Adorácie
14. decembra - roráty
Obrátenia v spovednici – nielen farníkov z Arsu
Siedma rada – sviatosť zmierenia
Kňaz:
Čo potrebujete?
Deti:
Jozef, ukáž nám cestu do neba!
Napriek tomu, že kňaz sv. Ján Vianney bol na farníkov veľmi náročný, okrem výnimiek ho farníci mali radi a ctili si ho. Viete prečo? Lebo sám od seba veľmi veľa vyžadoval. Pamätáte si koľko času trávil na modlitbe, býval vo veľmi jednoduchých podmienkach – dokonca nejaký čas myslel, že posteľ nepotrebuje a veľmi málo jedol. Spal sotva niekoľko hodín a veľmi veľa hodín trávil v spovedelnici. Tam čakal na svojich farníkov. Nielen na nich lebo o sv. farárovi Vianneym sa začalo hovoriť aj v okolí. Čoraz viac ľudí ho chcelo vidieť. Do Arsu začali doslova prúdiť pútnici. Došlo to tak ďaleko, že najčastejšie spovedal 11 až 12 hodín denne. Stávalo sa dokonca, že 16 až 17 hodín spovedal.
Starosta mesta si zapísal, že v rokoch 1830-1845 v Arse bolo 300 až 400 ľudí denne. Medzi nimi boli jednoduchí dedinčania, šľachtici a dokonca rehoľníci, biskupi a vedci . Niektorí prišli peši, iní na kočoch a po určitom čase, keď ľudí stále pribúdalo medzi Arsom a Trevouxom, ktoré sú od seba vzdialené 10 km bola zorganizovaná 3x v týždni dostavníková doprava. O niekoľko rokov neskôr začali z Lyonu do Arsu niekoľkokrát denne jazdiť omnibusy. Na hlavnej stanici v Lyone bola jedna pokladňa otvorená 24 hodín, predávali sa v nej lístky výlučne len do Arsu. Čo je zaujímavé lístky boli platné 8 dní, lebo toľko trvalo ľuďom čakanie na spoveď u pána farára Vianneyho.
Viete si to predstaviť? Skutočná senzácia. Občas prišli do Arsu ľudia, ktorí o Vianneym veľa nevedeli a vôbec nemali úmysel sa spovedať a... odchádzali z Arsu vymenení ako úplne iní ľudia. Vypočujte si príbeh.
Príbeh XIV.
Istý staviteľ z Lyonu sa často hádal so svojou ženou. Raz ráno po ďalšej hádke tresol dverami, kričiac „Už ma nikdy neuvidíš“ a vybehol na ulicu. Na námestí zbadal omnibus s nápisom: „Spoj do Arsu“.
- Čo je to za mesto? – spýtal sa okoloidúceho.
- Je to asi 40 km odtiaľto. Nepočul si o Arse? Ľudia tam cestujú, lebo je tam neobyčajný farár.
Muž zo zvedavosti si sadol do omnibusu. Keď došli na miesto, kostol v Arse bol už preplnený. Pán farár práve začínal náboženstvo. Staviteľ počúval, počúval a čudoval sa sám sebe – ak ho budem počuť ešte raz – pomyslel si – dám sa chytiť ako všetci tí ľudia.
Určite tušíte čo bolo ďalej. Poobede sa staviteľ postavil do rady na spoveď. Z kostola vyšiel úplne zmenený – nový človek. Zdalo sa mu, že je najšťastnejší na svete. Do Lyonu sa vrátil najrýchlejšie ako to bolo možné, za manželkou na ktorú pred niekoľkými hodinami kričal, že ho už nikdy neuvidí.
Vypočujte si ešte jednu neobyčajnú udalosť.
Príbeh XV.
Istého pekného júnového dňa učiteľ kreslenia z Lyonu vybral sa do hôr Beaujolais (čítaj Božolé). V omnibuse stretol starého priateľa, ktorý cestoval do Arsu.
- Poď so mnou – navrhol priateľ. – Uvidíš kňaza, ktorý robí zázraky.
- Zázraky ??! – zasmial sa posmešne učiteľ. – Neverím v zázraky! Kedysi v detstve bol na prvom sv. prijímaní ale potom bola francúzska revolúcia... Už dávno zavrhol katolícku vieru. Teraz veril len svojmu rozumu.
- Poď, hovorím ti, uvidíš a uveríš – naliehal priateľ.
Po chvíli váhania učiteľ súhlasil. – Dobre, páči sa mi slovo Ars... – zasmial sa posmešne.
Nasledujúci deň zo zvedavosti vošiel do kostola. Končila sa sv. omša. Po nej pán farár Vianney akoby ho poznal, ide od oltára priamo k nemu.
Položil mu vychudnutú ruku na rameno a dal znak. Učiteľ šiel za ním. Vošiel do zakrestie a zbadal spovedelnicu. Farár mu dal znak, aby si kľakol.
- Ó, čože, to nie!
Kňaz pozeral naňho pokojne, akoby sa chcel opýtať: „Prečo?...“
- No, dobre, to mi neuškodí... Bez ľútosti a žiaľu začal rozprávať o svojom živote.
Kňaz Vianney počúval toto chladné rozprávanie a keď učiteľ skončil povedal:
- Teraz choď pred oltár sv. Filomény a popros ju, aby ti vyprosila milosť obrátenia.
Teraz sa učiteľ nepriečil. Postavil sa na odporúčanom mieste a náhle sa stalo niečo zvláštne. Prvýkrát v živote tu bolo niečo čo rozumom nemohol pochopiť. Slzy sa mu tisli do očí. Vyšiel z kostola a plakal.
Otázky:
1. Koľko času trávil kňaz Vianney v spovedelnici? (11 až 12 hodín)
2. Ktorou podmienkou dobrej spovede je vyznanie hriechov? (Treťou)
3. Kde môžeme vidieť spovedelnicu v ktorej najčastejšie spovedal pán farár Vianney? (V Arse sakristii na pravej strane kostola)
Úlohy:
1. Pomodli sa večer za ľudí, ktorí nemajú úmysel vyspovedať sa pred Vianocami.
2 Urob si každý deň pred spánkom krátke spytovanie svedomia.
3. Ak si to ešte neurobil konečne nájdi ochotných modliť sa za vybraného kňaza.
Obrázok:
Spovedelnica v zakristii kostola v Arse, kde sv. Ján Mária Vianney spovedával mužov.