinovanosťou a prešibanosťou. Byť múdry, znamená zamerať vedome a vytrvale celý svoj život na Boha! Tak ako Mária. Len si spomeňte na kráľa Šalamúna, keď ho Boh ako mladého vyzval aby si od neho želal to, čo pre seba pokladá za najdôležitejšie. A on si želal múdrosť. V knihe Deuteronómium múdrosťou sa rozumie plniť Božie ustanovenia. Bázeň pre Bohom je počiatkom múdrosti.

Teda ešte raz: Čo je to múdrosť? Sú to vedomosti? More vedomostí? Sú to skúsenosti? Je to – mať pochodené krajiny sveta a vidieť všetky ich zaujímavosti a kuriozity? Alebo znamená to mať prečítané všetky knihy sveta? Iste, toto všetko je veľmi užitočné, no nič z toho sa nedá nazvať pravou múdrosťou. Múdry totiž v pravom zmysle slova môže byť aj jednoduchý starček, ktorý nikdy nikde nebol a dokonca možno nevie ani písať.

Pri hľadaní našej odpovede sa ešte raz pozrime do Písma – do Nového zákona – kde je múdrosť stavaná do kontrastu s hlúposťou. Spomeňme si na múdre a hlúpe panny. Spomeňme si na múdreho a hlúpeho staviteľa: múdry staval na skale, hlúpy na piesku. Alebo si spomeňme na toho, čo rozširoval svoje sýpky, ako ho Pán nazval hlupákom – bláznom – lebo hneď na druhý deň si ho Boh povolal.

Spomeňme si na farizejov, ktorých Ježiš tiež nazval hlupákmi: hlupáci a slepci! Čo je viac, zlato či chrám, ktorý to zlato posväcuje? Hlupákmi sú tu nazvaní tí, ktorí nie sú prezieraví, ktorí nevedia myslieť na cieľ. Tí, ktorí sa tratia a zasekávajú vo chvíľkových pôžitkoch života, ktorí nevedia rozlíšiť hodnoty, ktorí nie sú schopní vidieť celý obraz života! Nerozumný je preto ten, kto zabúda na to odkiaľ vyšiel a kam kráča.

Samozrejme, v týchto nerestiach sme chytení z času na čas všetci! Jedni preto, lebo majú popletené priority. Iní preto, lebo sú chamtiví, a preto idú za tým, čo im viacej dáva. Akáže je to múdrosť – túžiť sa zaradiť len medzi tzv. smotánku – ľudí, ktorí sa sami vyhlasujú za úspešných a moderných?

Ďalší sú nerozumní preto, lebo nie sú dosť disciplinovaní. Disciplína je nezabúdať na to, čo chceš, čiže na cieľ!!! Sú aj takí, ktorí sú hlúpi preto, lebo sa kdesi zasekli, zacvikli sa napr. vo svojich nečistých skutkoch. Takéto srdce má dosť ďaleko od múdrosti Máriinho srdca! Je totiž vnútornou pravdou, že aj dnešný svet, čím je bohatší na materiálne skutočnosti, tým je úbohejší na pravé hodnoty srdca, chýba mu tá pravá múdrosť!

Múdre a Nepoškvrnené srdce Panny Márie pri pohľade na naše nemúdre postoje trpí. Ale aj po všetkých našich poblúdeniach nás hľadá a v múdrosti svojho srdca nás chce navrátiť k svojmu Synovi.

Veru, tí, ktorí pre zlo čo nosia v srdci, tápu vo vlastnej hlúposti, pochybujú o múdrosti Božej, a samého Boha vyhlasujú za klamára. Zdá sa im totiž nelogické veriť v Boha. Viera je podľa takýchto mužov iba prejavom slabosti, čo nepatrí k poriadnemu chlapovi.

Koľkí vaši rovesníci, priatelia, či kolegovia odbočili od viery! Hoci predtým ako chlapci miništrovali, neskôr sa dostali do zlej partie, čosi ich pohoršilo, alebo ich odradili vysoké nároky života vo viere. Mnohí sa odvolávajú práve na nemúdrosť viery a sami sa odvolávajú na vlastnú logiku a vlastné sily. Nechcú prijať tajomstvá. Odporujú veciam, ktorých zmysel nechápu. Byť múdrym však neznamená rozumieť všetkému. Najväčší mudrci sveta totiž vedeli prijať aj limity svojho rozumu a v pokore sa skláňali pred tajomstvom.

Už ste iste počuli o veľkom učencovi starého Grécka, filozofovi Sokratovi. Tento človek musel byť nesmierne múdry, pretože aj keď nenapísal ani jednu stránku, predsa jeho sláva trvá podnes. Z úst jeho žiakov dnes poznáme pomerne dobre jeho život. Podľa jednej správy raz za ním prišli jeho žiaci a položili mu veľmi ťažkú otázku: „Učiteľ, povedz nám, ako si môžeme zachovať nesmrteľnosť?“  Vtedy im vraj Sokrates povedal: „Ak chcete zostať nesmrteľní v očiach ľudí, k tomu sa dá dôjsť dvoma spôsobmi. Jeden spôsob je ten, že sa stanete slávnymi a druhý je prostredníctvom potomkov. Ale ako by ste mohli žiť večne, na to vám neviem odpovedať.“ Sokrates sa sklonil pred najväčším tajomstvom.

Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu rieši rovnakú otázku. Vysvetľuje a s istotou podáva recept na nesmrteľnosť. On ho pozná a podáva ho nám keď hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

Naša viera má veľa tajomstiev a jedno z najväčších je práve tajomstvo Eucharistie. Aj pri uvažovaní nad tajomstvom Kristovho Tela a Krvi chceme sa dať poučiť Máriou a poslúchnuť ju, keď hovorí: Urobte všetko čo vám povie! My, veriaci muži, veríme v milujúce srdce nekonečne múdreho a múdro riadiaceho nebeského Otca.

Je veľmi dobré vedieť, že najlepším nástrojom na odhalenie nerozumnosti srdca je kontemplácia, uvažovanie nad vlastným životom a nad jeho nasmerovaním. Mám pred očami svoj večný cieľ? Je Boh na prvom mieste v mojom živote? Snažím sa vytrvalo pacovať na sebe – na svojej večnosti? Ak áno, tak potom mám dosť múdre srdce na to, aby som pochopil, že človek sa učí celý život, aby mohol byť ešte múdrejší v tom pravom zmysle slova!

Drahí bratia! Pravá múdrosť je v Bohu – On sám je tou Múdrosťou! Prosme dnes o príhovor múdre a Nepoškvrnené srdce Panny Márie veď cez jej srdce môžeme sa často a najrýchlejšie dostať do Ježišovho srdca – prosme Máriu – Stolec Múdrosti, aby sme o Božiu múdrosť mali záujem, aby sme o ňu stáli a aby sme ju vždy viac a viac hľadali! Buďme svedkami viery v prostredí kde nás Boh postavil do služby. Podávajme o nej dobré svedectvo múdrymi slovami i skutkami v tom blížiacom sa Roku viery. Veď človek, ktorý hľadá Božiu múdrosť, objavuje a potvrdzuje vieru.      AMEN!

• Predch.
• Nasl.