Hovorte mi Lolek

Stretnutie s mladými v Denveri malo byť veľkým neúspechom. Kto v Amerike príde na stretnutie s pápežom? – písali novinári. Prišlo 700 000 mladých! Ešte väčší, ba miliónový dav prišiel do Paríža i do Toronta. A v Manile, hlavnom meste Filipín počas Svetových dní mládeže v roku 1995 sa zišlo okolo Ján Pavla II cez 4 milióny ľudí. Bolo to najpočetnejšie zhromaždenie ľudí v dejinách sveta. Keď počas stretnutia dav začal skandovať: „John Paul II we love you”, pápež usmievajúc sa, povedal: „Ján Pavol II. to znie veľmi vážne, hovorte mi Lolek.“

Pápež číta v noci

Pápež sa veľmi starostlivo pripravoval na svoje apoštolské cesty. Učil sa jazyky, čítal množstvo kníh. Český kňaz Tomáš Halík spomína: Keď sa pápež chystal do Čiech, pozval ma na stretnutie. Chcel čo najviac vedieť o našej českej kultúre i dejinách. Pýtal sa ma, ktoré knihy prezidenta Václava Havla musí predovšetkým prečítať. Povedal som niekoľko titulov, ktoré som považoval za najdôležitejšie, a on mi odpovedal: To som už čítal. A usmievajúc sa dodal:  „Pápež číta v noci.“ Bol som ohromený.

Večerné požehnanie

Aký bol Ján Pavol II. mimo zvedavých kamier? – pýtal som sa jeho sekretára abp. Mieczysława Mokrzyckiego. Skoro ráno – ešte pred vstupom do kúpeľne a kaplnky – ležal v tvare kríža na podlahe a modlil sa ruženec. Každý večer po Jasnohorskom apeli (každodenná modlitba o 21,00 hod. v Čenstochowej) prišiel k oknu a požehnal svet znakom kríža.

Známi politici zvyčajne zachovávajú bezpečnú vzdialenosť od ľudí. Ján Pavol II. lámal tieto zásady. Už v prvý deň vošiel do davu. Ochranka mala s poľským pápežom veľa problémov. - Rýchlo som si uvedomil, že najdôležitejší pre neho je kontakt s ľuďmi - hovorí Enrico Marinelli, vedúci osobnej stráže pápeža. – Prekážať mu v tom bolo nemysliteľné. Do dnešného dňa žiaden pápež „neutekal“ z Vatikánu na výlety do hôr. Ján Pavol II. bol v tom revolučný. Pri horských výletoch držal v rukách ruženec. Zanechával v nás,  policajtoch,  dobrý príklad. Išiel pomaly, ale málokedy ... odpočíval. Ak chvíľu cestou postál, aby si trochu odfúkol, ledva sme lapali dych, zdvihli sme oči k nebu a modlili sme sa, aby tá chvíľa trvala čo najdlhšie. Pri jednej z ciest som si všimol, že Ján Pavol II. spí ... na holej zemi. Bol som ohromený. Pápež spal na zemi zakrytý obyčajnou vojenskou dekou. Dlho sme ho presviedčali, aby spal na skladanom vojenskom lôžku. Nakoniec súhlasil. Každý deň vstával o 5,30 hod. Raz som mu prestavil zo žartu hodiny, ale on sa rýchlo zorientoval a usmievajúc mi povedal: „Nastavte to tak ako bolo“.

Diabol utiekol

Niekoľko ráz bol Svätý Otec poprosený, aby sa modlil nad osobami, ktoré boli posadnuté zlých duchom. V čase jednej takej modlitby pápež sa dlho modlil nad mladou dievčinou. Hádzalo ju z rohu do rohu, zlý duch nechcel vyjsť. Svedkovia boli zdesení. Keď Ján Pavol II. povedal dievčine: „Odslúžim na tento úmysel sv. omšu,“ nastúpilo oslobodenie. 

Ten istý deň a tá istá hodina

Atentát na pápeža bol 13. mája 1981, vo výročný deň zjavenia Matky Božej trom portugalským deťom vo Fatime (13. mája 1917). Čo viac, na minútu sa zhodovali tieto dve udalosti: 17,19 hod. ! Jedna ruka strieľala, ale iná ruka viedla guľku – hovorieval potom Ján Pavol II. Taký bol. Náš človek v nebi.   

Mons. Slavomir Oder o Jánovi Pavlovi II.

