Hurá, Benátky,“ vykrikovali mladí muži, Cyrilovi žiaci, na ktorých čakalo vysvätenie za kňazov. Skupina sa ale nedočkala vrelého privítania. Miestni obyvatelia i s kňazmi a samotným biskupom na nich číhali a keď sa objavili v meste, vrhli sa zlostne na Cyrila: „Človeče, povedz nám, ako to, že si prepísal Sväté Písmo do staroslovienčiny a aj pri sv. omši k ľuďom hovoríš touto rečou? My poznáme len tri jazyky, v ktorých sa môže hovoriť počas sv. omše, a staroslovienčina medzi nimi nie je. To si teda trúfaš! Zaslúžili by ste si obaja trest?“

Cyril ich vypočul a keď dohovorili, on odpovedal: Nepadá snáď dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo nesvieti slnko tiež na všetkých? Nedýchame všetci rovnaký vzduch? Nehanbíte sa povoliť pre preklad Biblie a texty k svätej omši len tri jazyky? Prečo by nemohla byť Biblia preložená do iných jazykov? Veď v Biblii je napísané: Nech ťa velebia všetky národy, nech ťa chváli každý národ.“ Zvážte, nepovedal nám Pán Ježiš: Iďte do celého sveta a krstite všetky národy v mene Otca, Syna i Ducha Svätého?“ Nemýlite sa práve vy? Týmito slovami ich ale nepresvedčil. I ten najlepší rečník nikoho nenapraví, ak ten druhý nepočúva a robí sa hluchým. Aj u Cyrila to tak bolo. Poslucháči ho síce počuli, ale to, čo im povedal, išlo jedným uchom dnu a druhým von.

Cyril ich ďalej nepresviedčal, vstal a kľudne od nich odišiel. Bratovi a všetkým žiakom oznámil, že tu vysvätení za kňazov nebudú. Kľakli k modlitbe a odovzdali všetko s kôverou Pánu Bohu. Verili, že Pán Boh nájde nejaké riešenie.  

Moja úloha:

Pánu Bohu záleží na každom jednom z nás. Celý týždeň sa budem modliť za všetkých mojich spolužiakov.

• Predch.
• Nasl.