Vatikán, 2. apríla (RV) - Pred siedmimi rokmi 2. apríla 2005 zomrel Ján Pavol II. Po celom svete sa pri tejto príležitosti dnes konajú rozličné spomienkové akcie na tohto pápeža, ktorý stále žije v srdciach mnohých. Pre Vatikánsky rozhlas o ňom hovorí postulátor kauzy svätorečenia bl. Jána Pavla II. – Mons. Slawomir Oder. „Je pravdou, že dnes oslavujeme výročie jeho smrti, ale pamätajme na to, že pre kresťanov je deň smrti, „dies natali“, teda dňom narodenia. Je tiež pravdou, že Ján Pavol II. ostal v našich srdciach a ostal medzi nami ako milovaná osoba. Vošiel do našich sŕdc a do našich domovov. V mnohých domoch nájdeme jeho fotografie, a tiež požehnania, ktoré zanechal ako znak svojej blízkosti. Avšak najdôležitejšou skutočnosťou je to, že ostal v srdciach ľudí. Osobitným znakom tejto prítomnosti sú stále návštevy jeho hrobu v Bazilike sv. Petra,“ hovorí Mons. Oder.

Iným osobitným fenoménom, ktorý sa objavil po jeho beatifikácii, je podľa postulátora jeho procesu svätorečenia putovanie jeho relikvií, ktoré sa zrodilo spontánne. Medzinárodné putovanie jeho relikvií začalo na Svetových dňoch mládeže v Madride. Potom to bolo Mexiko a návšteva všetkých diecéz v krajine. Nasledovala Kolumbia, a teraz sa relikviár nachádza v Nigérii. „Akýmsi spôsobom nám prítomnosť blahoslaveného pripomína jeho činnosť počas života – medzinárodný rozmer jeho služby. Čo sa teraz cíti a vníma ešte intenzívnejšie je prítomnosť lásky, ktorú on zasial. Teda prítomnosť – nie iba fyzická, ktorá sa skôr alebo neskôr pominie prirodzene – znamená prítomnosť myšlienok, prítomnosť citov, prítomnosť lásky, ktorú niekto daroval a teraz ju prijíma ako drahú a milú spomienku,“ hovorí Mons. Oder.

Ešte dnes znejú jeho slová zo začiatku pontifikátu „Nebojte sa, dokorán otvorte brány Kristovi!“ „Je to absolútne aktuálne posolstvo, presvedčivé, zaväzujúce a povzbudzujúce. Je to čas, v ktorom Cirkev istotne žije v znameniach mnohých ťažkostí, kedy sa nevidí jej prítomnosť ako niečo pozitívne. Preto tajomstvo tohto jeho «Nolite timere!», ktoré zvolal na Námestí sv. Petra, je to, že bol upevnený v Božom tajomstve. Sám to hovoril: «Človek, ktorý stojí pred Bohom, človek ponorený v Boha sa nebojí ničoho. Nemusí sa ničoho báť». V týchto jeho slovách, ktoré vychádzali z jeho najhlbšej skúsenosti, a ktoré môžeme nazvať mystickými, počúvame slová svätého Pavla: «Kto nás odlúči od Kristovej lásky»?“

Aké spomienky nosíte vo svojom srdci na pápeža Wojtylu po siedmych rokoch?

„Ako na skutočnú, autentickú osobu. Človeka veľmi inteligentného, kultúrneho, ale predovšetkým veľmi duchovného, pevných náboženských a kultúrnych zásad. Bol človekom blízkosti, pozornosti, so schopnosťou vidieť tých, ktorých iní nevideli a ani sa nezaujímali. Bol vlastne človekom, ktorý sa dokázal efektívne zosúladiť s citmi toho, s kým diskutoval. Človek, ktorý vedel rozpoznať srdce človeka a nájsť správne slová, aby povzbudil a pozval toho druhého postaviť sa k životu s kresťanskou nádejou.“

V akom bode je terajšia kauza svätorečenia Jána Pavla II.?

„Samozrejme, že proces zbierania materiálov na kauzu sa neskončil beatifikáciou. Blahorečenie je jedna z etáp. Je pravdou, že na svätorečenie už nie je potrebné štúdium jeho života a čností, pretože to bolo súčasťou predchádzajúceho procesu. Teraz čakáme na Božie znamenie, aby sme mohli pokračovať v kanonizačnom procese, teda ďalší zázrak. Môžem povedať, že v súčasnosti mi z celého sveta prichádzajú správy o získaných dobrodeniach, pripisované príhovoru blahoslaveného Jána Pavla II. a niektoré z nich sú veľmi zaujímavé. Teraz čakám na dokumentáciu, aby sa mohlo začať hlbšie skúmanie týchto udalostí, pre správne rozhodnutie.“